Kdo jsem:
Symbiotic Man-Movie
(A part of surrealistic story. Or glory?)
Navnadenie stavu mysle: http://www.religionfacts.com/jesus/images/incredulity-of-st-thomas-caravaggio-sanssouci-potsdam-1601-02-wga.jpg
Ty prehnity surrealista! Ide tu jednoducho o vyjadrenie esenciálnej nevyhnutnosti vnímať Michelangelove Stvorenie Adama ako netelesný, metafyzický styk človeka s Bohom. To si ľudia hovorili do barokových čias. Prišiel prst a rana a ukázali: K styku došlo, Boh je náš. A to si ľudia hovoria do dnešných čias.
...a preto musím byť Acrobat, aby som tomu pochopil.
Never tomu, čo počuješ
Never tomu, čo vidíš
Len čo zavrieš oči
Zacítiš nepriateľa
Dievča, keď som ťa prvýkrát stretol
Mala si v duši oheň
Čo sa stalo tvojej tvári
Čo sa topí ako sneh?
Teraz vyzerá práve takto!
A pritom môžeš prehĺtať
Alebo pľuť
Môžeš to vyvrátiť
Alebo sa tým dusiť
A môžeš aj snívať
Tak snívaj nahlas
Vieš, že prichádza tvoj čas
...nedovoľ, aby ťa utláčali bastardi
Nie, nič nedáva zmysel
Nič zdanlivo nesedí
Viem, že môžeš mlátiť hlava nehlava
Keby si len vedela koho mlátiť
A ja by som sa pridal k nejakému hnutiu
Keby bolo také, čo je hodné dôvery
Áno lámal by som chlieb a víno
Keby tu bola cirkev, v ktorej by som mohol prijímať
Pretože to teraz potrebujem
Vziať pohár
Naplniť ho
Pomaly vypiť
Nemôžem ťa nechať ísť
Musím byť
Akrobatom
Keď takto hovorím
A takto konám
A ty môžeš snívať
Tak snívaj nahlas
...nedovoľ aby ťa utláčali bastardi
Bolo všetko, čo ideme robiť, vyslovené?
Žiadne nové myšlienky a každá kniha sa už čítala
A ja musím byť
Akrobatom
Keď takto hovorím
A takto konám
A ty môžeš snívať
Tak snívaj nahlas
A ty si môžeš nájsť
Vlastnú cestu
Môžeš stavať
A ja si môžem želať
A ty môžeš volať
Neviem sa dočkať, kým
Nebudeš schopný schovať
A nebudeš schopný utopiť
Sny sú počiatkom
Zodpovednosti
A ja viem milovať
A ja viem milovať
Viem, že príliv sa vracia
...nedovoľ aby ťa utláčali bastardi!!

We started...

AT THE END:
"Pomaly baby (čítaj bejbi)! Si mimo". Vstávam, ale dosť pomaly. Úplne mi hučí v ušiach, oči podliate krvou, zranený na troch miestach. Zakašlem. Chcem sedemkrát, dočerta, vyšlo iba na tri výdychy. "Slowly love" hovorí mi Maegan a hladí ma dlaňou po z obočia a úst krvácajúcej tvári. Opatrne prichádzam k sebe. Je to príjemné, ale hovorím si nedaj sa. V pozadí je Injection. To ma predsa musí vzchopiť......http://www.youtube.com/watch?v=j3iAzdbg3mo&feature=related
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Dominique Merisi:
- Fanatik histórie, dejepisu, obhajca stredoveku, milovník Dalího, obdivovateľ Carravaggia a Goyu, verný čitateľ ECA a POEa, poslucháč U2, INXS, HIM, Imbruglie a ENIGMY.
- Egoista, pohŕdač, príležitostný exorcista, flexitarián, rýchly šofér...
- a zavislý na aure filmov, ktoré nedosahujú absolútne úroveň akéhokoľvek umenia, ale jednoducho dobre vyzerajú 



Atribúty filmu ktoré majú vplyv na hodnotenie: 43% - hudba (bez konkurencie), 27% - kamera, strih, celkový vizuál (forma u mňa trocha víťazí); 17% - scenár (aby som sa triasol a bál len čo pri pomyslení); 13% - herci a obsadenie.
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
7 DAYS BEFORE END:
Choď preč! V spomalenom momente keď vchádzam do kostola ťahám s fantazmagorickým fetišom 2 krátke automatické Berretty 92 FS (Centurion) priamo z tela. Rany rýchlo zaschnú. Bozkám krucifix na ich rukovätiach zatvárajúc oči, dychtiac len ústami, aby som to všetko prežil citlivejšie. Čo z toho? Kriste, za aký krátky okamih toho človek - like a hu/ma- dokáže si v mysli predstaviť. Výjavy, obrazy, udalsoti, deje - Bože, ako by som sedel vo výklenku starého, plesňou napachnutého a chladného stredovekého chrámu a spieval oslavné gregoriánske chorálys oddanými mníchmi. Benedicere, laudareeee.....a z oboch hlavní sa vyrútia s jasným rehotom dve zlaté posolkyne večného oddychu. Mieria do neznáma, len nech zasiahnu oltár a dali o mne vedieť. Badám však okamžité zastavenie času. V nanosekundovom čase mi čiasi noha pritalčila hlavu o chladnú a trocha vlhkú chrámovú podlahu. "Archanjel Gabriel" zvolávam v jemnom kašli. Rpzhovor prebieha v slangovom duchu nie až tak formálneho mayského dialektu. Zo stoickým kľudom plním sovj cieľ - ospravedlň sa polonahej žene. Dotknem sa pritom ruží na jej bruchu - začínajú krvácať. So zavretými očami vykrikujúc The bleeding Rose (S. Dalí, 1930) absolútne na plné ústa a zbraňami opäť v rukách.....zborovo odpovedáme Déo grátias.....a v pokoji opúšťam chrám s ostatnými prízrakmi do fyzikou ovplyvneného sveta. Prečo toľko zákonov? Golier čierneho (skôr prešedivelého) flaušu vyhŕňam nahor. Apsoň že jemne sneží. Ridley- vďaka za atmosféru.

7 HOURS BEFORE END:
Za burácajúcej hudby vypadúvam z okna atropickej štruktúry svojej podlahy pod nohami. Dožičím si mäkké naštartovanie fantázie. NIE. "Zack, čo to robíš?" MIlujem týchto ľudí, ale zároveň ich nenávidím. Poŕdam nimi. Neprijmem nič, čo nepochádza zo mňa. Si ty, človek, normálny? Zlá otázka. Nie som. Podpor ma. Cíť ma. ********army. Nachvíľu nemôžem pokračovať, čakám vo vypetej chvílke, pokým hlavne mojich dvoch deväťmilimetroviek nevychladnú. Mŕtve posiate telá lemujú inak nádherný obzor širokej pláne následne vystupujúcej do hustého ihličnatého porastu. Aljaška je očarujúca. Bieločierneho vlka sa báť nemusím. Sleduje ma z ďiaľky. Vie, že mi nemôže ublížiť. Cíti moje nebijúce srdce. Krivo, nasrdene, so zvrašteným obočím a pozdvihnutým kútikom pery pohŕdavo vycerím zuby. Zbrane opäť vychladli, hľadajú obeť, cieľ ich pažravých mne hnusiacich sa chúťok. Zem sa chveje, dáva najavo nevôľu niesť na nej odpad, ktorý na mňa začína smerovať zo všetkých strán. Obsypávam okolo seba Jeruzalemskú pôdu-zem. No poď, Maegan. "Show yourseeelf". Hlasom však neviem zaburácať tak, ako nasraný Mojžiš, keď niesol Desatoro perverzným Izraelitom. Nie, neukáže sa. Namiesto toho posiela na mňa parazity, príšery, zdegenerované monštrá, ľudí bez duše a tela, mutantné prízraky, falošné idoly, nahé svätice, démonov zo samotnej ríše bludov a ignorancie. Hmota, všetko hmota. Posvätné náboje orosené slzami plačúcich destských duší, náboje posilnené skromnosťou, poslušnosťou, egocentrizmom, ktoré sú surreálnym poňatím deus ex machina, s určitosťou ničia pri majestátnom zvuku Enigmy of Desire (S. Dalí, 1929) všetky stvorenia a prízraky poslané Maegan. Je ich 300. Musím to zvládnuť. Urobím však kardinálnu chybu!!! Nechávam sa zlákať nie príliš vzdialeným obsesným tancom Terézie z Avilly, ktorý vyznieva ako zúfalá prosba o vyslobodenie z hmly spoločenského pokrytectva a stádovosti. Spravím však krok k nej. POZOR! Tam už nie je Jeruzalemská zem. Strácam kontrolu, vidím realitu, zakúšam pocit normálnosti, ignoranciu sveta, neoriginálnosť ľudí. Nemám šancu sa odtiaľ dostať. Som slabý. Dojatý. Uzmierený. Nekonečné biele spáry neustálych ťiarch démonov ma sťahujú neviem kam....Šepkám si: "Díva sa. Určite sa díva. Maegan"...


FEW (7 MINUTES) TO THE END:
Hneď potom som pozdvihnutý zo zeme, aby ma pupočníkové šnúri, ktorými som pripútaný k Egyptskému obelisku na námesti sv. Petra vo Vatikáne, ešte viac zväzovali. No nech akokoľvek myslím na Tabrett, jemne jačím a stonám. Zástupcovia všetkých náboženstiev, najviac tvoria kardináli, povýšenecky sedia na pripravených stoličkách a majú z môjho utrpenia zrejme radosť. Dostávam sedem rán bičom za previnenia vo svete mysle a predstavivosti pre ich pozdivhnutie na osobné blaho. Bič upletený z nihilizmu, filmového odpadu UnHollywoodu odoberá zo mňa 7 ranami ženu, modrú guľu, barlu, surrealitu, sexualitu, absurdnosť a už sa chystá na smrť, keď z neba začujem ako vzduchom v pravidelných 7 sekundových intervaloch sa šíri zvuk podobný tomu, ako keď listy vrtuľníkového rotora svištia vzduchom pri spomalenom kamerovom zábere. Teraz sú to však krídla. krídla Archanjela Michala, ktoré každým mávnutím mi prinavrácajú silu, myseľ, videnie. Videnie toho, čo spravila Maegan, kým sa kardináli zaoberali mojim zreáľnovaním. I videl som zástupy armád, obrovské konvoje tankou, samohybných diel, transportérov, odpaľovacích rámp, zástup lodí, ponoriek, absolútny kŕdeľ lietadiel zahlatil slnko. "Budeme bojovať v tieni". Jadrové hlavice s buracajúcim ohňom prelietavajú a kopírujú smery, ktoré pozná iba matematika. Ich počet bol 144000. NA zem padnú o 7 sekúnd. Terminátor (2) mal pravdu. Obliekajúc si čierny priliehavý termo nátelník a na to nahadzujúc čierny polovičatý plášť, telepaticky vnímam pokyny Archanjela. Absolútne celý priestor Zeme a nad ňou začína ovládať tvár Maegan. Nenechám sa zlákať. Pokyny sú jasné. Smerujem do Jordánska. Ochráň dieťa. Jordanian Girl.

RIGHT IN THE MIDDLE OF THE END:
...to ma musí vzchopiť. Mysli na nemožnú(2). Strhám masku strachu. Nálety Suchojov a F-iek...nesutála streľba s tých najrozličnejších automatických pušiek až po ťažké delá. Uvidím ju plakať v kúte polorozpadnutej chatrče. Jordanian girl. Kašlem na kategorický imperatív Kanta, pri súčasnom pohŕdaní filozofiou ako takou (nie, Raffaelove umelecké poňatie "filós" sem nerátam). Maegan úchylným, ľady roztapajúcim pohľadom nabáda vojakov tak american ako aj soviet na vypálenie všetkých zostatkových striel s obohateným uránom a zhodeniu 7000 libier leteckých bômb. "Holly shit". Enormným úsilím vyrazím k Jordanian girl v božsky spomalenom zábere - prehadzujúcim sa nabok, nohy vo vzduchu, otáčam sa, aby na chrbát som padol ja a neublížila si. Prvý, druhý, tretí.....siedmi náboj treišti všetko podo mnou, vedľa mňa, za mnou a nestíhajú môjmu presne načasovanému kroku (určite prišla aj pomoc z neba pozn. autora). Vyplazujem jazyk, zmyselne prikrčujem nohy ako ženy v sukniach sediace na stoličke, žmurknem okom. Jordanian girl sa usmeje cez noštek, ale rýchlo vytriezviem a vytrhávam jej zdochnutého netopiera z úst, čo je akousi pomstou dieťaťa za to, že žena (v tomto prípade Maegan) v minulosti spôsobila to, o čom vie len to dieťa. Nebyť tohto právneho úkonu bomby by nás rozdrvili. Až týmto úkonom hrôzy, ale aj spasenia ocitáme sa rýchlosťou svetlavedľa garganskej jaskyne v Puglii. Maegan to neunikne, nestihne točiť mašinériu tak rýchlo. Preto si kuše do pery a zalieva nás mohutným prívalom čiernočervenej krvi. Ani nevidím. Jordanian girl je slabá, vyčerpaná, ináč úplne neznáma, ničím výnimočná, napol krásna, evokatívna, plachá odovzdaná....Prikryjem ju telom, hlavu pozdvihnem rukou a na prsia jej kladiem zvitok (pergamen), ktor som celý ten čas nosil na krku dôkladne ukrytý pred zrakmi tých, ktorí ho chceli ukradnúť-zabiť v dvojkombinácii. Zbitok končiaci slovami "Hallelujah" pri položení zrazu vlieva nevýslovnú energiu. Z Jordanian girl sa náhle uvoľňuje oslepujúci, kvantovo silný metamorf lúča žiarivého svetla naplnený erotikou ukojených modlitebných túžob, ktoré vráža do oblohy a ešte ďalej. Tvár Maegan sa transformuje, rozpadáva, mení tvary. Z Maegan na hada, potom draka, apolona, má tvár nepriateľa, protivníka, vraha, žalobcu, luhára, anjela svetla, revúceho leva, podvodníka, kniežaťa mocností, pokušiteľa - a naspäť tvár Maegan defintívne rozpadnutú v prachu našich praotcov. Je preč, krv nestrieka, zbrane padli, armády sa rozutekali, metamorfóza všetkých plechov v tandori massala. Klesám na Zem ja aj Jordanian girl. Opustený, nehybný, vyčepraný, zapadaný popolom a snehom.......

END and THE BEGINNING:
Prebúdzam sa. Rýchlo som hore. Svet funguje normálne. Dúfam, že ja ešte nie. Na hrob Jordanian girl kladiem vyschnutú žltooranžovú ružu a fľašu tokajského. Je na bielom, torchu obitom mramore s nápisom "Call all nations". Golier opätovne vyhŕňam hore, horko a ťažko prehltnem, pobozkám amulet sv. Benedikta (zvitok už nemám) a so 7 zneužitými, obvinenými, zmanipulovanými, prekliatymi príslušníkmi wehrmachtu vydávam sa na ďalšie cesty ochrany mysle, predstavivosti a kvality filmov. Opakujúc si C.S.S.M.L.

-----------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Nezabudnúť, toto všetko je len do tej miery ako ....
JUST LIKE YOU IMAGINED!
