Almásy

snazil som sa to rozdychat, nejde to. zazil som pravy nefalsovany, duchovny, meditativny a divacky orgasmus. nemyslim si ze v dohladnej dobe uvidim tak silny film. to co bolo ty kokos, proste od prveho zaberu ktory mal pre mna taky spad a take napatie ze vtedy na zapade moze ist do sprievodu. myslim ze sa moj divacky zivot bude odteraz delit na ,,pred a po" Zrkadle. najlepsi film co som doteraz videl.

opäť som si lawrenca pozrel tento rok po niekoľký krát- mám k tomu filmu veľmi osobný vzťah, najmä kvôli tomu, že je to prvé dvd ktoré som si kúpil za ,,vlastné" a že od kedy som ho videl prvýkrát, tak som začal študovať všetky tieto veľkolepé klasiky- Ben Hur, Odviate vetrom a pod... Lawrence z Arábie pre mňa aj po niekoľkých rokoch zostáva majstrovské dielo 20. storočia, má pre mňa rovnakú hodnotu ako Picassova Guernica. je to majstrovstvo filmovej réžie v absolútnej podobe- veľkolepý opus a zároveň intímna, komorná psychologická dráma škandinávskych rozmerov. Scény ako tá na púšti, kedy Lawrence pozerá na horizont a počujeme len vojaka ktorý po ňom kričí ,,Kto ste?" alebo jeho pohľad na ceste ,,domov" sú scény ktoré formovali moje kritéria na hodnotenia filmov. proste niet nad neho. a nie že by na tom záležalo, ale to, že O´Toole nedostal za Lawrenca oscara považujem za životný omyl akadémie.

,,I´ll always go back to that church." ,, And I´ll always go back to that church." ,,.. so one day we´ll meet." výnimočný film, nielen absolútný kráľ v žánri- tento film jednoducho NIČ a nikto neprekoná, ale predovšetkým milľník v mojom vlastnom živote. Almásyho problému ,,nájsť sa" dnes rozumiem viac ako inokedy. Fiennes podal životný výkon, za ktorý mu bol ukradnutý oscar a Kristin Scott Thomas zostane navždy moja najosudovejšia platonická láska. kvalitatívne je to u mňa skoro to isté ako Lawrence z Arábie.

kde začať? v prvom rade, že tomuto filmu ide všetka česť za absolútne dokonalé herecké obsadenie, ak existujú ceny pre casting directorov, tak by sa mali volať po človeku čo castoval tento film to po prvé, po druhé- Stephen Daldry (a asi ešte Todd Haynes) má obrovský talent snímať ,,pocitovky" spôsob akým sníma Julianne Moore v úvodnej (dokonale zostrihanej) sekvencii, alebo to ako dokáže dokonale zachytiť vznik myšlienky (scény s Nicole Kidman) je proste nezabudnuteľné. film je výsostne ženská záležitosť, téma odcudzenia, stereotypu, unikania pred sebou samou, to všetko sú ženské (alebo teplé) témy, pre túto skupinu je aj ten film určený, nič to nemení na tom, že je to výnimočná snímka ktorá v mojich očiach ďaleko prekonala knihu. a záverečný dialóg Moore so Streep mal byť pre obidve na oscara.

neprokonatelne majstrovske dielo, najvacsia psychologicka drama vsetkych cias, asi najposobivejsie herecke vykony ake sa vobec kedy v jednom filme videli, najlepsi scenar vsetkych cias.. ja neviem mam pokracovat?

za toto by som isiel s almodovarom do postele.

emocionalne najtvrdsi a filmovo najvyspelejsi film o tom ako sa moze skurvit zivot. najlepsi film pedra almodovara.

pre mňa je toto viac než len film. nedokážem ho pozerať vždy a všade, videl som ho všehovšudy možno 3-4 krát, naposledy keď v Lumiéri otvorili novú, veľmi komornú sálu, kde to premietali asi pre 6tich ľudí. ten film okrem dokonalého hereckého koncertu dvoch hlavných predstaviteľov nesie niekoľko vrstevnaté posolstvo, ktoré vo vás dozrieva vekom. každý krát, keď som ten film videl, vnímal som niečo iné a všímal si niečo iné, dojalo ma niečo iné a niečo čo ma dojalo predtým ma teraz rozosmialo. je to veľmi sugestívna púť naprieč najkrajšími ale aj najtemnejšími stránkami ľudskej duše a skvelá štúdia úpadku mužstva. a nie Don Corleone, Paul je Brandov životný výkon.