Dale

Je na tom až príliš poznať, že ide o jednu z prvých gangsteriek, lebo jej uveriteľnosť nie je príliš veľká. No napríklad taký Little Caesar z toho istého roku mi príde lepší a uveriteľnejší. Hlavne ten prerod dobráka Garyho na takmer šéfa gangu je dosť zvláštny, akokoľvek skvelý strelec by bol, na to treba mať náturu. Ale Sylvia Sidney bola výborná.

Príjemný film s mojim obľúbeným Cooperom, tentoraz v nie úplne typickej kladnej úlohe. No hlavným plusom je rozkošná Shirley Temple. Filmy s malými deťmi veľmi nemusím, zvyčajne sú tam hrozne protivné, ale Shirley je úžasná a kým jej rovesníci ledva vybľabocú jednu krátku súvislú vetu, ona má neuveriteľné dialógy na úrovni minimálne o 10 rokov staršej postavy. Takúto dcéru by som chcel . :-) Záver je síce taký nemastný-neslaný, ale celkový pocit mi to až tak neskazilo. 70%

Ďalší z množstva heist filmov, ktorý je ale v rámci tejto subkategórie len obyčajný priemer. Zabezpečenie trezoru je síce originálne, také som asi ešte nevidel a plánovanie lúpeže je fajn, no akonáhle sa začne lúpež, stáva sa z filmu banálna a predvídateľná blbosť. Ani ústrednú mladá dvojka mi akosi neštimovala. 50%

Film má dobrý rozbeh, no v druhej tretine výrazne stráca dych a tempo, to sa zase zvýši až v záverečnej tretine. No ide o jeden z tých lepších poliziotteschi, aj keď dej je podobne naivný ako vo väčšine filmov tohto subžánru. Grázel niekoho zabije a nie aby sa tej zbrane zbavil, ale používa ju smelo ďalej aj pri ďalších lúpežiach a prestrelkách, to by sa v skutočnosti nestalo, ak by mal IQ aspoň 80. No aj tá zabitá manželka, stojí na chodníku niekoľko metrov od cesty a zastrelí ju z auta, keď strieľa na auto idúce za ním... No hľadať realistickosť v týchto druhoch filmov je ako hľadať rozum v parlamente. Čo sa týka hercov, Milian sa tu moc nepredviedol, len sa snažil vyzerať drsne, no žiadne sympatie si u mňa jeho postava nezískala.

Jeden z tých vydarenejších talianských filmov Lexa Barkera, dokonca sa to už podobá na francúzske historicko-dobrodružné snímky tej doby. Síce súboje stále vyzerajú amatérsky, no dej je obstojný (aj keď nijako svetoborný či originálny), no aspoň nie je trápny ako to je u väčšiny talianskej produkcie tohto obdobia a žánru. Barker sympaťák ako vždy, sekundujú mu pekné herečky, celkom dobre sa to pozeralo. 50%

Tak to bol film presne pre mňa a presne o mne, akurát oveľa zábavnejší než môj život. Nemohol som sa ubrániť úsmevu pri pohľade na Benoita, ktorý zažíval presne tie situácie, aké zažívam ja, dokonca aj tie jeho cvičenia od psychológa akoby okopčené odo mňa. Celkovo filmy, kde postavy majú rôzne fóbie, mám v obľube, ale toto mi fakt sadlo, asi to bude jeden z mojich obľúbených kúskov.

Taký smutno-veselý pohľad na povojnové obdobie, kedy sa už prejavovali sovietske maniere a utečenci mali jasno, na ktorú stranu chcú ísť. Zaujme originálna téma aj neopozerané obdobie, no aj skvelí herci, hlavne Topol tu kraľuje.

Clément si tentoraz zobral veľké sústo. Vojnový veľkofilm so všetkým, čo k tomu patrí, hlavne so skvelým hereckým obsadením, aj keď máloktorá z hviezd tu dostane viac ako 5 minút. Takže tu nemáme žiadnu hlavnú postavu (ak, tak by ňou mohol byť nemecký generál Gerta Frobeho), množstvo malých postáv, celé je to také nesúrodé, ani vojnové scény nie sú nič extra, navyše prekladané dobovými zábermi. Coppola neskôr dokázal písať lepšie scenáre.

Williamsovky mám celkom rád, no táto ma nezaujala. Príbeh je slabší a Lancaster aj Magnani dosť prehrávajú, ich prejavy sú až príliš teatrálne, aj keď to asi patrí k náture Talianov, no mne to vadilo.

Nudná záležitosť, kedy celý čas čakáte, kým príde k nejakej akcii, tá prebehne tak, že si to takmer ani nevšimnete a úspech je, že dovtedy nezaspíte. Aj komorný príbeh dvoch starnúcich mužov môže byť zaujímavý, ak má dobré dialógy, no aj tie sú tu nudné.