Marius

Volavku som videl pred pár dňami, takže sa porovnávaniu určite nevyhnem. The Departed je remake, ktorý trpí všetkými neduhmi amerických remakeov Ázie. Namiesto dôrazu na hlavné postavy a primárnu dejovú líniu sa rozmázne do zbytočných vedľajších línií, v ktorých zobrazuje a rozvíja postavy pre príbeh úplne nepodstatné. Neviem, či to má byť snaha o to, aby film pôsobil zložitejšie alebo jednoducho len snaha odlíšiť sa čo najviac od originálu. Pretože Departed zlyháva v porovnaní s Volavkou temer vo všetkom. Dejovo nedrží tak pokope, napriek výbornému herectvu sú postavy dovedené do extrémnych polôh a pôsobia nechutne pozérsky (Nicholson, Wahlberg, Damon), jedinú postavu, ktorú som filmu veril , lebo pôsobila „smrteľnícky“ predviedol DiCaprio. Ten dovetok posledného výstrelu, ktorý v pôvodine nebol, pôsobí ako deus ex machina, ale zámorské publikum asi potrebuje aby „zlo“ bolo potrestané. Film však u mňa zachraňuje výborná réžia, kamera a perfektný soundtrack. Ale ani Bang Bang a Comfortably numb ma nepresvedčia, že Scorsese nestúpil poriadne vedľa. 7/10

Gaaaaaburaaaaiiiiii !!! Slovo Nonsense v názve dokonale vystihuje obsah tohto seriálu. Väčšiu pi...tomosť by ste veľmi ťažko hľadali – veď posúďte sami. Hlavnou hrdinkou tohto dielka je kunoichi (označenie pre ženu –ninju) Shinobu, trénujúca tajné ninja techniky v Ninja akadémii veľkého majstra Onsokomaru. Veľký majster jej dáva jednoduché úlohy ako „zabezpečiť zrušenie všetkých daní“ či „bojovať dve hodiny s medveďom jedným palcom“ alebo „nájsť a uštipnúť mimozemšťana“....avšak Shinobu ako realisticky uvažujúci ninja si vyberie úlohu č. 412 tj. ukradnúť za jednu noc spodné prádlo všetkým dievčatám z miestnej školy. Vďaka svojej šikovnosti v tajných ninja technikách je však odhalená jednou zo študentiek – Kaede. Od tej chvíle sú nerozlučné priateľky a zažívajú na Ninja Akadémii neuveriteľné dobrodružstvá s veľkým majstrom „sokolom“ Onsokomaru (hmno predstavte si žltú loptu s krídlami schopnú zmeniť sa na akýsi antropomorfný tvar .... tak nejak Onsokomaru vyzerá) a jeho partiou ninjov, ktorí sú absolútne neschopní a hlavnou zábavkou je pre nich čítanie porno magazínov a omacávanie Shinobu. Ale Shinobu má (ako to už v správnej ecchi komédii býva) oči len pre Kaede. Toto dielko je pre tých, čo majú radi ecchi bláznivé (a toto slovo zdôrazňujem) komédie. Netreba v ňom hľadať žiadny dej, pretože má skôr epizódny charakter. Čo na tom že niektoré vtípky sú trápne, hneď za jedným nepodareným fórom vás zabijú dva ďalšie a vďaka tejto kadencii som sa neustále rehotal. Openingový song je zase raz totálna jetosť a záverečný je plastelínovo animovaný, čo som zatiaľ v anime nevidel (nuž a vidieť plastelínových ninjov tancovať kankán....proste nonsense) Podobne ako pri Bokusatsu Tenshi Dokuro Chan odporúčam len tým, ktorí sú za každý úchylný anime úlet; pokiaľ hľadáte iba veľké príbehy a myšlienkové orgazmy, ruky preč. 7/10 Stop stop ...toto je zlý komentár ...v skutočnosti je toto anime o superkrásnom chlapcovi Onsokomaru a je plné súbojov a teenagerskej neslušnosti.....

BOMBA se v letadle neříká !!!!

Anime akých bolo natočené už veľa. Neprekvapí temer ničím, téma lásky intergalaktickej povahy tu už bola nespočetnekrát a to v oveľa vtipnejšej podobe (napr. Urusei Yatsura ). Keby seriál ubral z linky romantickej a preradil sa do pruhu uletenosti , hodnotil by som isto vyššie. Takto mi je proste k neuvereniu, že dvaja dospelí zosobášení ľudia sa na seba v jednom futone len tak pozerajú. Bonusový 13 diel s nadržanou maminkou je o stupeň vyššie než celý seriál. Sensei wa totemo sekuši desukara. 6/10

Natočiť to isté po druhý raz, s horšou a „západnejšou“ kresbou, bez krásnych jazzovorockových jamovačiek a podať príbeh organizácie Hellsing po lopate tak, aby ho pochopil i dement a nenútiť diváka o ňom premýšľať, považujem za krok mimo. I keď je toto údajne vernejšie mange , mám radšej seriál. 6/10

End of Evangelion trpí všetkými pozitívami i negatívami seriálu. V prvom rade presne kopíruje výstavbu deja seriálu, ktorá mi tak vadila. Opäť tu máme do polovice akciu potom niečo vysvetľovania a niečo „psycha“. U mňa to však opäť nefunguje. V podstate jednoduchú kombináciu akejsi kresťanskej mystickej mytológie s ázijským filozofickým odkazom o jednote všetkých vecí podáva zbytočne zložitým spôsobom a neschopnosť napísať zmysluplný dialóg Shinjiho s „univerzom“ sa snaží prekrývať nezmyselnými obrazmi , chvíľami dokonca dokumentárnymi pasážami. A súdiac podľa obsahu tých obrazov by malo byť univerzum poriadne nadržané a sexuálne frustrované :-) . Omnoho efektívnejšie by IMHO bolo natočiť tú záverečnú časť ako dialóg Shinjiho s Rei, než vŕšiť na seba nezmyselné scény. Čo sa však musí alternatívnemu záveru nechať je to, že má nádhernú animáciu a dizajn postáv. Je vidieť, že potom ako sa seriál stal kultom bolo možné do tohto projektu vraziť omnoho viac peňazí na viac animátorov a väčšie piplačky s detailami i plynulosťou pohybu. Fakt je ale ten, že som to videl včera a dodnes rozmýšľam nad tým, či je to myšlienkovo fakt tak dementné alebo geniálne. A keďže sa neviem rozhodnúť ostávam uprostred. 7/10

Na tomto filme je viac než kdekoľvek inde poznať či prioritou hodnotiaceho diváka má byť hodnotenie v rámci žánru alebo hodnotenie filmu v rámci kumštu zvaného kinematografia. Pokiaľ by som mal, ako väčšina tu prítomných hodnotiť z hľadiska prvého, niet Horám čo vytýkať, ba práve naopak môžme tlieskať, lebo k poctivému dodržiavaniu pravidiel slashera pridáva poriadnu dávku nadsázky a politickej nekorektnosti (i keď na môj vkus trochu okatej a príliš humornej tam, kde by som bral skôr sarkazmus). Obete sú "blbé ako kýbel gitu", záporáci sú primerane hnusní a spoľahlivo ožívajú, postavy jedna po druhej končia svoju púť životom nuž a i "mravec Otylko ide do západu slnka a taká bohová hudba tam hrá pritom" (toto je pre Tommyho). Slasher, okorenený miernou, ale naozaj miernou dávkou exploitation sme tu mali nedávno viackrát v omnoho úbohejšej podobe, avšak tento zaváňa aspoň akou takou originalitou pokiaľ ide o spracovanie. Pokiaľ však na Hory pozriem z hľadiska toho čo očakávam od filmu ako druhu umenia bez ohľadu na žáner, je to oveľa horšie. Prvou a najväčšou výhradou je mizerný scenár. Ako píše i Adrian, je rytmicky nevyvážený a celkovo nechutne otrepaný. Vadila mi tá šablónovitosť postáv tak typická pre slashery, odhadnuteľnosť okamihu "ľakačiek", z ktorých niektoré boli lacné a zbytočné. Vadila mi kreténskosť konania postáv, ktoré sa správajú akoby mali spolu IQ 30 a šlo im len o to aby sa dožili v zdraví večera, kedy po ne príde za západu slnka vrtuľník s basou šampusu pre víťazov. Vadilo mi, že Aja necháva príliš viditeľných mutantov, ktorí potom nevzbudzujú dostatočnú hrôzu. Čo sa mi páčilo naozaj veľmi bolo spracovanie titulkov á la Dawn of the Dead, vcelku dobrá hudba a slušná réžia. Nuž čo dodať na záver...keby sa remaku chytil Jackson mohol to byť zábavný splatter, keby sa ho chytil Uve Boll mohol by to byť zábavný ...no tu by vlastne bolo jedno aký subžáner, určite by to bolo zábavné, chytiť sa toho Hitch tak si pustíme do nohavíc bez toho že by sme niečo poriadne videli, Tarantino by z toho spravil exploitation s čiernym humorom, ale Aja ostal niekde uprostred, snažiac sa do tejto tortičky zmiešať väčšinu spomínaných ingrediencií. Vyšlo mu to, ale u mňa to nefunguje. Chcel by som však od Aju vidieť "normálny" film, lebo ako režisér na mňa pôsobí veľmi sľubne. 5/10 ...tí, ktorí majú radi horror ako žáner, pripočítajte si aspoň tri desatinky.

Ako píše kiddo v komente k La Femme Nikita : „Status kultu má jednu obrovskou nevýhodu: v těch, kdo snímek neviděli, vzbuzuje často až přehnaná očekávání a po zhlédnutí obvykle následuje velké zklamání.” Na NGE som počul samé chvály, aký je to kult, aké sú prepracované postavy, aký to má haluzný a filozofický koniec a v neposlednom rade že sa jedná o povinné dielo. Z tých chýrov považujem za pravdivý len ten posledný. Na NGE totiž veľmi vidieť, že chcel byť zo začiatku niečím úplne iným, než čím sa postupom deja stal. Začína in medias res; hlavný hrdina Shinji je dovezený na základňu v Tokiu III, kde musí v útrobách Eva01 podstúpiť svoj prvý boj s Angelom – strojom či bytosťou snažiacou sa zničiť Tokio III. Pre mňa z nepochopiteľných dôvodov seriál pokračuje v mecha mlátičkách až do štrnástej časti, kde všetko doterajšie dianie zhrnie v kocke, čím urobí predošlých trinásť dielov absolútne zbytočnými. V dieloch 14-20 sa začne odkrývať akási mytológia spolu s hlbším obrazom o minulosti a charakteroch hlavných hrdinov. Časti 20-24 v tomto trende pokračujú ešte hutnejším spôsobom a na záver príde to “psycho” o ktorom neviem čo si mám myslieť. Totiž, je pekné a chvályhodné, že sa autor začal zaujímať o filozofickú literatúru, avšak nacápať dínom-dánom do dvoch dvadsaťminútových záverečných dielov prakticky väčšinu problémov filozofického idealizmu, ktoré načrtne, ale nenechá dôjsť záverečnej syntéze je prinajmenšom podvod na divákovi. Čo sa týka postáv, okrem Ayanami Rei a Misato Katsuragi mi žiadna z postáv neprirástla k srdcu, ani ju nepovažujem za prepracovanú. NGE pripomína rytmikou rapovú skladbu, ktorej na záver zaradíte opernú áriu nasledovanú jazzovou improvizáciou. Povedané inak rytmus ustúpi melódii s rytmom aby sa nakoniec úplne stratili v niečom čo nemá pravidlá. Takže, chápem že toto anime je kultové, i keď podobne ako u Cowboya Bebopa vidím ten status kultu skôr v tom, že je prístupnejší západnému mysleniu a pomerne známejší než iné anime svojho druhu. Hĺbku Serial Experiments Lain, ktorá vo svojej podstate rieši tiež vzťah individuálneho a univerzálneho vedomia však zďaleka nedosahuje. 7/10 Nowecki : Tak ako hovorí Idaho, plus, na tému sebaspytovanie vlastnej hodnoty teenagera je priamočiarejšie a omnoho lepšie napr. Mai-HiME.

Almost Unreally bad movie. 5/10

Chcete vedieť aký je rozdiel medzi kvalitným filmom a remakeovým produktom? Pozrite si najprv fenomenálny Sekai no Chushin de Ai wo Sakebu a potom My Girl & I. Kórejci pravdepodobne zavetrili kopy jenov, ktoré Sekai no Chushin zarobil v rodnom Japonsku a následne pripravili vykastrovaný remake. Linka kazetového puzzle bola vynechaná, namiesto nej je tu pager a telefón. Zlomové okamihy samozrejme ostali ,avšak nie sú pripravené tak silnými a zároveň civilnými scénami ako v originále, preto nedokážu divákom pohnúť. Pokiaľ ide o postavy, Tae-hyun Cha by už raz konečne mohol ukázať inú polohu než smejte-sa-na-mne ňoumu a Hye-kyo Song vďaka scenáru proste nedokáže vystihnúť hĺbku postavy Aki z originálu. Pozitívum je to, že ako všetky kórejské filmy tento film vyzerá veľmi pekne a hrá k nemu výborná hudba (asi to najlepšie na celom filme). Bohužiaľ ide len o krásny, ale prázdny obal. 5/10