Marius

Na súčasnom anime sa mi výrazne nepáči zjednodušovanie príbehov z dôvodu vyššej stráviteľnosti pre masy a dôraz na čoraz širšie a nápadnejšie využite CGI 3D animácie. EX Machina je toho ukážkovým príkladom. Neuveriteľne slaboduchá a jednoduchá zápletka, ktorá je i tak ešte vysvetľovaná zbytočnými zhrnutiami cez dialógy a monológy postáv tak, aby to docvaklo snáď i dementovi by sa ešte dala zniesť, keby bol AEM primárne akčným nárezom. Lenže to AEM určite nie je, hoci sa tak tvári. Jednotlivé akcie sa podobajú ako vajce vajcu - rozbeh, spomaľovačka, bullet time a zakončenie. Na pozadí samozrejme nevyhnutná elektronická som-desne-cool muzika. Nič objavného, toto (a mnohé iné) už predviedlo lepšie mnoho CGI čok, na čele s FF: Advent Children. I preslávená animačná „dokonalosť“ AEM je len polovične pravdivá. Exteriéry sú urobené nádherne, postavy sa však pohybujú výrazne trhane, jediným plusom pre mňa bolo akési zakomponovanie japonského neverbálneho prejavu do reči tela postáv. I toto je však dvojsečná zbraň, pretože pokiaľ chcem budiť zdanie multietnického sveta, nemali by tento neverbálny prejav používať i postavy s nejaponskými menami. Veľmi často tiež vidno, že textúry pokožky sa lesknú rovnako ako textúry oblečenia, čo pôsobí dosť neprirodzene. Žiadna revolúcia sa teda nekoná a Appleseed Ex Machina je v konečnom dôsledku priemerným filmom. 6/10

Pé-Ou-Zet-A – Ty vole !! Hip hop je jedna z najlacnejších a najstupídnejších póz, aké civilizácia poznala. Grafitti beriem ako umenie, pokiaľ ním nie je „skrášľovaný“ cudzí, prípadne verejný majetok. V opačnom prípade je to rovnako sprostá lacná rebelantská póza ako hip-hop. Tušíte správne, vonkajší náter steny zvanej Gympl ma nezobral. Vnútrajšku zas zúfalo chýba nejaká jednotiaca linka, niečo ako premyslená osnova s jasnou pointou. Postavy sú do jedného uzavreté a hneď úvodom načrtnuté jedným či niekoľkými podstatnými rysmi, z ktorých už po celý čas nevybočia a pokiaľ je snaha vytvoriť neskoršími scénami u postáv rys protichodný, končí to neveľmi presvedčivo. Väčšina hrdinov tak ostáva plochými karikatúrami s jasne onálepkovanou pozíciou a funkciou v príbehu. Svojím postávám zvládli dať dušu akurát Bydžovská, Schmitzer a čuduj sa svete i Mádl. Okolo reality však Gympl nešiel ani náhodou; pokiaľ áno, kričím so Schmitzerom „válku na ně, nejdřív totalitu a pak válku“. Prípadne idem študovať pedagógiu, nech ma pravidelne šuká nejaká lola. Mimochodom práve celkom podružný lolitkovský motív bol pre mňa tým, prečo som si film celkom užil (ale možno to je tým, že po toľkých anime proste už od filmu zo školy čosi také čakáte ;-) ) a slečnu Lenku Juroškovú si celkom rád znova v niečom pozriem (i oblečenú). Gympl je „iný“, ale nemýľme sa, nie je to žiadna sonda do reality súčasného školstva ani film, ktorý by dal odpoveď na to, prečo väčšina dnešných teens nemá iné hoby než hiphop, chľasť a šukačky a čo (a či vôbec) sa s tým dá niečo robiť. Je to stále film o teenageroch pre teenagerov, je vtipný i naoko vážny ale bohužiaľ, McLovin, havajský darca orgánov je len jeden. 5/10

Veľmi veľké sklamanie. Napriek tomu, že zo Shinobi tryská jeho manga štylizácia, nevie ju presvedčivo pretaviť do hranej podoby. Basiliska som nevidel ani nečítal, ale po skúsenosti so Shinobi si ho asi budem v pomyselnom rebríčku čakajúcich anime posúvať nižšie. Zasadenie do obdobia nástupu tokugawského šógunátu je v anime i manga pomerne časté, tak isto i rómeo-júliovský motív. Napriek týmto klišé mohlo Shinobi zabodovať aspoň formou, viaceré vykrádačky Yimoua a Kitamuru a absencia akéhokoľvek autorského prístupu však vzbudzujú pocit už mnohokrát videného a neoriginálneho. Chápem, že v apsychologickom naratíve nie je potrebné postavy detailne vykresliť, ale mali by aspoň slúžiť funkčnosti príbehu. Bohužiaľ spôsob akým to tvorcovia robia, ich degraduje na čísla v bodycounte, a to ešte nedostatočne vizuálne atraktívnom. Súboje skutočne pôsobia skôr nedotiahnutým wuxia štýlom a nie japonsky efektným a efektívnym minimalistickým štýlom boja. Zo Shinobi si tak budem pamätať akurát luxusné japonské exteriéry a dve krásne japonečky. Ostatné už vyprcháva a v hlave ostáva len presvedčenie, že nie každý je Ryuhei Kitamura a Azumi je len jedna. 5/10

10 dôvodov prečo si pozrieť Blood+ 1. Haji 2. Prototyp bišíka s dilemou Solomon 3. Prototyp hláškujúceho pošuka Nathan 4. Animácia 5. Zaujímavé vykreslenie vzťahu Haji –Saya 6. Diva a jej songy 7. Smrť Irene + Sif (s výnimkou povinne klišoidného kawaii dóbucu Lulu) 8. Od cca 32 dielu geniálna paródia seba samej 9. Ruské epizódy a Dóbucuen epizódy 10. This country has always believed in the necessity of having an enemy. With the presence of an enemy, the people will be united and America, the embodiment of idealism will hold. In other words, one can say terrorism and illusion are the true nature of United States of America. Chiroptera are to us the ideal enemy. Only we can create them and only we can defeat these enemies of all humanity. 10 dôvodov prečo Blood+ nedať dobré hodnotenie 1. Pátos, pátos, pátos snáď nikde postavy neumierajú patetickejšie než tu, čo ide na úkor skutočných emócií. Jediná smrť, ktorá mnou pohla je spomenutá vyššie. 2. Pomalý rozbeh – prvé relevantné diely sú tie ruské, posledné tie zio ZOO, škoda, že nasledujú po sebe. 3. RODINA, RODINA, RODINA. Schválne si skúste zrátať koľkokrát všetci Sayi povedia, že sú rodina a že ako jej priatelia budú za ňu bojovať. Funkčné by to bolo keby to bolo raz – dvakrát v seriáli. Keď je to v každom dieli tak 5-6 krát je to hnusné rodinnofilmové klišé. V poslednej epizóde pri boji s Divou som uz z tolkej rodinnej pohody temer grcal. 4. Mizerné súboje. Chápem, nie každý seriál je Fate/Stay night ale toto bolo veľmi biedne, vzhľadom na možnosti aké chiropteránske schopnosti ponúkali. 5. Slabo spracovaný vnútorný konflikt Saye – kto má pochybnosti, či sa z upírskej psychológie dá vytrieskať viac, odporúčam knihy Mrs. Rice. 6. Debilný klasický konflikt dobra a zla. Na anime netypicky popkornové vyhranenie postáv do dvoch táborov. Jediná postava, ktorá sa tomuto vymyká je Solomon. Skrátka a dobre , toto anime je pre otaku začiatočníkov, odkojených na US produkcii. (Subjektiva beriem ako výnimku) 7.Ukradnutý upírsky engine....dvojičky, tvorba Chevalierov, či ich schopnosti...kde som to už len videl a čítal... 8. Happy end pre všetkých. To, že Solomon vytuhol po takom škrabanci a Nathan prežil ten sek považujem za zradu. Inak dokonalý happyend čo ma opäť presviedča o cieľovej skupine. 9. Predvídateľnosť deja . Väčšinu zvratov som odhadol vopred. A dokonca aj väčšinu zvratkov. Vedú „upírske tyčinky“ - to je proste šleha do Zetkového filmu ale Blood+ sa berie príliš vážne, takže ako recesia to určite myslené nebolo. 10. Aby som naštval Endera. 5/10

Chujáda, ale málo zábavná. Dominikov síce rulezz ale najdrsnejšou princeznou ostáva aj tak Tanaka Punie 5/10

Trinity Blood je neskutočne premrhaná príležitosť natočiť výborné anime o koexistencii dvoch nezlúčiteľných biologických druhov, z ktorých jeden je pokračovateľom toho druhého. V prvom rade vidím problém v dvoch hlavných postavách. Tie totiž nie sú v žiadnom prípade zaujímavé. Seriál však tento nedostatok kompenzuje pestrou paletou veľmi príťažlivých postáv vedľajších (u mňa vedú Sword Dancer a Imperátorka Byzancie) a rozohráva tak postapokalyptické divadlo o potrebe tolerancie medzi odlišnými kultúrami. Jeho svet je vykreslený veľmi príťažlivo, na čom majú svoj podiel i korelácie mien postáv s postavami zo Starého zákona (Kain, Abel, Isaak, Esther) egyptskej (Seth) a babylónskej mytológie (Ashtaroshe=Ištar, Lilith). Zaujímavé je to, že väčšina hrdinov je v priamom kontrapunkte so svojimi mytologickými menovcami, podobne ako je to u postáv, ktoré majú mená podľa postáv z talianskej, poťažmo kresťanskej histórie na strane Vatikánu (napr. rody Sforza a Medici boli neveľmi priateľskými k pápežskému stolcu) a z histórie moslimských štátov na strane Byzancie (Bajbárs, Suleyman). Je potom ľahké získať dojem že TB chce byť niečím viac než púhou upírskou mlátičkou. Bohužiaľ, táto snaha, ak existuje, ostáva len pri náznakoch. Najslabšou zložkou seriálu je jeho scenár. Napriek tomu, že dialógy sú prešpikované perličkami smerujúcimi ku konfliktom kresťanstva a islamu (napr. janičiari) alebo úsmevnými odkazmi na ruštinu (upíri sa titulujú „tovarišč“ či obľúbený Astin výraz „Dobytok“) je celý seriál veľmi nekoherentný a len veľmi málo nám prezradí o vzniku novej rasy a podstate celého konfliktu. Spoľahlivú odpoveď nedá ani na minulosť Crusnikov a príčinu ich konfliktu. Je to pravdepodobne preto, lebo TB existuje i v podobe mangy a románu a tvorcovia zrejme rátali so znalosťou predlohy. Napriek tomuto chaosu však pri čiastkových zápletkách až príliš vidíte tvorcom do kariet a väčšinu zvratov odhalíte vopred (napr. kto je Imperátorka som vedel odkedy loď s Ionom a Esther dorazila do Byzancie). Takto potom vynikajú len epizódy s kruťasom Sword Dancerom a spomínaná Byzantská epizóda, ako celok je však seriál len mierne nadpriemerný. 7/10

Maxim E. Matkin meets Ivan Tásler Súčasné slovenské umenie (či už je to hudba, film alebo literatúra) ma nekonečne vytáča dvoma vecami. Jednak potrebou riešiť „prehnité a nemorálne“ vzťahy, rozpad „hodnôt“ a „reálny“ svet kde šuká každý s každým a jednak potrebou ovenčiť túto „nápaditú“ tému veľkým filozofickým posolstvom o tom čo je, keď stúpa dym. Vychádza z toho potom taká plytká pseudofilozofická šukačka, ktorá možno funguje na blondýnečky, ktoré budú donekonečna rozoberať aké úžasne vtipné a inteligentné knihy píšu ženy ako Matkin. Nuž a Polčas rozpadu je presne ten prípad kondenzácie všetkých týchto neduhov. Formálne je film na slovenské pomery veľmi slušný, v prvej polovici to vďaka svižnej réžii veľmi pekne odsýpa a baví. Figúrky sú sympatické, bohužiaľ nejde o žiadne plnokrvné prepracované postavy a všetky sympatie pre nich získavajú výborní herci (Diana Mórová jednoznačne rulezz). Všetko sa však zvrhne a padá z kopca akonáhle dôjde k odhaleniu „prehnitosti“ vzťahov na pôde výstavy fotografií. Autori sa asi snažili o nejakú „očistu“ prostredníctvom „nastavenia zrkadla“ aktérom ale šlo to teda totálne mimo. Posledným klincom do rakvy je záverečné deus ex machina zakončenie s granátom, ktoré v rámci príbehu nemá žiadnu logickú funkciu a mám z neho skôr dojem "šokovať!!!!"...áno šokol ma poriadne, tak že som filmu strhol ďalšie body za ďalšiu „originalitu“. Nič v zlom ale svojho času veľmi vlažne prijaté „O dve slabiky pozadu“ od Šulajovej boli IMHO omnoho úprimnejším filmom. 5/10

To kúpite príslovečnej epileptickej opici ručnú kameru, potom zabehnete do cestovky a kúpite pre ňu cestu okolo sveta. Na nej bude filmovať svojho ošetrovateľa ako behá a strieľa. Potom natočený materiál nastriháte na zábery nepresahujúce dve sekundy a voilá „najprogresívnejší“ film roka 2007 je na svete a v TOP 50 CSFD. 6/10

V snahe byť historickou freskou, drámou, komornou romantikou i odľahčeným rozprávaním utopená záležitosť, ktorá vo výsledku nie je ničím čím by byť chcela. Golden Age splieta priveľa historických línií, ktoré sotva načrtnuté nedávajú ucelený obraz o dobe a vyšumia do stratena každá osve. Pojítkom medzi nimi by mala byť postava Alžbety, ktorá, nebyť fenomenálneho výkonu a charizmy Cate Blanchet, by bola skôr priemerne napísanou postavou než jednou z najvýznamnejších historických ikon svojej doby. Výprava, kamera, kostýmy, Cate a Geoffrey si zaslúžia pozornosť, výsledkom je však popkornová kostýmovka, ktorá nejde do hĺbky ani v jednej oblasti, ktorú by chcela zmapovať. 7/10. A bitka s Armadou snáď horšie a skratkovitejšie ani natočiť nešla....

V konečnom dôsledku podobne priemerné ako 300, len z iných dôvodov. Zemeckis by mal predovšetkým pochopiť, že pokiaľ chce heroickú epiku legendy previesť na strieborné plátno, nejde to cez CGI. Za peniaze, ktoré mal k dispozícii by Beowulfa dokázal rovnako natočiť i normálne. Keďže mal k dispozícii herecké hviezdy a na popkornový multiplexový blockbuster inteligentný scenár, napadá mi jediné vysvetlenie prečo je v Beowulfovi použitá CGI. Myslím, že je to preto, aby od MPAA v dôsledku celkom odvážnych „nahých scén“ nedostal zlý rating. Lenže prevedené do binárky sú i tieto scény márna sláva. V snahe prekonať testosterónový exhibicionizmus 300vky Beowulf bojuje s Grendelom úplne nahý, lenže dámy, netešte sa, neuvidíte nič. Teda, nieže by tam nič nebolo, len akosi stále niečo zavadzia , tu ruka , tu lavica a vrcholom sú „čierne obláčiky“ pri skokoch, ktoré narúšajú nasvietenie prostredia, čo pôsobí dosť komicky (a Beowulf v popise žáner komédia nemá). Páni tiež ostrúhajú, lebo Angelina, akokoľvek sexi, je doslova „bezpohlavná“.... Čo sa týka „nahúlených očí“ - ktoré tu budú v komentároch najčastejšie skloňované – tie mi vadili asi najviac. Postavy vďaka nim vyzerajú, akoby spolu komunikovali slepci, čo uberá na intenzite dialógov a ich hodnovernosti (na rozdiel od FF:Advent children, kde oči emócie postáv umocňujú). Človek má potom naozaj pocit „neživých“ postáv a je menej vtiahnutý do príbehu. Napokon, Winston mi do hlavnej úlohy nesedel, stále som mal pocit že ho Zemeckis viedol akýmsi „Leonidovsko – Butlerovským“ smerom a tak som mu jeho prerod na životom unaveného a poučeného starnúceho monarchu nedokázal uveriť. Súboj s drakom je ale natočený úžasne. 6/10