Brion.y

C.C. bola skvelá (čo tam po všetkých anime fešákoch, keď sa tá zelenovláska objavila...) a je mi dosť ľúto hodnotiť Geass tak isto, ako Death Note, ale... hudba nestála za veľa. Skrátka som si nemala čo hmkať popri realite pomedzi pozeranie jednotlivých dielov. Možno dosť malicherné, ale vadilo mi to.

Zatiaľ čo Tetsuo teror nastolil mechanickým peklom najhrubšieho rázu, Túžba zvoľnila tempo. Cvakanie spúšte, dlhé premyslené zábery, ktoré mi počas nehybných sekúnd pripomínali ďalšiu z fotiek, všadeprítomný dážď a erotika v Shinyovom podaní (čo zaručenie nie je obvyklý pohľad, aj keď tentokrát použil hrdinov plne ľudského druhu)...Všetko zabalené do jedinej čiernobielej pochmúrnej drámy o tom, že na to, aby ste si užili síce byť dvaja nemusíte, ale vo vzťahu sebectvo nemá čo robiť. Práve to vtĺkol Shinya do hlavy Rinkinmu manželovi...a s ľútosťou dopĺňam, že až vtedy to začalo byť dobré.

Dokument za tri... fotky za štyri... + prítomnosť Arnolda = za plných päť...

Logicky: pokiaľ ma film celý čas núti strčiť si prsty do krku prípadne akýmkoľvek iným spôsobom vyventilovať stav, ktorý mi spôsobil, asi by mal dostať hodnotenie zlé. No ono nie vždy teoretický predpoklad v praxi obstojí, preto je to za päť. Pán režisér sa príliš, až nereálne vyžíva v násilí, krvi a výkaloch. U mňa si to však vyžehlil jediným dialógom... jediným súvislým v celom filme. Stále si ho chcete pozrieť? Tak sakra, kašlite na môj komentár. Už ste mohli mať pozretú prinajmenšom polminútu.

Nemám mu čo vytknúť...možno iba, že Akira Kurosawa bol na neobvyklej strane kamery:D Inak, zaoberal sa hlavne natáčaním Ran a ohľadom toho, neviem. Videla som ho skôr než dokument, čo sa mi zdalo výhodné, tak rada znie hádam pozrieť si Ran, A.K. a následne znova Ran (echm :D) ...a dokonalá scéna bojového poľa z Kagemushe fakt potešila (tu odporúčam bezpodmienečne najprv Kagemushu, potom A.K., aby ste si nebodaj nevšimli istý dejový zvrat) rovnako ako aj prvá práca režiséra, pretože Uma je film, ktorý mi asi nie je súdené uvidieť...

Zombíci a upíri sa môžu strčiť, keď sa na scéne objavia bábky v spoločnosti myší... A krvou sa nešetrilo...

Itchy& Scratchy? Tom& Jerry? Ale kdeže... tí živé morča nemali v programe :D Preto ak vám bábky neprekážajú, môžem len odporučiť...

Prvý bol skrátka úžasná úchylná šialenosť. Druhý Tetsuo úchylnosti zakýval a vydal sa na strastiplnú cestu hľadania deja. Nakoniec zostal niekde na polceste. Dokonalý zvuk, nové nápady, skvelé scény, farba neuškodila...len už nemal tie správne nežiaduce účinky...herci vrieskali častejšie než ja.

Moje oči videli všetko... a občas aj nič, ale všetko prevládlo. Po piatich minútach putovala jedna ruka na ústa, aby ma náhodou nenapadlo kričať. Po desiatich minútach sa druhá ruka začala svojvoľne mykať. Po polhodine som si uvedomila, že som zabudla žmurkať. A po nezmerateľnom časovom úseku prišli titulky. Plece sa prestalo triasť, obed sa v žalúdku upokojil, uši mi oznámili, že si to užili. Nádych... výdych. Game over. Hell yes.

Aj vďaka tomuto používam učebnicu nemčiny ako ťažítko a skicár...ale pamätám si, že tam bol taký pekný blonďatý sanitár... a to malo na mňa pred pár rokmi neskutočný dojem :P