woo-hoo-hoo

Intímne majstrovské dielo, nenachádzam slová…

Ako možno rozoznať tanečníka od tanca? W.B. Yeats

Chometovi-majstrovi farebnej ceruzky a karikatúry sa okrem grotesktného štýlu a unikátnej-príjemne-jesennej animácie a celkovej farebnej vyváženosti podarilo geniálnym spôsobom nakresliť aj niečo podstatné z jazzovej hudby. Ak si podobne ako niektorí milovníci jazzu rozdelíme tento hudobný žáner na jazz ktorý "šlape" a ten ktorý "ide", tak potom v tomto filme všetko šlape (a tým pádom je v pohybe a stáva sa syntézou týchto dvoch prístupov). Či už sú to franúzski cyklisti opierajúci sa do pedálov alebo renesančná ústredná pesnička pendlujúca medzi nadupaným jazzom a kabaretným swingom. Ako hudobný nástroj môže tejto pouličnej hudbe poslúžiť aj mreža z ladničky, staré noviny, alebo krivý ráfik od bicykla. Celý film je predchnutý láskou k tomuto zvuku a aj tri postaršie dámy sa diétne stravujú na sušených žabách, ktoré zbierajú dynamitom, len aby to mohli potom večer v kabarete štýlovo roztočiť, žijúc pre ten zvuk, šou, okamih a pocit. Ale to nie je zďaleka všetko čo sa Chometovi podarilo do tohto animáku zabudovať. Škoda že sa v branži nedokáže presadiť viac talentovaných nezávislých animátorov ako on.

Hyperboloids of wondrous Light , Rolling for aye through Space and Time, Harbour those Waves which somehow Might, Play out God's holy pantomime. (Alan Turing)

“Ser na to Dude, jdeme na bowling.”

•Momenty nespútanej slobody a hlbokého spojenia a opojenia prírodou •odkrývanie životných múdier •nádherná hudba • skutočný príbeh vytvorený podľa denníka •cestovanie, sloboda a nezávislosť

Amadeus udal smer bližšie ku klasike! (čiže klasika).

Spĺňa všetky atribúty vyššieho umenia. Tam kam nemôže divadlo, dosiahol film s typicky Greenawayovským “rozšíreným” divadlom.

Vojdi do prázdna je silne neredukovateľná divácka výzva ktorá je pohybom duše medzi životom a smrťou experimentálne spojená s “okom” putujúcej kamery čoby jej reprezentáciuou. Geniálne.

Zdanlivo nezmyselná úvodná montáž všeličoho, evokuje rovnako silný " Čo to akože má znamenať? " pocit, ako tá istá montáž v závere vyvoláva záplavu krásy, štastia a radosti. Tento film si veľmi cením a určite patrí medzi to najzaujímavejšie čo som videl, a to nielen na poli animovaného filmu.