TERRORDROME

Ak si už niečo zaslúži nazvať klasikou tak sú to určite Addamsovci. Je úplne jedno že to má asi tak 1000 rokov, dodnes to nestratilo ani chlp zo svojej zábavnosti. Vytlemený blázon Gomez je neuveriteľne bohatý pako čo sa môže celé dni venovať vyhadzovaniu vláčikov do vzduchu, obrovský komorník Lurch s vyzážou Frankensteinovko monštra a nezabudnuteľným hlasom ako keď Godzilla prdí do jaskyne, plešatý elektrický magor fester, bosorácka babka, ruka v škatuli ( "dakujem ti Vec" ) a tak podobne... Zvláštnu pochvalu si odo mňa zaslúži Morticia ktorá dokáže s dokonalou gráciou prednášať strašné somariny. Skritizovať by sa dalo neustále opakovanie motívov keď furt príde niekto k Addamsovcom a roztrasie sa pri pohľade na výzdobu domu ( ten los s krivými parohami, mečúň s nohou v papuli alebo dvojhlavá korytnačka ). Nevadí, príval absurdných hlášok a dokonale infantilných gagov mi stále privodí dobrú náladu a mile debilný úsmev. Addamsovci skrátka válajú a hotovo!

Za druhej svetovej to bolo ťažké. Svoje o tom vie "hrdinný" francúzsky kaviarnik René Artois, ktorý sa neustále ocitá v centre pozornosti celého zástupu rôznorodých kreténov ktorý ho chcú využiť tak či onak. Najväčšou záhadou je prečo ten plešatejúci obtlstlý patrón neodolateľne priťahuje všetky ženy ako hnijúca mŕtvola investigatívnych novinárov. Asi to bude nejakou francúzskou horčicou čo si dáva do bagety. Okrem nich na neho letí ešte aj priteplený nemecký poručík Gruber ( "odstrelím vás svojim veľkým delom" ). Chudáka Reného tak z jednej strany buzerujú partyzáni, z druhej zasa nacisti a on sa veľmi neochotne stáva hrdinom odboja. Tento seriál je obdivuhodný svojou schopnosťou neustále ťažiť maximum z nekonečného opakovania a variovania tých istých vtipov a situácií bez toho aby to vadilo. Práve naopak, človek si na to zvykne ako feťák na lepidlo a radostne to očakáva. Milión kópí padlej madony s velkými balónkami od Von Klompa nastrkaných do salámov či márne pokusy odlifrovať konečne zostrelených britských letcov sa ťahajú diel od dielu a nikoho to neserie, takisto ako trademarkové hlášky jednotlivých postáv ktoré sa jednoducho musia opakovať v každom dieli inak by si divák pripadal ochudobnený. Partyzánka Michelle a jej "počúvajte ma pozorne, nebudem to viackrát opakovať", francúžštinu przniaci strážnik Crabtree so svojím Bodrým Podolednem, či majster prevlekov LeClerk ( muž ktorý má tisíc tvárí a všetky sú na jedno brdo ) ktorý vždy ohlási "to som ja LeClerk". Počujem to tisíckrát a stále sa smejem, možno mi hrabe ale nie som v tom sám. A kto by povedal že gestapáci boli také srandovné figúrky ako Herr Flick a jeho infantilný pomocník Von Smallhausen. Každopádne veľmi podarená a návyková anglická vtákovina.