Zombiepod

Keď opomenieme skutočnosti, že pre Hollywood je nutnosťou dokázať, že komunisti neboli nič viac, len monštrá, a celá skutočnosť na pozadí príbehu je trochu pritiahnutá za vlasy, je Child 44 nadpriemerným kúskom. Knihou som nedotknutý, no herecké obsadenie je očarujúce (drsňák Hardy ako vždy kamenný, no bezchybný), dej má solídny spád, aj keď sa kde-tu zasekne. Espinosa má čistú ruku, no film nakrútil až príliš rutinne, čo na takejto stopáži niekoho zabolí. Mne osobne to ale vôbec nevadilo, kriminálka v povojnovom Rusku sa len tak nevidí, navyše pri dramatickej atmosfére si film stále zanecháva typické prvky blockbusteru, a sem-tam nejaké to zbytočné klišé. Spokojnosť.

Nebola to až taká katastrofa, ako som čakal. Je pravda, že vzhľadom na vyšší rozpočet je tu citeľne slabší dej, rutinná réžia a nezáživní herci, čo má za následok, že prvá polovica filmu je len akýsi zlepenec udalostí a dozvukov sosajúcich z úspechov jednotky. Niekde v záverečnej tretine sa však spád celkom slušne zlomí, ba dokonca upúta až do obstojného adrenalínového finále. Posledná scénka však bola maximálne zbytočná. Sinister 2 je nakoniec stále iba slabučký odvar Dericksonovej prvotriednej jednotky, ktorá mala tajomnú atmosféru, mrazivú hudbu, a pútavú, nepredvídateľnú dejovú líniu. Foy len zhrabol peniaze, nepredviedol žiaden rukopis, a natočil len priemerný, no bezproblémovo pozerateľný horor.

Toto že má byť kritikou označený najlepší diel série Paranormal Activity? Nenechajte sa oklamať ako 4x predtým. Stále je to iba ten istý, roztrasený a nudný brak, v ktorom sa takmer nič nedeje, stále sa tam mihajú tiene, padajú veci, zabuchujú dvere a vládne tma. Jedinou vychytávkou, ktorá vyzdvihuje Ghost Dimension nad úroveň predošlých nezmyslov, je tentokrát asi najlepšie vymyslený príbeh, ktorý v istom ohľade dokáže zaujať a prinútiť film dopozerať do konca. Na áčkový horor, ktorý valcuje kiná po celom svete, toto ani za mak nestačí.

Krásna Pixarovka, voči ktorej nemám jedinú výhradu. Vlastne jednu jedinú, a to, že už to nie je ten Pixar, ako ho poznáme. inside Out je stále zábavka pre celú rodinu, krásne vymyslená, nápaditá a zaujímavá, no nie natoľko, aby to bol hit roka. Bavil som sa však výborne, a to aj bez prítomnosti detí.

Hrdý nástupca PRAVÉHO prvého Spielbergovho Parku, ktorý síce ťaží výhradne zo starých nápadov, no ťaží z nich naplno. Dvojhodinová naháňačka s geneticky upraveným dinosaurím zabijakom je nabitá napätím a drvivou akciou, bez väčšieho množstva hluchých miest, bez akýchkoľvek otravných klišé, či neprimeraného humoru. Pratt je nový akčný hrdina, B.D Howard je nová sexi príležitostná bojovníčka. Jurský svet neprinesie v podstate do žánru a predošlých Jurských fenoménov žiadnu významnú novinku, napriek tomu je blockbusterom ako sa patrí, a môže sa nazvať snáď najlepším voľným pokračovaním. Navyše boduje aj ako samostatný film, ktorý ukáže krásne scény plné dinosaurov, aké sme nevideli snáď tých 14 rokov.

Nádherná rozprávka, ktorá patrí medzi Miyazakiho najlepšie. Fantázia, kreativita, ohromné množstvá nápadov, ktoré sú práve v Lapute, boli základom pre mnohé prvky, ktoré v kultúre japonského anime vidíme dodnes. Laputa však nie je "iba" rozprávkou, ale aj filmom o priateľstve, nečakanom dobrodružstve, a skazenosti ľudí, ktorí bažia po moci. Mimo toho sa tu nachádza pre mňa najlepší soundtrack, ktorý kedy Studio Ghibli vo svojich filmoch vypustilo.

Rover zanecháva veľmi zvláštne pocity. Je totiž pomerne nezmyselným, ale zato pekne depresívnym a chladnokrvným post-apo béčkom, ktorému k vykresleniu atmosféry a doby stačia len austrálske stepi a piesok. Pierce dostatočne chladný, aj toho dementného brata som Patizónovi celkom zožral. Na to, ako sú postavy divákovi po celú dobu odcudzené a ako je film sterilný, záver čiastočne zarmúti a dojme zároveň. Veľmi zvláštny kúsok, ktorý bol aj nebol mimo mňa, no beztak mohol byť o kúsok kratší.

Bravó, Shyamalan! Po zúfalo dlhej dobe si konečne natočil film lepší, ako len priemer, a ktorý predčil moje očakávania. Visit je veľmi nenápadným, nevinne začínajúcim trilerom, ktorý sa postupne zvrháva do atmosferického a výborne nakrúteného hororu, pri ktorom sa občas divák skutočne bojí, a to aj bez krvi či príšer a duchov, a zároveň je konštantne držaný v napätí až do pomerne jednoduchého finálového rozuzlenia. Výborní herci, a konečne originálny nápad, ktorý do éry moderných "found footage" hororov prináša svieži vietor.

V prípade série Ju-On nie je Owari no hajimari žiadnou novinkou. Shimizuov cit pre duchárske horory je dávno preč, no i tak ide po posledných failoch série o najpodarenejší diel, snáď od japonskej dvojky. Všetky scény sú už dôverne známe, pretože každá jedna bola už použitá predtým, no tiesnivá atmosféra stále sľape, a nostalgicke rozdelenie filmu na kapitoly postáv tiež celkom potešilo. Žiadny desivý kúsok, no na pohodovú večernú zábavu postačí.

Historicky môj prvý horor, z ktorého ma rozbolela hlava, a ktorého konca som sa nevedel dočkať. 87 minút je krátka stopáž, no v tomto prípade viac než dostačujúca. Niečo tak neznesiteľne ubľačané, ukecané a zbytočne uvrieskané, bez štipky nápadu, či atmosféry, som veľmi dlho nevidel. Jedna hviezda za prvé momenty v divadle, ktoré navádzali na fajn horor, ktorý však nasledujúce minúty totálne upadol. A debilný záver to celé fatálne zabil.