petite fille

interesantný prípad sviežej adaptácie, ktorý po okultných experimentoch Guya Ritchieho pôsobí priam ako živá voda. veľmi ma teší návrat ku klasickej deduktívnej logike, ktorá sa nespolieha na futuristické analýzy chemikálií z miesta činu alebo kadečo nadprirodzené. hoci mi existencia Sherlocka Holmesa v dnešnej informačne presýtenej dobe mi stále pripadá akosi nereálna, príbeh prenosom do súčasnosti nestráca svoju typickú atraktivitu práve preto, že je v istých ohľadoch ortodoxne verný svojej predlohe. toto zobrazenie sa mi teda vôbec nezdá lacné, práve naopak - vynikajúco provokuje nové interpretácie tejto detektívnej ikony. a presne z pátrania po takýchto súvislostiach pramení najväčší divácky pôžitok.

v tomto prípade si to dovolím prehnať s absolútnym hodnotením. Luther sa navonok zdá byť len ďalším antihrdinom so zvučkou od Massive Attack, no spája sa v ňom na detektívny seriál nevídaná zmes civilnej, ale efektnej vizuálnej estetiky, strhujúceho príbehu a parádnej psychologickej kresby postáv. to celé pritom nestráca tempo ani eleganciu. pri tom skromnom počte epizód ide o ukážkový príklad onoho zlatého pravidla o triumfe kvality nad kvantitou...

v tomto prípade prívlastok "úchylný" zodpovedá absolútne bolestnému pojatiu extrémnej osamelosti. neviem si predstaviť, ako inak sa dá vyjadriť taká zmes smútku a hanby, keď už človeka nedokáže uspokojiť nič okrem vlastnej do krajnosti vybičovanej fantázie.

je na tom niečo, v prípade určitého rozpoloženia mysle sa na to dá riadne namotať. a to i napriek tomu, že mnohokrát je to len o skupinke šialencov, čo vrieskajú jeden cez druhého. true american.

okrem iného fantastické spracovanie toho, ako hriechy ohováranej osoby dostávajú obludnú podobu v mysliach ohováračov spojených v jednej veľkej mase. idealizmus jediného obrancu sa tiež rúca, a my diváci si celú pravdu len skladáme z črepín toho, čo ani nebolo vypovedané. biele miesta vypĺňa len krása.

Kate a Leonardo definujú význam slova "dráma" - intenzívne pojatie života v slepej uličke, ktorý sa začína rozmotávať práve vtedy, keď sa sny začínajú plniť, a to hneď protichodnými smermi. nie je to žiadne príjemné pozeranie, ale dojem to vytvára skutočne mocný. tie dva exempláre sebectva sú rozhodne uveriteľnejšie ako henten idealistický zlepenec z Titanicu. (p.s.: veľmi podnetné pripomienky v komentári: Gilmour93)

vcíťte sa do mojej situácie: keď sa vyberiete do kina na film naslepo, teda iba podľa názvu, a zistíte, že je to muzikál (váš najmenej obľúbený žáner na svete), najprv cítite mocné sklamanie. no keď to sústredene strpíte a ku koncu vás to ešte celkom chytí, asi to bude značiť, že ten film koniec koncov taký otrasný nie je. a to i napriek tomu, že si tam zahralo pár vyslovene typovo nevhodných hercov ako Russel Crowe či Amanda Seyfried. tých však vyváži výborný Hugh Jackman v hlavnej roli a komické duo Helena Bonham Carter + Sacha Baron Cohen. rovnako sa do hudby miestami vkráda odporný holywoodsky bombast, ktorý vzápätí nahradia krásne subtílne melódie. podobne je to i so scénou - občas berie dych a inokedy je prehnane veľkolepá. jednoducho, miesia sa tu vyslovene odporné komerčné stratégie s dobrým remeslom, 157 minút spolu bojujú, a ak medzitým nezdrhnete z kina celí znechutení, zrejme skonštatujete, že je to celkom zaujímavé podanie jedného krásneho a dojímavého príbehu, ktorý zažiari napriek povážlivej kvalite adaptácie.

neviem sa rozhodnúť. je to film, ktorý človeka do seba dosť vtiahne, ale zároveň dá tak vyniknúť myšlienke vyprázdnenosti, že sa z neho vynára dosť ťažko. navyše, na filmovom plátne to bolo určite pôsobivejšie ako keby som to zhliadla doma.

už dávno som nevidela tak znásilnenú love story... scenáristi sú očividne prepracovaní, lebo čo iné si mám pomyslieť po tých neuveriteľných eskapádach typu pes v pazúroch orla, hiphopové vzývanie matky prírody okolo vatry, plnotučný latino striptíz či kolízia naháčov v kúpeľni? bežne žánrom romantickej komédie nepohŕdam a proti hereckému obsadeniu nemám žiadne výhrady (dokonca mám veľmi rada Mary Steenburgen i Betty White). ale toto je jednoducho trapas v topánkach od Louboutina a s Birkin bag na kolienkach.

celkom ma bavilo pozorovať, ako sa istá partia ľudí snaží vdýchnuť život predlohe, ktorá je nemŕtva i z psychologického a estetického hľadiska. priznám sa, dala som si tú námahu, zalovila v mútnych vodách internetu a stiahla som si pirátske pé-dé-ef v masochistickej snahe zhodnotiť to podľa oridžinal ingliš zdroja. čitateľský zážitok jednoznačne potvrdil moje tušenie: Meyerka písať nevie. s ohľadom na film je však podstatné to, že investovaná suma a pracovitý štáb zabezpečia, že sa predsa len zamyslíte, či to náhodou nie je dobrý príbeh (počula som už aj absurdné prirovnanie k Anne Karenine!!). ale na filmovom plátne to predsa len vyzerá efektne. premena na vampíra Belle zabezpečí toľko potrebné očné tiene, vďaka ktorým konečne vyzerá ako žena a v kolektíve už nepôsobí nedôstojne. všadeprítomný luxus je oveľa opulentnejší obzvlášť teraz, keď sa rozširujú upírske rezidencie a oni nám to ešte neskrývane vyhadzujú na oči. mať tak šestnásť, určite prežijem pubertálne obdobie v sladkých driemotách o podobnom fantasy živote. takto totiž vyzerá mentálna masturbácia znudených dievčat. a presne preto je dejová zložka celej tej ságy taká slabá. záverečný mindfuck s bitkou na snežných poliach je očividne z núdze cnosť - knižný klimax proste nie je na film dosť silný a tým pádom je najlepšia časť filmu paradoxne fabuláciou tvorcov. čo dodať? radujme sa! nastal mier a všetci sa spolu štastne trblietali na veky vekov.