Deschain

K tomuto sa budem musieť vyjadriť po opätovnom pozretí spolu so 7.1 Potrebujem si to konečne utriediť v hlave. (Palace Cinemas, Aupark - 21.7.2011)

Som dojatá a ďakujem za brutálny zážitok. Len dve veci - škoda, že bubák neostal skrytý, bol by viac strašidelný a záver som odhadla a mierne ma sklamalo, že odhad bol správny. Ale inak, celé dobre - herci, detskí herci, hudba (tá v titulkoch ma teda ešte riadne vydeptala), príbeh, nabúranie obohraného klišé a ešte sa im tam podarilo aj humor vmontovať. Viac takýchto hororov. Aj keď si ich budem rozhodne dávkovať v dlhších rozostupoch. Teraz ma ospravedlňte, idem si dať kyslík.

Vždy ma poteší, keď ma nejaký film núti premýšľať a hádať, čo môže byť správnym riešením, kto za to môže a tak podobne. Vidno že Duncan Jones je šikovný týpek, tieto "malé" svojské filmy mu idú. Od začiatku som mala pocit previazanosti s 12 Monkeys, ale to si nepomôžem, keď je to jeden z mojich naj filmov a to cestovanie tam a naspäť s hl. cieľom zistiť, kto je za to zodpovedný, je si také podobné. Čo sa týka sentimentálneho záveru, súhlasím s Ďurom, ale tak doprajme mu, Jakeovi.

Veľmi pekné po vizuálnej stránke, len som čakala, že to na mňa silnejšie zapôsobí aj po emočnej a príbehovej stránke. Dobrá hudba aj herci a so záverom som spokojná.

Film pre náročnejších divákov. V zmysle, ľúbostný trojuholník? Pche, štvoruholník aspoň! Ace (Yelchin) mal doma bebopovského Eina. Wow. A jedna zo skladieb v záverečných titulkoch sa volala Avada Kedavra. A nie je Fassbinder ako Fassbender. A hrali Rosencrantz and Guildenstern Are Dead. A taktiež nie každý kto brooding-uje a má cool účes je Angel. Na týchto detailoch som sa vážne milo pobavila. Mladí herci sympatickí, soundtrack tak isto.

"But don't you ever do anything desperate? - Well, yes, I...I do make up poetry." Hneď v úvodných titulkoch sa dozvieme, čo vlastne budeme pozerať. Film je odpoveďou na žiadosti vidieť/vedieť, ako vyzerá život animovaných filmov v zákulisí. Je kombináciou hraných a animovaných častí aj čiernobielej vs farebnej. S čím sa viaže aj sympatická baliaca hláška: "But you look so different in Technicolor." Hneď na začiatku pošle pani Benchley svojho ufrflaného manžela za Disneym, aby mu ponúkol svoju knihu The Reluctant Dragon na sfilmovanie. Výber Roberta Benchleyho do hlavnej rovnomennej postavy bol veľmi dobrý nápad, je to komik, ktorý to zvláda s prehľadom, hlavne tú svoju nechuť stretnúť sa s Disneym a radšej sa veselo poflakovať po Disneyho štúdiách (čo samozrejme neteší jeho malého gestapáckeho sprievodcu, ktorému sa stále "nechtiac" stráca, ale nás áno, pretože u Disneyho je úžasne a hneď by som šla na takú exkurziu aj ja...ale nie do súčasnosti, ale radšej do tých 40tych rokov). A čo všetko vďaka Benchleymu uvidíme? Učiacich sa kresličov, orchester (geniálny moment filmu - duet s Donaldom), úžasné zákulisie tvorby zvukových efektov, miešanie farieb, trikové štúdio, modelárov, storyboardy, animátorov. A áno, v poslednej časti filmu dôjde aj na toho draka (keby nebol, nevadilo by mi to, ale to by asi museli zmeniť názov na Benchelyho fantastickú cestu po Disneyho štúdiách, čo bolo asi pridlhé). Animák o drakovi a rytierovi, ktorý ho má zabiť (dedina sa nudí, dedina chce zábavu) si opäť pohráva so stereotypmi v typickom Disney štýle. Drak rád skladá verše (a fakt je "tak trochu" gay, ako píše Fingon) a rytier je v dôchodkovom veku (inak moment s uterákom za závesom??? 40te roky boli veľmi veselé obdobie). Ešte musím spomenúť tradične dobrú hudbu, využívajúcu motívy z ďalších Disneyho filmov, asi som započula aj Heigh-Ho zo Snehulienky. A veľmi príjemné je vidieť aj ďalšie známe postavičky z predošlých (Fantázia! a mnohé iné) či dokonca budúcich (Bambi!!) animákov. Dúfam, že okrem ľudí, ktorí študujú animáciu si to budú vedieť užiť aj ostatní.

Áno, tento film milujem naďalej aj po prečítaní komiksu. A nikdy nezabudnem, ako som naň v Považskej Bystrici ešte keď som chodila na gympel a do kina tak raz-dva razy za rok, išla celá šťastná práve k nám do Kina Mier a ako som ostala sklamaná až rozčarovaná, pretože sa nás nenazbieralo 10 či 13 kusov filmuchtivých divákov a preto premietanie nebolo. Toto im nikdy neodpustím!

Sklamanie. Nudné (2 hodiny 24 extended verzia), až jedna prekvapivá smrť, absolútne sa nehodiaca hudba, smiešne z-efektovaný votrelec, zmätené pobehovanie v Gigerovských interiéroch a tí väzni (hlúpe repliky, otravné kričanie) mi začali na nervy liezť hneď ako sa objavili a vo finále už boli neznesiteľní. Škoda, prvého Aliena budem mať vždy najradšej. - Rewatch po šiestich rokoch (2017), opäť verzia Special Assembly Cut. Veď to bol dosť dobrý film. Škoda len toho nepodareného smiešneho votrelca, aj záverečný pád vyzerá po vizuálnej CGI stránke fakt trápne. Inak ma to bavilo. Potešilo tiež zopár viet z výbornej sci-fi skladby In the Year 2525. Z dvoch hviezd na štyri.

Názov v originále jednoduchý a výstižný, v preklade opäť mimo. Dráma, ktorá netlačí na pílu, postupne odkrýva minulosť a naznačuje budúcnosť postáv. Samuel veľmi dobre zvolený do svojej úlohy, s tým podivným účesom sa mu dá všetko uveriť. Posledných 20 minút je silná citová žmýkačka, najmä vďaka Howardovej hudbe. A najlepšia veta: "This Is Piece of Art."

Zatiaľ moja najobľúbenejšia filmová adaptácia Kinga z tých, čo som videla. Dej knihy nie je obsiahnutý celý, iba prvá časť venujúca sa detstvu Bobbyho a jeho spomienkam na Teda (jaj, znalci Temnej veže vedia). Komorná dráma, ktorá postupne citlivo nahliada do duší postáv, tak ako to vie jedna z postáv. Hopkins klasicky úžasný, veľmi dobre typovo zvolený a v tomto filme som niekedy v roku 2002-2003 objavila Antona Yelchina. No nemôžem ho nemať rada.