Hamaradža

Protagonistka niekedy naozaj rieši first world problems privilegovaných, no i tak som premýšlal nad štvrtou hviezdou, pretože Longyearbyen je skutočne neuveriteľný, pôsobí ako miesto na cudzej planéte.

Páčilo sa mi to ako úvaha nad rôznymi podobami lásky (láska rodičovská zameniteľná s poloincestnou láskou telesnou) a zaujímali ma dve ústredné sympatické postavy (skvelá Biedrzyńska). Ale celá problematika s obálkami je absolútne nedôveryhodný konštrukt, kvôli ktorému som sa nedokázal emočne napojiť na príbeh.

Iluzionisti tak všemocní, až sú schopní povolať tony chladného akože-oslnivého CGI.

Naozaj silné, ale (za predpokladu, že budeme ignorovať Dostojevskeho a ostaneme pri filmoch) Brooks šiel v tejto problematike ešte podstatne ďalej, bol komplexnejší.

Udrelo ma to ako rana z jasného neba. Majstrovské búranie hraníc medzi hraným filmom a dokumentom, úplné podmanenie si filmu ako média. Úprimnosť až na dreň a do naha. A keď som myslel že už film ani nemôže byť dokonalejší, ozvali sa Einstürzende Neubauten. Vizionársky masterpiece fungujúci ako švajčiarske hodinky - jeho domodra vygrejdené srdce je ľadové, no i tak sebaisto pumpuje krv. Všetko v ňom má svoje miesto. Bál som sa, že takto sa už pri filme nikdy cítiť nebudem. Dokonalo sa mi to trafilo do vkusu, ako už niekoľko rokov nič iné. Ďakujem.

(Spoiler) Je to silné a je to veľmi dobre natočené. Mayo hrá ako o život. Ale podobne ako aj Asterove celovečerné kúsky, je to aj pomerne samoúčelné. Aster sa necítil stotožnený s konvenciami Amerického filmového inštitútu (ktorý si vychováva hollywoodskych, politicky korektných režisérov) a rozhodol sa svoj magisterský film poňať ako stelesnenie toho najväčšieho tabu, aké bude s priateľmi schopný vymyslieť. Práve predstava takto pokrúteného incestného zneužívania im prišla ako dostatočne schopná rozvíriť vody (čo sa mu aj podarilo) a rýdzo afroamerický cast tomu iba napomohol. Aster však s ničím podobným pravdepodobne nemá (ani nepriamu) skúsenosť a človek po zhliadnutí akosi nemá pocit, že to má ku svojej šokujúcej forme aj adekvátnu výpoveď. Je ňou štúdia psychiky obete sexuálneho zneužívania? Obrátenie rolí? No, dajme tomu že 3,5*.

3,5* Potrebný film. Škoda toho príšerného českého dabingu.

Tak trochu prázdna moralitka, s nesympatickým, násilným a abusive hlavným hrdinom, ktorú nad vodou drží iba príjemná šesťdesiatková atmosféra v pôvabných lokáciach a fantastická Mimsy Farmer. Nie len, že skvelo hrá, ale je aj krásna a na plátne takmer konštantne nahá (miestami asi až príliš často, bolo to ozaj potrebné?). Pink Floydov som tu ledva zachytil (a to som sa snažil na nich sústrediť!).

Do poslednej chvíle som veril, že ostanem nadšený. Tarkovskij je mi však asi najviac vzdialený (umelecky, aj ľudsky) zo všetkých "velikánov" kinematografie, s ktorými som oboznámený. Druhú polovicu som si pretrpel. Budem dúfať, že mi to možno raz niečo povie.

Iritovalo ma to výrazne menej, ako prvý diel a aj humor mi bol väčšinu času bližší. Sympatické postavy unášané kopou vydarených gagov, zavesených na pomerne funkčný príbeh. Záver na shit-party ma odzbrojil. Nadšenectvo a absencia profesionálneho štábu z toho srší každým okienkom. Nikdy by mi nenapadlo, že v jednom filme uvidím hrať Míšovy šílenosti aj Gutalax.