maniak.sused

Tento film je krásnym dôkazom úzkoprsosti slovenských kinodistribučiek. Hoci film je remakeom kultového sci-fi a nechýba mu ani áčkový rozpočet, naše kinosály obišiel. Distribútori asi usúdili, že koncept po vzore indonézskej pecky Raid by bol priveľkým sklamaním pre fanúšikov pôvodného Dredda, z ktorého si tento film okrem názvu veľa nepožičal. Priemerný návštevník multiplexov by asi ťažšie rozdýchaval aj pomerne nemainstreamové spracovanie, v ktorom sa miešajú päťhviezdičková postapokalyptická expozícia, artové psychedelické scény aj videoherná akcia. Pre diváka, ktorý si rád vychutná film idúci svojou vlastnou cestou, môže byť nový Dredd príjemným prekvapením. Aj vzhľadom ku komerčnému neúspechu Dredda sa však obávam, že odvahu natočiť takýto film bude mať čoraz menej režisérov a producentov. Hviezdičku zrážam za hudbu ako z horších častí Resident Evilu, ktorá niekedy zabíjala inak vynikajúcu atmosféru. Okrem toho prakticky nemám výčitku. Geto-prostredie obrovského obytného domu bolo výborné. Motív s drogou spomaľujúcou vnímanie využitý mnohými skvelými nápadmi (pád, prvé vyhladenie). Prekvapí priam až gore brutalita. - - - - -,,Tohle je nejspíš tvoje první bojová akce, že jo? - - - ,,Ano, pane." - - - ,,Jen si říkám, kdy ti dojde, že sis nevzala helmu." - - - ,,Helma obmedzuje moje parapsychologické schopnosti." - - - ,,Jenže kulka je múže narušit víc."

Tri hviezdičky. Hoci po niektorých stránkach ašpiruje na štyri. Lokácie sú naozaj úchvatné. Islandu sadne prezývka ,,Mesačná krajina" ako uliata. Triky sú výborné, aj keď tak trochu StarWars-ovské, čo nemusí každému sadnúť. K hereckému výkonu Olgy Kurylenko azda len toľko, že je skutočne raritou vidieť v áčkovom filme takúto zlú herečku. Takmer každú chvíľu vás zaujme nejaký formálny postup alebo obrazová kompozícia - hneď vzápätí si však uvedomíte, že ste to už niekde videli. Človek už niekedy sám nevie, či je to vykrádanie alebo odkazovanie. Príbeh obsahuje zaujímavé nápady, na druhej strane niektoré scény sú napísané takmer až televízne. Inak povedané - v Oblivions na každý klad pripadá jeden zápor, preto je výsledok priemerný. To však neznamená nezapamätateľný. Ak kvoli ničomu inému, tak kvôli scéne s bazénom. Klobúk dole. Bazénová sekvencia bola zážitkom.

V prípade, že sa snímok vyznačuje výraznou originalitou (formálnou, obsahovou, konceptovou, atd), mám tendenciu prehliadať drobné nedostatky a inak tomu nebude ani pri Maniakovi. Záverečná časť niekedy nemá ďaleko od skĺznutia do trápnych vôd a bohužiaľ trošku znižuje celkové vyznenie filmu. Nič to však nemení na tom, že Maniak je veľmi zaujímavým a svojským filmom. Skôr než kriminálkou či hororom je portrétom psychopata. Portrétom precedentným, kedže film je nakrútený POV. Hoci doteraz mi tieto tri písmenká asociovali skôr pornovideá z internetu, teraz dostali silného súpera v podobe Maniaka. Treba však povedať, že ak niekto uvažuje nad návštevou kina, mal by si detailne zistiť, či vie, o čo vlastne ide. Maniak asi nemá ambíciu, že každý divák v kine vydrží až do záverečných titulkov. Zobrazovanie násilia hraničí so žánrom exploitation, vyznenie je však o to silnejšie, že sa na to všetko pozeráme akoby v ,,prvej osobe". Niektoré zábery sú skutočne len pre tie najsilnejšie žalúdky. Pripájam sa k chválospevom na adresu vybraných lokácii. Najšpinavšie štvrte mesta anjelov urobili atmosfére filmu veľkú službu, podobne ako experimentálny soundtrack, miestami pripomínajúci OST k Virgin Suicide od Air. Elijah Wood bol výborný a niektoré scény nezabudnuteľné. Nápad vziať osemdesiatkové hororové béčko a natočiť ho áčkovo a v roku 2012 sa osvedčil a snímok má naozaj veľmi osobitú atmosféru, ťažko prirovnateľnú k niečomu inému. Stále sa však tlačí na pery konštatovanie, že tých chybičiek krásy azda mohlo byť aj menej. Tak či onak, vďaka za tento film.

Zabudnite na Donnieho Darka, Zdrojový kód je jazero s oveľa plytšou vodou. Prvých 15-20 minút divák čaká, kedy sa základná schéma zmení. Keď príde k bolestnému uvedomeniu si, že koncept ostane rovnaký počas x opakovaní až po nájdenie atentátnika, máte sto chutí skočiť si do chladničky po nejaké polojedlo, prípadne spestriť si čakanie na pornorame.com. Záver je síce konečne odbočkou z nekonečnej rovnej diaľnice, ale nemá šancu zlepšiť dojem priemernosti, ktorý film vzbudzuje. Škoda. Samotný nápad je síce pritiahnutý za vlasy, ale určitý potenciál by v ňom aj bol. Navyše, sympaťák Gyllenhaal je v hlavnej úlohe asi najväčším kladom filmu. Zdrojový kód je vkusne natočený, mal by aj náznaky atmosféry a kasting tiež nebol trefou vedľa. Avšak počas jeho sledovania sa nemôžete zbaviť pocitu, akoby ste na tanieri dostali len prílohu a samotné jedlo ostalo v kuchyni. Príloha je to síce pomerne chutná, ale bez hlavnej porcie to jednoducho nie je jedlo.. A upozorňujem, že film asi neohúri tých, ktorých neuspokojil http://www.csfd.cz/film/226323-uhel-pohledu/

Napriek veľkému potenciálu film prináša skôr divácke sklamanie. Čakal som temnú viktoriánsku hororovú kriminálku, navyše s nádychom tajomna a mysteriózna, ktoré sála z coveru aj traileru. Havran je však, až na pár zaujímavých nápadov, prekvapivo obyčajným detektívnym thrillerom. Rutinne spracovaným a rozprávačsky sterilným. Nemá ponurú londýnsku atmosféru Deppovho Z pekla a nemá ani šmakovnú vizuálnu štylizáciu Ritchieho Sherlocka. A zaradenie postavy E.A.Poa mi viac než milovanie z obojstrannej lásky pripomína nekrofilné znásilňovanie úbožiaka, ktorý sa už nemôže brániť tomu, akým prvoplánovým diváckym kalkulom je uchopená jeho osobnosť. A kedže pri znásilňovaní možno len ťažko očakávať vyvrcholenie, divácky orgazmus pri tomto filme naozaj nehrozí. Férovo treba povedať, že film má zopár vydarených a zapamätateľných jednotlivostí (napríklad scéna s kyvadlovým mäsiarskym sekáčom je jedna z naj, aké som v rámci ,,témy" videl). Napätie sa však smerom ku koncu filmu nestupňuje tak, akoby sa od snímku takéhoto razenia čakalo. Scenárista akoby nevedel, či sa chce skôr venovať portrétu jedného bohémskeho spisovateľa a jeho osudového zaľúbenia, alebo chce vystavať auru zla, strachu a tajomna okolo vraha. To druhé sa mu absolútne nepodarilo a veľmi tým trpí celý divácky pocit z filmu. Havrana som si pustil s tajným dúfaním, že tunajších 65% neodzrkadľuje kvalitu a pozerateľnosť filmu. Dúfal som, že film ma príjemne prekvapí a užijem si dve hodiny temnej atmosféry, pútavého skladania detektívnej mozaiky a napätia, ktoré by sa dalo krájať. Napokon sa stal presný opak a aj tých 65% mi pripadá trošku prehnaných. Vzhľadom k miestami obstojnej výprave, niekoľkým vydareným nápadom a zopár dôvtipným hláškam od Poa som ochotný dať slabé tri hviezdy. Nič viac, nič menej. Havran nie je zlý film. Ale nie je ani dostatočne zaujímavý a originálny na to, aby som jeho natočenie a pozeranie neoznačil za zbytočné.

Mohla z toho byť solídne hororové béčko, pretože triky boli väčšinou prekvapivo znesiteľné a, nech to znie akokoľvek neuveriteľne, miestami tam boli aj náznaky atmosféry. Ale scenárista v nás bohužiaľ vzbudzuje túžbu vidieť krvilačné havrany ďobať práve do jeho očí a debilita scenára je príliš iritujúca na to, aby nepokazila výsledný dojem z filmu. Postavy sa niekedy chovajú ako nesvojprávni retardi a tá záverečná pointa...:)

Scenáristický guľáš, plný (príliš) nehomogénnych motívov. Podávaný v prvotriednej luxusnej reštaurácii, v ktorej vás navyše už pri vstupe potešia na stene obrazy Vesmírnej Odysei. Uvarený špičkovým kuchárom, avšak podľa receptu, z akých sa varí v robotníckych vývarovniach. Servírovaný čašníkmi, ktorých obsluha neurazí, ale nutkanie na sprepitné máte iba pri jednom z nich. Guľáš, pri ktorom si poviete, že ste síce už jedli aj lepší, ale niektoré kúsky hovädzieho v ňom sú pre vaše chuťové bunky ozajstným zážitkom.

Mením hodnotenie zo 4 na 5, najmä kvôli tomu, že tento program si zaslúži červenú... A nebyť pár úbožiakov, ktorí sa nevedia pozrieť na vec s nadhľadom a objektívne, ocitli by sa haličskí deviataci v červenej zóne už dávno. Rozmedzie troch až piatich hviezdičiek je (v závislosti na individuálnom vkuse a preferenciách) plne akceptovateľné. Avšak každého, kto dal menej ako tri, mi je úprimne ľúto. RTVS konečne trafila výborný kompromis medzi pozerateľnosťou a spoločenskou hodnotou programu. Myslím, že Trieda 9.A spĺňa všetky požiadavky, aké by mala relácia verejnoprávnej televízie v 21.storočí spĺňať. Dokonca sa nenaplnili moje obavy z toho, že kamery znížia prirodzenosť a úprimnosť žiakov na minimum. Napokon, najlepším príkladom je scéna, kde sa jedna zo žiačok po ,,spackanej" písomke bez okolkov priznala, že ,,sa do toho ani nepozrela." Námet bol sľubný, ale sám som bol zvedavý, ako si s tým tvorcovia poradia. Klobúk dole. Výborne pracujú napríklad s vykreslením toho, že každý žiak je svojská individualita, páči sa mi snaha dať známkam a školským výkonom aj psychologickejší a sociologickejší kontext (navyše pri tom neskĺzajú do vykalkulovaných emócii typu Modrého z neba). Ale súhlasím s názormi, že čo sa týka žánrového zaradenia, pýta sa pridať aj ,,dokumentárny". Verím, že do budúcna sa dočkáme od RTVS obdobne vydarených projektov. Aj keď 9.A nastavila latku naozaj vysoko.

Po dlhom-predlhom čase som si kukol film v TV a minimálne do polovice stopáže som sa hotoval dať štyri. Očakával som však, že výstavba filmu bude niečo v zmysle ,,najprv to isté z pohľadu 3-4 zainteresovaných a potom vyšetrovacia časť". S každým ďalším pretočením rástli moje obavy z toho, že štruktúra ostane rovnaká a pretáčať sa bude až do konca. Moje obavy sa naplnili a v dôsledku toho napätie, najprv veľmi šikovne budované, postupne opadávalo a posledná tretina filmu bola pre mňa z diváckeho hľadiska už viac-menej ,,dopozeraním". Na jednej strane uznávam, že z hľadiska posunu vyšetrovania nebolo žiadne ,,pretočenie" zbytočné, na strane druhej musím povedať, že sledovanie tej istej udalosti (hoci aj z iného ,,uhla pohľadu") toľko krát... Už to jednoducho trošku liezlo na nervy. Inak si tvorcovia zaslúžia pochvalu. Podarilo sa im totiž natočiť v rámci žánru originálny a zaujímavý kúsok a väčšinu stopáže ma film naozaj bavil. Ale kedže hladina diváckeho zážitku mala ku koncu mierne klesajúci tendenciu dávam silné tri.

Veľmi príjemné prekvapenie. Zo začiatku je to síce trošku nemastné neslané, ale akonáhle sa Gil prvý krát odpojí od svojej kalifornskej blondýnky a začne sa jeho opilecké blúdenie nočným Parížom, film nadobudne pravé bohémsko-umelecko-intelektuálno-snové čaro a prakticky ho nestratí už do konca filmu. Sekvencie s jeho konzumnou broskvičkou sa najprv zdajú ako nutné zlo, akési prečkávanie medzi Gilovými nočnými avantúrami. Avšak ako film postupuje, Allen na ich vzťahu veľmi šikovne a s veľkým citom demonštruje inohodnotové partnerské odcudzenie, tak typické pre dnešnú dobu. Aj keď ich fyzikálna vzdialenosť v jednotlivých scénach sa veľmi nemení, cítime, že tá vnútorná je stále väčšia a väčšia. Toto sa Woodymu podarilo stvárniť veľmi dobre. Polnoc v Paríži však divákovi chutí preto, že má viac rovín a tú vzťahovú, medzi Gilom a Inez, by som sa dokonca odvážil označiť za vedľajšiu. Potešilo ma napríklad, že si nejaký filmár konečne vzal na paškál klasický syndróm ,,starých zlatých časov". Keby sme povedali, ,,Kto ho nikdy v živote nepocítil, nech hodí kameňom", priletelo by na nás asi veľmi málo skál. Allen to vie a navyše pre ,,analýzu" pocitu ,,Dobre už bolo." si zvolil maximálne pozerateľnú a príjemnú formu. A na záver nemôžem opomenúť toľko diskutovanú stránku filmu - zakomponovanie slávnych umelcov. Tí sú ďalším dôkazom, že Polnoc v Paríži sa Allenovi jednoducho vydarila. Zobraziť nejaké historické osobnosti s nadhľadom a zároveň si voči nim zachovať úctu, to je chôdza po tenkom ľade a ja môžem s radosťou konštatovať, že Woody sa pod ten ľad neprepadol. Sympaticky zurvalecký kacúr Hemingway bol napísaný výborne. Možno svojím spôsobom plocho, ale v rámci svojej vedľajšej postavy presne splnil účel. Navyše, jeho teóriu o tom, že strachu zo smrti, pre človeka úplne prirodzeného, sa dá zbaviť len tak, že si človek riadne kvalitne zašúpe, radím medzi najkultovejšie filmové monológy:) A Dalí v podaní Adriena Brodyho... Tomu hovorím skutočne geniálne osvieženie! Neviem si predstaviť diváka, ktorému nevyvolal úsmev na tvári. Vďaka scenáristickej genialite pôsobí film napriek ,,cestovaniu v čase" veľmi konzistentne a civilne a rozpisovať sa o atmosfére by bolo nosením dreva do lesa. Prekvapením roka je však pre mňa hlavná mužská postava. Owen Wilson u mňa až do zhliadnutia tohto filmu patril medzi Top 5 najneobľúbenejších hercov. Mal som však pocit, že v tejto postave sa cítil oveľa prirodzenejšie ako v infantilných a smoliarskych komédiách pásovej hollywoodskej výroby. V niektorých scénach bol až prekvapivo presvedčivý a dôvod, prečo som sa filmu vyhýbal, sa napokon zmenil na jeden z jeho kladov. Zhrnuté a podčiarknuté, štyri hviezdičky, ktoré vôbec nemajú ďaleko k piatim! PS: Vidím, že Allenove ,,reklamy na mestá" pokračujú, v talóne už má prichystaný Rím. Pane Woody, malý typ. Do budúcna by som si vás vedel predstaviť napríklad v takých Bruggách. Tie by vášmu štýlu sadli ako uliate.