RigorMortis

V dobe vzniku možno nadpriemer, dnes kultová záležitosť so slušnou fanúšikovskou základňou a vlastným náboženstvom. Hlavné trio sa zhostilo svojich úloh skvelo, soundtrack je na celkom slušnej úrovni a čo sa týka replík, čo hláška, to klenot. K tomu si pripočítajme pár narážok na "toho velbloudího sodomitu v Iráku", jedného psychicky labilného veterána z Vietnamu, par nihilistov a pochcaný koberec a máme o filmový zážitok postarané. A čo na záver? The Dude abides.

Jedným slovom nádhera. Dokument o ráde, o ktorého existencii asi nemá väčšina ľudí ani poňatia, dokonca ani sami kartuziáni si nerobia veľkú reklamu. Režisér dostal po rokoch čakania dosť prísne podmienky (len on a kamera, žiadni iní ľudia v štábe, ak sa nemýlim). Výsledkom bol epický dokument, akási sonda do života bežného kartuziána. Keďže je vo filme veľmi málo hovoreného slova a veľké pasáže ticha, odporúčam ho pozerať, keď ste úplne bdelí, ja som pri ňom prvýkrát v noci zaspal. Veľmi by som si želal, aby si Cirkev vzala príklad z týchto mníchov a namiesto materializmu sa vrátila k pravej podstate...

Krásny film. Nezvyknem plakať, no tu nechýbalo veľa a vyplakal by som si oči.. Nepoznám veľa filmov, ktoré by mi tak prirástli k srdcu. Perfektne zvládnuté roly, emócie, ktoré však mali ďaleko od presladeného sentimentu nízkorozpočtových nezmyslov a nezabudnuteľný zážitok a u mňa jednoznačne v TOP 10.

Na Japoncov a ich televízne úlety sme si už mohli zvyknúť, no toto ide v absurdnosti až na maximum. Na niektoré scénky som len nechápavo hľadel, iné dali mojej bránici pekne zabrať, no boli aj také, ktoré chytili za srdce (napr. Takefumiho sen). Síce mi vadila tá prehnaná dĺžka (a to som film ešte pozeral v noci), no ak sa nad ňu človek povznesie... Bonusom sú samozrejme krásne japonské herečky.

Päť príbehov, päť osudov, ktoré sa nakoniec spoja. Samozrejme patrične absurdné, to by neboli Japonci. Od nezničiteľnej manželky až po otázku funkcie brokolice v živote si film zachováva sviežosť a originalitu. Ak niekto fandí kvalitnému humoru, tento film by nemal vynechať.

Vojna medzi severom a juhom a uprostred nej dedinka, ktorá si žije vlastným životom. Spojenie zdanlivo nespojiteľného, priateľstvá medzi "nepriateľmi" a scény od milo absurdných (pukancový dážď) cez slow-mo epické (knokaut diviaka) až po triumfálne finále. Keďže tu hovoríme o kórejskej produkcii, všetko zaobalené do skvelo vyvážených emócií s typickou stopážou. Je málo filmov, ktoré si naozaj zaslúžia 5*, tento je jeden z nich. Vojna je svinstvo.

"Wanna die?" Dopekla aj s Kórejcami a ich emotívnymi filmami. Už chápem, prečo som si ich zamiloval, máloktorý film u mňa dokáže zahrať na tú správnu strunu. Schuti som sa zasmial, takmer som si poplakal a absurditu niektorých scén ešte nádherne podfarbila grotesková hudba. Zo začiatku nepredvídateľný a nejasný, potom sa dej zamotá a vyzerá to, že všetko je v ťahu. Posledných pár minút filmu ma však dostalo. Chystám sa aj na remake s Elishou Cuthbert, len sa bojím, že to 'murikánci zasa zmrvili ako to majú pri vykrádaní iných filmov vo zvyku.

Neskutočne optimistický film, konečne niečo, čo mi po dlhom čase vyčarilo úsmev na tvári. Smutné a radostné momenty sú tu v priam dokonalej rovnováhe, herci skvelo vybratí a mnohokrát som sa pri sledovaní filmu pristihol, že si klopkám prstami po stole do rytmu piesne :) Päť hviezdičiek je málo.