pekkanik

Fantázia a predstavivosť. Úcta a porozumenie. Sny a romantika. Nádherný film.

Rok 1958. Výborne urobené scény, herci to zahrali dobre a p. Zeman to ukočíroval skvele. Nemám, čo by som vytkol.

Intenzívne. Predsa len, je rok 2023, za tých 36 rokov je už žáner niekde inde. Odkazy na pôvodné filmy (aj iné filmy) potešili, pri niektorých scénach som privieral oči, takéto niečo som v tejto impotentnej dobe fakt nečakal, klobúk dolu pred Croninom, že mal odvahu urobiť sakra tvrdý horor, ktorý si neberie servítky ani ohľady.

Toto nie je akčný film, toto je psychologická dráma. Že niektorým zvratom v myslení a cítení hlavnej hrdinky nebudeme my chlapi rozumieť, je jasné vlastne od začiatku. Všetka česť Bessonovi, že nechal priestor aj pre iné alternatívy. Nepamätám si, že by som v niektorom inom filme videl toľko volieb napriek mysleniu a cíteniu. Zanecháva to stopy na duši.

Nie každému sa to bude páčiť. Mne to však sadlo. Príbeh, prostredie, skvelý Phoenix... Táto psychologická dráma presne vie, kedy má ubrať a kedy pritlačiť.

Výborná filmárčina aj po päťdesiatich rokoch. A ak ešte niekto ani po toľkom čase nepozná pointu, tak do toho, zážitok nezabudnuteľný

Nebyť posledných desať minút, tak je to za päť. A pritom som na to išiel, ako na niekoľkokrát zrecyklovanú "romanťárnu" (presne POMO) - pre staršie dámy. A čo sa stalo - ja vôbec nemusím ten folk rock, či country, či čo to tam hrali - a zrazu som bol tam a neveril vlastným zmyslom, že toto je moja krvná skupina. Pri pesničke Shallow (čo je vrchol filmu) som sa triasol ako v pristávajúcom Antonovovi a dúfal, že okolosediaci si nič nevšimnú. Potom už úroveň trošku upadá, tie disko blázniviny Lady "Radio° Gaga mi vyslovene liezli na nervy, ku koncu je to síce prekvapivé, ale slabšie - ako píšem na začiatku, tie posledné americké pózy sú trápne. Ale keď to tie staršie dámy takto chcú...

Bol som na tom DVA krát (prvý krát sa mi nezdal zvuk, tak som som dal Dolby Atmos) - forma jednoznačne víťazí nad obsahom. Tí, čo o Queenoch nič moc nevedia, budú v siedmom nebi, postupné predieranie sa k svetovému formátu za použitia vhodne vybraných piesní - O. K., k skutočnému príbehu kapely Queen to má však ďaleko, nebudem frflať, je to film, nie dokument, z dramatického hľadiska to celkom ujde, zvuk je originál (taký spevák sa ešte pekne dlho nenarodí), že je to veľmi dobre zremastrované, klobúk dolu, od polovičky filmu som si hovoril (od We Will Rock You) - a kde je We Are The Champions? V poslednej časti filmu som pochopil - nikde inde by jej to nepasovalo viac.

Tak takto dobre som sa necítil ani nepamätám. Paltrowová, ktorá väčšinu filmu hrá Rómea a potom s najväčšou samozrejmosťou strihne Júliu, Fiennes, o ktorom som v živote nepočul, zrazu dáva ako starý macher (no kto by to povedal, nadaný dramatik, po partoch Júlie (!) absolútne samozrejme odohrá Rómea), Rushovi fandíte od samého začiatku a Denchová ako kráľovná Alžbeta, síce je na place asi 15 minút, ale rešpekt som mal aj pod paplónom. Najprv som to videl s českým dabingom, a už vtedy tie repliky zneli ako hudba. Trošku som si doplnil vzdelanie, čo sa týka Shakespeara, dal som to v angličtine (s titulkami, na takúto úroveň anglinu nikdy nedám) a nasával tie monológy a dialógy, prakticky všetky prevzaté zo Shakespearových diel. Výborná zábava a dramaticky na jednotku. Mňam.

Ale áno. Najprv som videl tento TV film, potom Kubricka, nakoniec som to zobral pekne po poriadku - kniha, TV film, Kubrick. A nie je to vôbec zlé. Skúšal som to porovnávať, ale príliš sa to nedá - King si zvolil iný štýl ako Kubrick a dalo sa na to pozerať. Má to svoju atmosféru, a aj napriek občas podivným hereckým výkonom sa to slušne drží nad vodou. Prvé dve časti veľmi dobré, tretia už trošku pokrivkáva, ale dá sa. Ja som spokojný.