Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Horor
  • Akční
  • Komedie
  • Thriller

Recenze (287)

plakát

Pod vodou (2020) 

Vhodne zvolené podmorské prostredie na takýto typ hororu bolo aj atmosféricky kvalitne zvládnuté, občasné fajnové napínavé momenty sa však striedajú s chaotickými a nezáživnými. Plusom však je, že prežila postava ktorej som to prial.

plakát

Sestra (2018) 

Totožný neduh ako ostatné časti zo série V zajatí démonov a pod... Dobrý navnadzujúci a napätie budujúci začiatok – nezvládnutý, nudný, pozliepaný záver. V tomto prípade však musím vyzdvihnúť lokalitu, kde sa horor odohrával. Kláštor a jeho okolie pôsobili patrične mysteriózne a desivo.

plakát

V zajetí démonů 2 (2016) 

Začalo to veľmi dobre a do istého momentu si tento horor udržal vysokú kvalitu hlavne čo sa remeselnej stránky týka, najmä treba vyzdvihnúť špecifický štýl pohybu kamery, čo malo za následok hustú atmosféru a napätie a pre mňa dve pomerne nečakané a drsnejšie ľakačky. Prostredie a postavy taktiež fajn, takže kde je hlavný problém? Nuž v tom, že záver mi pripadal dosť lacný, odfláknutý, nezaujímavý, divno pozliepaný a bolo mi vlastne úplne jedno ako to celé dopadne.

plakát

V pasti (2018) 

Z objektívneho hľadiska by som tomuto hororu nevytkol takmer nič – v porovnaní s podobne ladeným Tichým miestom je Bird Box podľa mňa jednoznačne na vyššej úrovni vo všetkých ohľadoch – omnoho viac napätia, menej predvídateľný dej s rýchlym spádom, lepšie postavy, komplexnejší zaujímavejší príbeh. Vidno, že nakrúcali profesionáli, scenár a herecké výkony výborné, desivá neznáma sila či entita (ktorá núti človeka spáchať samovraždu okamžite jakmile ju len zazrie) zahalená rúškom tajomstva je tiež dobrá voľba. Akurát čo mi prekážalo, že dvakrát sa stalo, že akonáhle som niektorej z postáv začal držať palce, tak bola o chvíľku už na onom svete, ale to už je asi moja chyba že som si nevybral iných favoritov. Taktiež rozumiem dôvodom, pre ktoré mnohí považujú záver za prinajmenšom diskutabilný. Asi štyridsať minút pred koncom totiž dochádza k nervydrásajúcemu vyvrcholeniu jednej sekvencie a ku koncu sa tým pádom predošlé poctivo budované napätie trošku vytráca. Bez ohľadu na to však toto dielo pokladám za jeden z majstrovských kúskov hororovo-thrillerovej scény vhodný aj pre náročnejších fanúšikov tohto žánru.

plakát

Westworld (2016) (seriál) 

Excelentný nadupaný seriál mixujúci rôzne žánre s nesmierne inteligentne vybudovaným príbehom, so skvelými charakterovo prepracovanými postavami a ich dejovými líniami. Všetky súvislosti tu napriek celkovej zložitosti a monumentálnosti do seba krásne zapadajú avšak napriek tomu si divák nemôže byť stopercentne istý, kde je skutočná pravda, aké prekvapenia a zvraty sa ešte postupom času vynoria a ktorým smerom sa udalosti budú vyvíjať. V rôznych (mnohokrát aj na prvý pohľad nenápadných) scénach sa možno skrývajú (a trebárs aj vôbec neskrývajú) rozličné posolstvá, náznaky, vodítka, filozofické úvahy a azda aj skryté nápovedy k možnému odhaleniu pointy. Seriál obsahuje mnoho podnetných myšlienok, nezabudnuteľných famóznych scén, nechýba napätie, dej plynulo ubieha, po troch sériách teda hodnotím ako jedno úžasné veľkolepé dielo.

plakát

Čarodějnice (2015) 

Totálne ukľudňujúci horor. Škoda, že veľa sa tam toho neudeje, mám pocit že potenciál bol vyšší, z námetu sa dalo určite vytrieskať viac, ale veľmi oceňujem ako sa podarilo vybudovať a navodiť atmosféru akoby som naozaj sledoval dianie odohrávajúce sa reálne v 17.storočí. Perfektné upokojujúce minimalistické prevedenie, nádherná lokalita, v ktorej sa príbeh odohráva, odľahlá usadlosť a pri nej tajomný les, vizuálna stránka absolútne špičková a dobre zahrané postavy, najmä tá hlavná. Strašidelný tento horor podľa mňa rozhodne teda príliš nie je, ale za jeho hlavný zmysel a pozitívum považujem schopnosť vtiahnuť, doslova ponoriť diváka do svojho krásne pochmúrneho prostredia a obdobia kedy čas plynul akosi pomalšie a na chvíľu človeka odpútať od reality hektickej doby.

plakát

Ready Player One: Hra začíná (2018) 

Síce som sa počas sledovania tohto filmu nenudil až tak veľmi ako som sa obával, tempo bolo vcelku plynulé a dej odsýpal (aj keď párkrát som sa predsa len pozrel na hodinky so želaním, že už by aj mohol byť koniec), taktiež tu účinkovala sympatická slečna a potešila ma pasáž venujúca sa môjmu obľúbenému hororu Shining, celkové nadšenie však rozhodne nezdieľam. Hlavným lákadlom asi mali byť vizuálne orgie a veľkolepé akčné scény, ale tieto aspekty kinematografie (t.j. v tomto prípade animované závody, bitky a vojenské strety) idú kompletne mimo mňa – kvôli tomuto filmy nepozerávam (ja oceňujem hlavne pútavú zápletku, atmosféru, prostredie, dej a kvalitne stvárnené postavy – a to tu chýbalo). Nuž a najhoršie bolo to nespočetné množstvo trápnych až skoro rozprávkových klišé o boji dobra so zlom, víťazstva lásky nad chamtivosťou a nenávisťou, obyčajného chudobného chlapca nad mocnou a zlou organizáciou atď. Jedenkrát vidieť stačilo.

plakát

Somnio (2016) 

Spočiatku docela nuda a neistý rozjazd spôsobený uťahaným tempom, postupom času som bol ale čoraz viac zvedavý, čo sa z toho vykľuje a aké bude rozuzlenie a ku koncu som už ani nedýchal a silno dúfal v happyend. Nedostatkov je tu niekoľko, napr. by som si vedel predstaviť o niečo kratšiu stopáž, ale výrazným plusom je zas prítomnosť veľmi ale naozaj veľmi sympatickej ženskej postavy. Záver je jedným z tých, ktorý je nejednoznačný a pri hlbšom zamyslení pripadá do úvahy viacero (navzájom si aj odporujúcich) alternatívnych vysvetlení a každé z nich dáva svoju logiku. Záleží len od uhľa pohľadu. Vďaka inteligentnému scenáru si tak divák sám môže vybrať, ktorý typ rozuzlenia bude považovať za ten skutočný. Ja by som najradšej v tomto prípade dúfal v platnosť tej najoptimistickejšej možnosti, aj keď pravdepodobnejšia sa javí iná z verzií. Každopádne až úplne posledná (vcelku dojímavá) scéna do ktorej začala hrať krásna záverečno-titulková pesnička rozhodla o tom, že namiesto pôvodne predpokladaného priemerného hodnotenia dávam s prižmúrenými očami veľmi tesné 4*

plakát

Fúsi (2015) 

No dokelu, tak toto bolo dosť silné – veď ja som sa skoro rozplakal jak mi bolo toho chudáka ľúto. Úplne som s ním súcitil. Veľmi presvedčivo a realisticky zobrazený príbeh o tom, aké to majú lúzri, outsideri, introverti s nedostatočným sebavedomím, nepriebojní a nectižiadostiví ľudia, obetaví dobráci a mierumilovní slušňáci na svete ťažké bojovať s nepriaznivým osudom a namiesto radosti zo života im ostáva len bieda, mizéria, zúfalstvo, beznádej a utrpenie :(

plakát

Půlnoční slunce (2016) (seriál) 

Nedá sa presne vysvetliť, čím to je, že zrovna tento seriál ma tak silno uchvátil, očaril a stal sa pre mňa na istý čas akoby doslova návykovým. Z hľadiska objektívnych kvalít nie je príbeh nijak výnimočne veľkolepý, ale tá komorná severská atmosféra švédskeho mestečka, dokonale vypracované sympatické postavy a ich charaktery a správanie, prirodzené herecké výkony zvládnuté bez jedinej chybičky, pekné prostredie, príroda – jednoducho perfektná miniséria, ktorá si ma absolútne podmanila. Každá dejová línia či odbočka vyskytujúca sa v nej (hoci aj taká, čo sa zdá byť na prvý pohľad nadbytočná) ma zaujala a mala svoj zmysel. Či už išlo o kľúčový motív sériových vrážd a ich vyšetrovania, alebo tajomná minulosť či osobné problémy hlavných hrdinov, prvky miestnej kultúry, mystický šamanizmus, korupcia, dianie okolo ekologicko-aktivistického hnutia, všetko som hltal aj s navijakom. Seriál som videl v českom dabingu a ten musím osobitne vyzdvihnúť a pochváliť – vynikajúco zvolení dabingoví herci, každý hlas sa úplne perfektne hodil k jednotlivým prideleným postavám, akoby došlo k dokonalému splynutiu danej postavy s nadabovaným hlasom. Po skončení poslednej (samozrejme mimoriadne kvalitnej) časti ma prepadol smútok, že nastal už koniec a že by som chcel, aby bola natočená ďalšia séria.