Palisander

Kto nezažil, neuverí... (Zhltnuté za dva večery. Možno preto, že som tiež tiger ;-)). Moja prvá anime láska.

Depresia nikdy nebola krajšia. Úplne odzbrojujúce.

(po prvej sérii) Obdivujem ľahkosť, s akou autor likviduje aj tie pre dej navýznamnejšie postavy a pritom vždy nájde cestu ako v nezmenenom tempe pokračovať. Motívov je totiž po kope toľko ako v skladbách S.O.A.D. Ťažko hádať, ktorá dejová línia je vlastne tá dôležitá. Pre fanúšikov romantických rytierskych príbehov to však nie je. Ale realitu si viem predstaviť aj omnoho drsnejšiu. Pre mňa chvályhodná snaha rozdupať klišé žánru. (po štvrtej sérii) Už troška opozerané, ale stále vysoko nadpriemer. Čo rozhodne nepotrebujem vidieť sú zombíci, ale našťastie sme stále bez mimozemšťanov, takže akotak dobre ;-). Kto ma ešte baví sú Mesiac môjho života (a draci), čím ďalej tým viac sadistická slečna idúca za pomstou a malý princ s jasnou predstavou o ideálnej smrti :-). Osud ostatných postáv je mi viacmenej ukradnutý.

Mená a tváre sa menia, ale politika je stále rovnaká. Tá seriálová sa nás našťastie netýka :-).

Dvojčatá sú sexi (aj naživo ;*) ) a trapasy sú celkom podarené. Aj keď je to celé o čosi menej "drsné" ako rovnomenná OVA séria (ktorú týmto milovníkom škodoradostného šteklivého humoru naozaj odporúčam), zasa to má aspoň troška súvislý dej. Po pusu by som si šiel k Ako-chan. Som zvedavý, či by Keita žiarlil... ;o).