petite fille

vraví sa, že keby nám kúzelníci vysvetlili svoje triky, všetko čaro sa stratí. analogicky: ak chceme dosiahnuť pokoj duše, netreba sa hlboko zamýšľať ani nad týmto filmom. tvorcovia oprášili jedno už nie také populárne remeslo, aby dostalo cool nádych. ich skladanie efektu na efekt chce v prvom rade ohúriť diváka, nič viac. niektorí z nás odídu z kina fascinovaní sledom fantasticky vyzerajúcich rýchlych obrazov, v iných ostane akési nepokojné vedomie, že sa skĺzli po povrchu veľkej nafúknutej mydlovej bubliny, ktorá sa im v závere nepríjemne rozprskla do tváre. ja patrím (žiaľ?) do tej druhej skupiny.

hádam jediný prípad filmu, kedy má vizuálny gýč opodstatnenie. šťastie pre nás, že sa pod tým schováva drsne živý príbeh.

nádherný a citlivo natočený film. miestami možno príliš idealistický, ale vždy s dostatočným nadhľadom na to, aby to celé nebolo presladené. podstatné však je, že sa nehanbí byť krásny. aj takéto veci treba vedieť dobre urobiť.

na začiatku sa moja pozornosť brodila v bahne a myseľ mi viac okupovala otázka, prečo mi v kine premietajú film v takej mizernej vizuálnej kvalite. postupne, keď som sa presekala džungľou, zazdalo sa mi, že tie útržky svetla v húštine niekam smerujú. až posledná štvrťhodinka ma priviedla domov, k akémusi porozumeniu a zážitku. tento film nie je jednoduchý, nie je divácky prístupný, treba sa pri ňom roztopiť z kocky ľadu, ktorou sú tie obvyklé predžuvané snímky, čo po nás hádže väčšina kín a prakticky každý televízny kanál. no napriek tomu, že na tomto diele si vážim bolestne autentické zobrazenie hľadania vnútornej sily v človeku (metaforicky originálne vyjadrenej v prehistorických divých zvieratách), nie som si istá, či tú hermetickú uzavretosť filmu do seba samého musíme vnímať ako umeleckú kvalitu. medzi divákmi sa to asi rozdelí na dva póly, ja sa skôr pridávam k tomu, že sa netreba za každú cenu snažiť ísť proti prúdu.

domnievam sa, že tento pokus sa nevydaril práve kvôli snahe zobraziť exorcizmus tak, ako skutočne prebieha. je to úmysel hodný úcty, no tvorcovia si neuvedomili, že pre obete posadnutia realita nie je až tak strašidelná ako nesmierne smutná až tragická. preto do príbehu nemožno uveriteľným spôsobom zapojiť hororové klišé s jeho zjednodušenými postavami, ktorým kraľuje hlavný hrdina takmer-kňaz a jeho dôsledný praktický ateizmus. navyše, pozornejší divák s aspoň základným prehľadom z náboženstva si zaručene všimne niekoľko chýb (napr. rozhrešenie bez spovede), vďaka ktorým to celé bezpečne stratí i zvyšok vierohodnosti. tento hybrid si rozhodne neužije nielen človek, čo hľadá problematickejšie zobrazenie ťažkej témy, ale ani milovník hororov.

tri a pol. svojím spôsobom veľmi roztomilý film s módnym retro nádychom, ktorý zo začiatku pomerne stagnuje v tempe, a to najmä kvôli nie celkom vydarenej romantickej línii. vtipne nakrútené scény zo súťaží to však celkom rozbehnú. z takéhoto skvelého námetu sa podľa mňa dalo vyťažiť aj viac...

mám pocit, že každá epizóda sa nesie v rovnakom duchu: štyri priemerne atraktívne ženy sa snažia nonšalantne pohybovať medzi dvoma extrémami: užívať si bezstarostný neviazaný život a zároveň nezostať naveky samy. je to tak zložité, že Carrie neustále používa frázu "i couldn't help but wonder...", takže máte chuť kúpiť tejto "spisovateľke" thesaurus.. nuž nečudo, že sa nedarí jej ani zvyšným trom kolegyniam. našťastie majú jedna druhú, takže sa môžu navzájom neustále presviedčať o tom, že napriek svojim trápnym eskapádam nestrácajú dôstojnosť. navyše, čie výčitky svedomia by potom robili tržbu drahým newyorským značkám?! na túto ľudskú komédiu je možné dívať sa s nekritickým citovým zaujatím alebo s prehnaným ironickým opovrhnutím, ja však volím zlatú strednú cestu: kedykoľvek sa mi zdá, že je môj život nudný, pozriem si, aké pseudoproblémy riešia tieto famózne "dámy", a hneď sa cítim mentálne zdravá.

jedno sladké pohladenie s jednou trpkou fackou na jeden sobotný večer.

nádherne vizuálne skomponovaný, pritom vôbec nie priamočiaro páčivý film. verím tomu, že bez zážitku z knižnej predlohy od Henryho Jamesa bude pre väčšinu divákov nepochopiteľný. dokonca sám autor kedysi odmietal inscenovať tento román do divadelnej podoby arugmentujúc tým, že jeho ťažisková scéna zahŕňa iba samotnú Isabel Archer ako sedí pri ohni a kontempluje nad svojím životom. považujem to za správne rozhodnutie. nie som schopná vydolovať so seba ani obligátny prúd pohoršenia nad odchýlkami od pôvodiny. ale hocijako sa snažím brať to ako zaujímavú interpretáciu klasického diela, musím priznať, že filmu proste chýba iskra. nemôže si totiž dovoliť vševediaceho rozprávača a to je niekedy na škodu, pretože nie všetko sa dá vyjadriť bez slov.

na to, čím tento minifilm je, si počína veľmi sympaticky. hodnotím ho hlavne ako poctu Tolkienovej mytológii a v druhom rade i Jacksonovým veľkofilmom, na ktorých štýl nekriticky nadväzuje. a to je na ňom úplne najkrajšie. na amatérsky počin sa to celé sa odohráva vo výrazne nadpriemernom prevedení, pričom sa tvorcovia (vedomí si svojich limitov) celkom šikovne vyrovnávajú so zobrazením samotného Gluma. ako doplnok pre fanúšikov neoceniteľné...