carodejb

V zásade dobrý scenár i snaživý herci, ale Landon má vždy problém urobiť "ťah na bránku". Niekedy to vie zamaskovať (Skautská príručka do zombie apokalypsy), inokedy to utiahne scenár (Happy Dead Day 2U), tuto je to však veľmi okaté. Strašne rutinérsky natočené a bez iskry, bez života. Škoda, nápad bol dobrý.

Nebudeme si klamať, Bebjak vie budovať strašidelné scény, Smeršť je miestami toho dôkazom a kto o tom po Zle a Trhline pochyboval už nemusí. Z blata sa však bič upliesť nedá. Preto mu zatiaľ chýba poriadny hororový scenár, z ktorého by vyčaril kultovku. Zatiaľ čo pri prvých dvoch menovaných sa inšpiroval Záhadou Blair Witch, tu si očividne požičiava z Osvietenia, čo mu však nevyčítam. Smršť síce z Kariku vraj čerpá len voľne (som počul, lebo tento konkrétny kúsok som nečítal), ale scenárista Peter Balko tam poctivo zanechal všetky jeho typické literárne motívy a postupy. Vrátane chladného, takmer bez emočného, na hranici sociopatie umiestneného, nespoľahlivého rozprávača. Tento Karikovský "hrdina" automaticky podkopáva nie len jeho tvorbu, ale aj Smršť, ktorá v snahe šokovať vyťahuje najdebilnejší a najprvoplánovejší a najhorší možný zvrat. Ako divák si teda kladiem otázku, že k čomu to celé bolo?takže akákoľvek dobrá vôla, ktorá sa vo mne napriek hodine klaustrofobických detailov na zamračeného Maštalíra nazbierala bola v závere spláchnutá rozuzlením.

Áno, je to Cronenberg, nie však tatko, na to je tam málo zubov. Aj takto by sa to dalo zhrnúť, ale asi je treba viac. Interpretačne je to bohaté, príbehovo nezáživné, vizuálne tak pol na pol. Niekedy nesmierne stimulujúce, inokedy zúfalo pózerské.Inak, toto je aspekt, ktorý ma fascinuje asi najviac; film v sám, okrem iného, kritizuje pózerstvo, ale jediný, kto sa na ňom skutočne bude ukájať sú filmový pózery. Pointa je v zásade, že pokuta pre bohatých nie je trest, len cena za činnosť a dovolenka je čas kedy sa treba upustiť z reťaze, ak chceme fungovať v bežnom svete. Tak. Ušetril som dve hodiny.

Zúfalo priemerné, plné klišé bež štipky kreativity a 100x videného. Nie je to teda vyslovene zlý film po technickej stránke, ale strašná nuda.

Poctivo som to skúšal pozerať v pôvodnom jazyku. Neviem, či je to len mojou neznalosťou francúzštiny, alebo herci naozaj nemali šťavu (možno okrem ústredného dua), ale nudil som sa. Ani pri Jeho veličenstve, ktoré je skrz na skrz zlým filmom, som sa tak nenudil. Zmena prišla, keď som si povedal, že skontrolujem dabing. Asi to je mojou neznalosťou jazyka, lebo potom to akosi začalo fungovať. Nie je to top, ako krásne absurdná Kleopatra, ale má to svoje momenty. V zásade štandardné komické etudy a pre sériu typické hranie s menami málokedy naozaj rozosmejú, ale úsmev na tvári vyčaria.

Film je vizuálne dobrý, hoci neukazuje nič, čo sme už v podobne ladených minimalistických scifi nevideli, aj Pitt Brá ako o dušu, ale scenár je slabý. Ideovo sa snaží byť hĺbavý a cez vzťah otca a syna sa dotkne všetkého možného od Freuda až po náboženstvo, ale nikdy nejde hlbšie pod kožu. Záverečný preslov, ktorý má tomu nasadiť pointu je teda zúfalým pokusom o ucelenie rozhádzaných myšlienok a na prvý pohľad prichádza od nikiaľ. Problémom je aj Pittova postava kde sa tenká hranica medzi stoikom a psychopatom zotrela a bez emočný major McBride mi tak bol väčšinu filmu ukradnutý. Prekvapivé rozuzlenie v podobe sociopatického tatka nie je až tak prekvapivé, lebo film to načrtol už dosť skoro. Zároveň, občas fyzika ustúpi filmovej logike, čo by nevadilo, keby sa film väčšinu času netváril realisticky a potom to je ako facka do tváre. Sú tam však asi len tri také momenty, aj to som si nie istý. Čo viac zamrzí je to, že napriek enormnej snahe o psychologickú drámu, škrípe tá psychológia. No a prostredná časť v ktorej by za bežných okolností hrdina prekonával prekážky na ceste k vytúženému cieľu je neuveriteľná nuda a tých pár prekážok je nepresvedčivých. V konečnom dôsledku je Ad Astra nedotiahnutým filmom a to na všetkých frontoch, ktorý väčšinu divákov bude nudiť. Takmer dvojhodinovú dĺžku si takýto film nezaslúžil a to čo ma na ňom najviac uráža je teda, že plytval mojím časom.

Mierne sklamanie. Nejde ani tak o to, že si s charakteristikami a postavami Švantnerovej predlohy scenár robí čo chce. Skôr o to, že tam kde bolo treba domýšľať, sa domyslelo typické slovenské klišé o dysfunkčných vzťahovch, ani nie v rámci uzavretej komunity, ale rodiny. Nevera, podvádzanie, manipulácia, generačný spor na pozadí dejinných udalostí... To všetko tu už bolo. Zo Švantnera sa dá vyťažiť slušný folklórny horor, tu aj boli náznaky, ale na túto struu sa hrá ledabolo a povrchne. Vo výsledku to nie je zlý film, len o typickej slovenskej historickej drámy sa líši len silným vizuálom. Skvelé lokácie, kamera, kompozícia obrazu a to umocnené čierno-bielou štylizáciou . na to všetko je radosť pozerať, len škoda, že to je na filme asi tá najzaujímavejšia vec.

Vidno, že to nie je (čisto) Solčanskej scenár, lebo to má hlavu a pätu. Zároveň platí to isté čo o jej Láske na vlásku - tempo, respektíve štruktúra celého filmu kríva. Je to skoro nepodarená dvojaktovka, lebo tretí akt (a bod zlomu pred ním) je odbavený za 5 záverečných minút, zatiaľ čo v prvom a druhom strávime takmer celý film. Ale istý šarm, prekvapivo zaujímavá kinematografia a celková farebnosť filmu to zakrývajú. Dokonca aj humor sa vydaril. Ďalší príklad toho, že Solčanská je dobrá režisérka, ale zlá scenáristka. Už by sa to aj ona mohla naučiť a točiť zásadne texty niekoho iného.

Prvá séria ma nadchla, ale bolo tam cítiť priestor na rozvoj. A páni, že to využili. Jasne, má to slabiny, ako väčšina príbehov o cestovaní časom, ale dejovo to bolo plné prekvapení smyčiek a uzlov, ktoré boli nápadité a napínavé. A záver? Krása. Skvelý character arc.   Výborné výkony, hudba, set dizajn k tomu a máme, spolu s VandaVision ukážku toho čo by Marvel v seriáloch mal byť. SF využívaný ako podklad pre osobné príbehy a  fascinujúce špekulatívne nápady. Secret Invasion sa po tomto môže ísť zahrabať do najhlbších pekie zbytočnosti a trápnosti.

Je to pozerateľné, miestami napínavé a dokonca strašidelné, ale inak strašne hlúpe. Pravidlá a nejaká subtílnosť bola vyhodená z okna a nahradená monológmi o užitočnosti viery. Nie nejakej konkrétnej, ale jednoducho takej všeobecnej. Za to sa viem postaviť v reálnom živote, ale Exorcista je asi o katolicizme. By som povedal. Pravidlách, rituáloch, nebezpečenstve, sile viery, rácio vs. náboženstvo a také tie veci. Tu je to všetko také vágne, že to je takmer nuda.