Marius

Nemám rád prznenie pre mňa posvätných diel.

O tom ako zavraždiť antické báje a skutočnú kultúru pseudokultúrou .

Sorry za vyraz ale toto je prototyp p******y. Nechapem ako toto moze pozerat niekto nad 10 rokov.

.....grcajuca anakonda ?????

Facka všetkým ktorí poznajú knižnú predlohu. Keď v 1994 natočil Jordan Interview tak to malo štýl, atmosféru, herecké výkony ale hlavne sa to držalo knihy A. Rice temer do bodky. Jordan ukázal ako sa robí kvalitná adaptácia. Potom išli správy že sa natočí pokračovanie podľa druhej a tretej knihy Vampire Cronicles, stále sa to však odkladalo. Keď si Warner Bros všimli, že práva na sfilmovanie QOTD prejdú späť na autorku, natočili tento brak. Aby sa to ako tak predalo fukli tam teenage idol Aaliyah a sexi Stuarta. Problém je v tom že sa to knihy nedrží. Z filmu mám dojem že niekto tých niekoľko sto strán zbežne prelistova, zachoval mená postáv a natočil niečo čo sa nedá hodnotiť inak. Komu sa zdá záver hustý, nech si prečíta knihu (Akashi doslova utrhli hlavu :-))))) ) Okrem toho žiaden z hercov ani zďaleka nevystihuje hlbku postavy z knihy. Z pôvodných troch dejových línií je tu sledovaná veľmi úboho jedna...viem už nudim. Howgh

Zatiaľ nehodnotím, nevidel som to celé, len napíšem, že Debil a Debil zase zaúradovali. Je to Netflix, takže súčasnosť je úžasne reklamne multikultúrna, len mi tam k woke dokonalosti ešte chýba nejaký Ujgur alebo Čukča. To čo Číňania v ich Three-Body (seriál) (2023) verzii (mimochodom na rozdiel od tohto paškvilu, skvelej) pomaly a meditatívne budujú trinásť dielov sa tu zrazí v jednej epizóde spôsobom, ktorý nemá šancu nič vybudovať, len kĺže po povrchu. V tejto verzii v podstate zatiaľ nemá nič poriadny zmysel, všetko len uteká a chce byť extremne tajomné a cool. A keď už to chceli zasadiť na západ, mali sa vyhrať aj s hrou, pretože tá je podobne ako kniha silno kultúrne sinocentrická. Snáď zvládnem dopozerať.

Anime, v ktorom sa za prvých päť minút dozviete také životné pravdy, ako že Santa Claus je žena, sobík Rudolf vytunovaná motorka a ak máte trpezlivosť ako vianočný darček môžete dostať originál japonskú školáčku v spodnej bielizni....to si nemôžem nechať ujsť.

Predstavte si že vo finále MS vo futbale Váš obľúbený hráč pätnásť minút majstrovsky kľučkuje pomedzi protivníkovu obranu a keď sa konečne dostane pred prázdnu bránu namiesto istého gólu to naschvál odpáli do publika alebo v tom lepšom prípade sa lopta pred kopom vyparí do vzduchu. Presne v takomto rozpoložení som sa nachádzal po skončení Caché. Nechcem film myšlienkovo interpretovať , lebo nechcem ísť cestou väčšiny ext. recenzií, ktoré sú IMHO ukážkovým príkladom slova "nadinterpretácia". V podstate sú na Caché možné dva pohľady. Po prvé, ide o majstrovskú hru s divákom ktorej cieľom je samotná manipulácia s ním a nič iné za tým netreba hľadať, alebo po druhé film má mať hlbší zmysel a snaži sa nám nejakú tú myšlienku predsa sprostredkovať. Ak sa ako divák prikloním k prvej možnosti, film z toho vyjde ako formálne slušné dielo na jedno pozretie, absentujúce nejaké myšlienkové posolstvo. Ak sa prikloním k druhej možnosti , musel by som bohužiaľ Caché poslať do odpadu, pretože tu Caché zlyháva na celej čiare, aspoň v mojom prípade. Hanekeho posledný film je skrátka typickým príkladom európskeho intelektuálneho filmu točeného pre filmových vedcov, ktorí sa budú cele hodiny baviť jeho rozborom a hľadať všetky možné i nemožné významy. Objektívne nehodnotiteľný film, subjektívne v škále od odpadu po 4/10.