Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Krimi
  • Komedie
  • Akční
  • Sci-Fi

Recenze (208)

plakát

Stepfordské paničky (2004) odpad!

Viem, že ma za moje hodnotenie nebude mať radi, ak ste fanúšikovia tohto filmu, ale tento film je jedno jalové blato. Nemá hlavu ani pätu, a považovať to za science fiction je úplne smiešne. Práve som ho dopozeral, a som zničený nudou, a aj to som pri sledovaní hral počítačovu hru. Nuda a ešte raz nuda. Problematika úbohého súboja medzi ženami a mužmi ma totálne nezaujíma. Navyše ak je ta tým akékoľvek náboženstvo, a ak hovorím akékoľvek, mám na mysli aj samotný boj proti náboženstvu vtesnaný do vzťahov lásky medzi mužom a ženou, a ešte podaný v takejto idiotskej narácii ako je tento príbeh, s úbohou myšlienkou, smiešnymi efektami, trápnymi hereckými výkonmi. Nie som ani urazený mačo, ani kresťanský fundamentalista, oba tieto prúdy sa mi hnusia. Ale toto nebolo žiadne umenie, nič, ani vtip, ani humor, ani sci-fi, ani myšlienka, maximálny nevkus, podobne ako čo som nedávno videl s Brucom Willisom, ako sa to volalo?, tie Klony, či Náhradníci, áno, no tak toto bolo niečo podobné, takže ak chcete pochovať science fiction navždy, len natáčajte takéto kraviny aj naďalej. Som smutný ako môže niekto mať toľko peňazí ako produkcia tohto filmu, a takto ich rozhadzovať. A plus herci, ktorí teraz v Hollywoode holdujú modernej a veľmi nenápadnej forme akéhosi satanizmu, natlačení do tohto filmu za smiešne honoráre, sa mi začínajú brydiť. Získať si teplých, ženy, mačov, každého a natočiť toto, jednoducho odpad! Nepotrebujem na to, aby som veril na rovnováhu lásky ženy a muža takéto tupé vysvetlenie.

plakát

Utíkejme, už jde! (1986) 

To boli časy, tie epické príbehy s do seba obráteným jadrom lyriky niekde vo vnútri vonkajška. Občas sa mi zasekne mozog na ich snahe ohúriť západnými hodnotami, niektorými, lebo aj vtedy človek chcel mať to a hento, lebo aj vtedy bol svet taký, peniaze, závisť, a v tom niekde sa strácala duša človeka, ktorý je obyčajný, sníva a má obyčajné predstavy o živote a svete. Príjemný je ten kľud prenikajúcich žltými lampami toho príbehu, hoci tá indická hudba je trošku nepríjemná, no ale... musela tam byť. Aj trošku erotiky si dovolili naznačiť tvorcovia, respektíve Rapoš, ktorý zdá sa, mal rád mladuchy, vždy sa tam mihne jeho mužský sen, od Zuzaniek po Zuzanky, všade je to o tom istom, nesie sa to v náručí smelej pohody. Aj vtipný je ten príbeh, nielen tu a tam sa mihne jasný odkaz na komédiu, a to bez akejkoľvek nanútenosti, prosto skrytý intelektuálny rozmer vo vlnách vtipu a humoru, a Zednikovič s tým jeho ksichtom, jasný humor, celkove tie ksichty v tom filme stoja za to. Ale veď každý sme s týmto filmom prešli, a nebol náhodou vtedy s hviezdičkou? :D

plakát

Přítel pod stromečkem (2004) (TV film) 

Nebyť Kelli Williamsovej dostalo by to odo mňa "odpad", alebo maximalne možno (za snahu o romantiku) jednu hviezdičku. Ale Kelli je pre mňa Kelli, nemal by som byť taký, že poviem, že "čokoľvek čo tá herečka natočí, bude kvalitné", ale poviem to, lebo sa proste nemôžem vždy nanovo nezaľúbiť do jej jemného úsmevu, a čarokrásneho pohľadu. Takže som si to vychutnal na Vianoce ako sa patrí :-) A v podstate to malo celkom peknú vianočnú a romantickú náladičku. ;-)

plakát

Notting Hill (1999) 

Keď toto je najlepší film, ktorý si pozriem na Vianoce, na Štedrý Večer, tak televízia je skysnutá melasa, a mohla by vysielať od rána do večera kľudne aj C-čkové horory, a kritici by mohli napísať, že to stojí za to. Film je hroozne gýčový, pre priemerných ľudí, pre masu anglických hlupákov, ktorí chodia v piatok do kina na Leicester Square a v sobotu niekam sa ožrať do Walkabout. Ale páči sa to aj sporiadaným rodinkám, aj tínedžerkám, a skôr ženy sú fanúšičkami tohto filmu, mno... jednoznačne bolo cieľom tvorcov to predať. Spočiatku je to hrozné gýčové, ale keď sa človek zapozerá, oddýchne si aspoň od každodenných "swat"-ových scén a akcie, a aj sa dokáže sústrediť na ten pitomý dej. Neviem prečo do úloh romantikov obsadzujú práve Robertsovú, veď nie je nijako výnimočná, ani príliš krásna, ani herecky dokonalá, nič, ani nad rámec inteligentná. A prečo vôbec Hugha Granta, to netuším. Moja kámoška, slovenská prostitútka pracujúca v Londýne, mi povedala ešte v toku 2003, že pravidelným návštevníkom ich bordelu (pardon, tanečného klubu) je tento známy herec. Neviem, to ľudia nevidia, že tie jeho ksichty sú len silené, neprirodzené, a skutočne ku***nícke? Veď on ani náhodou nie je romantický človek, to vidieť tak jasne, kokso. Ale emočne do muža zahľadená žena je tým najsprostejším typom humanioda vo vesmíre. A to je asi dôvod, prečo do týchto úloh obsadzujú práve takýchto... *** ..Jeho láska je asi ako fetovať Prozac v nebi. A hoci je každá veta a scéna vo filme neuveriteľne predvídateľná, hoci Hughov úsmev je nechutný a trápny, a hoci vidieť na Julii Robertsovej, že jej Hugh Grant ani ako človek neštiumuje, a on, nafúkanec, si to neprizná a povie, že je "sprostá hus", jednoducho vidieť z ich reči tela ako si vôbec nie sú sympatickí, hoci je dej tak naivný a primitívny, že ma to až fyzicky bolí, dá sa pozrieť si to, a zniesť tie dve hodiny, ale popri tom zostaňte na IRC-ku, a to nielen cez reklamy. Naivná až nechutná aaakože "romantika", ale pozrel som si to, žijem, a keďže som idiot, aj som si poplakal :D

plakát

Doba ledová 2: Obleva (2006) 

Neviem prečo také slabé hodnotenia od ostatných. Samozrejme, je to skopírovaná jednotka, ale nesúhlasím, že úplne skopčená, lebo.. je tam veľa tých jemných životných múdrostí v scénach, psychológia múdrostí, ako napríklad to, jak korytnačiak s židovským frňákom by predal svoju matku za strapec hrozna, a predáva strach z topenia sa ľadovcov, alebo ako posledný sa tomu leňochodovi pokloní modrý, ktorý je potom ich vodcom, ale aj on sa pokloní, potom ako mamutka odíde za stádom, lebo nezostane kvôli "hlavnému hrdinovi", ktorý chce zostať s priateľmi, a keď ho oni pustia, tak sa nakoniec vrátia obaja, lebo chcú byť s priateľmi. Detailov je strašne veľa, veľa našepkáva podobnosti s dnešnou dobodu, klasickými a večnými rozpormi v ľudskosti a láske, priateľstve a súdržnosti partie, všetko je to tak pekne nakopené v kreslenej rozprávke, s krásnou dynamikou kresieb a obrazu, emocionalitou mimiky v tvárach, očiach, proste som si to vychutnal. A ten malý čo naháňa ten orech lol, ako vždy, super, podobá sa na moju čivavu. :D Sorry, mená si nepamätám, na mená nemám pamäť. Vcelku výborný film aj pre dospelých.

plakát

Cizinka (2010) 

Prvé minútky sú dosť nepríjemné, najmä keď sa začnú tie moslimské násilné prejavy mužov na ženách, tá manipulácia, otvorená agresia, to zlo, je mi z toho zle, to je strašne nepríjemné, ale v tomto bol kľúč k emóciám diváka - úvod toho filmu - ukázať, kde je ich svet, ako tam v rodinách bežne žijú. Hoci sa mi to zdalo dosť pomalé, je to dobré, keď sa scény a obrazy menia pomalšie, vyvoláva to aj emócie, a tiež to umožňuje i premýšľať o veciach, udalostiach, filozofických myšlienkach, preto kamera - OK. Nechcem nikoho fakt uraziť, ale je to niečo odporné, všetky tie náboženské zvyky, a tým nemyslím len islam, ale aj kresťanstvo, a všetko to zaostalé, zastaralé, agresívne, stredoveké, láska silená, čo ani nie je láska, závislosti, a najmä pokrytectvo, ktorého si je každý z aktérov vedomý, avšak strach z Boha ich neustále naprogramuje do fanatizmu a presvedčia sami seba, že naivná a slepá poslušnosť je viac než otvorená sloboda a inteligencia - v tom je problém náboženských fanatikov všetkého druhu,a problém každého náboženstva, že sa negatívna emócia strachu z Boha stáva intenzívnejšou než je krása emócie z úžasného preniknutia do sveta slobody, vášne, erotiky a lásky,a že si vážia inteligenciu (ktorú ani nepoznajú) menej než svoje iluzórne istoty o naivnej viere v nesmrteľnosť, ktorá je ich smutnou a tiež vlastne neexistujúcou odmenou za činy zla, ktoré spôsobujú ľudom, ktorí chcú žiť slobodne, a to všetko fanatici robia v presvedčení, že konajú "spravodlivo", pretože ich presviedča ich dogmatika, ktorú uznávajú preto, lebo myslieť je pre nich skutočne ťažké.. Zvyky a výchova ich priťahujú viac než riziko zmeny osobnosti, nevedia sa zmeniť, a preto emocionálne zostávajú nevyspelí, slabí, a zadupaní do sveta hlúpeho uctievania kultu svojich predkov, do pravekých tradícií a zvyklosti "mravov". Vcelku pekný film, ktorý sa skončil trošku smutne, a možno aj nemožne, keďže neverím, že by sa takáto náhoda mohla udiať, ale no... režisérka to tak chcela. Mimochodom režisérka je Nemka, ktorá sa vydala za Turka, takže asi vie, ako to je, keďže to vie z prvej ruky, a tiež herečka Sibel Kekilli, odsúdená vlastnou rodinou za pornografickú minulosť, sa dobre vedela vcítiť do úlohy ženy, ktorú rodina opustí po tom, čo ona opustí islamské zvyklosti zároveň s opustením jej muža. Film na večer, ke´d máte dosť síl na to, aby ste mysleli, a aby ste sa vcítili do situácie, ktorá nie je ľahká.

plakát

Dobrý ročník (2006) 

Ach zaujímavý filmík, taká príjemná oddychovka, niečo čo si môžete pozrieť so svojou láskou buď na prvom rande, alebo keď ste na vrchole vášne, jej sa to bude páčiť, týmto proste iste nič neposeriete. Hoci mňa francúzština už nedopaľuje ako romantický jazyk,ani ich svet nie je už to,čo bol,proste je to dnes iné, ale napríklad Američania sa stále snažia predstavovať Francúzsko a ich kinematografiu a prostredie ako svet romantiky, asi preto, že v ich štáte je to shit. A tak vznikajú tieto filmy ako Dobrý ročník (vína). Už všade sú tie filtre do modra alebo do oranžovo-želeno-žlta ako v tejto snímke, čoho ja nie som fanda, ale budiš, keď to tak chcel režisér.... ale obrazy sú fajn, nenápadné pekné snímanie, fotografovanie mobilom (čo to bol za mobil? Blackberry?), rozťahaná košeľa, francúzska kráska, neoholený francúzsky image a víno a ešte raz víno, a bohémsky život namiesto nudnej Londýnskej burzy. Sú tam aj emocionálne momenty, a prekvapenia, list od Henryho, obraz Van Gogha,a podobne, dá sa pozrieť si to, hoci niekedy je to jemný "gýčik", niektorá tá scéna tu a tam, ale to v romantických filmoch musí byť, lebo jedným zo znakov romantických filmov je to, že sa musí risknúť to disonantné zabrnknutie na strunu romantiky niektorých divákov - nuž, každému nevyhovieš :-) Láska JE niekedy gýčová, ale v niektorých pekných prípadoch ju ospravedlňuje to, že je to láska. ;-))

plakát

Blue Valentine: Milostný příběh (2010) 

Súhlasím s tým, že film je to veľmi autentický, prirodzený, kamera najprirodzenejšia, film pekne časove pomiešaný, ani nie príliš, ani nie nezrozumiteľne, ani nie chaoticky ani sekane, takže sa s tým človek nemusí párať ani príliš o tom premýšľať, a môže sa sústrediť na emócie. Je to o mužovi a o žene, a o ich každodennej realite, realite bežných ľudí, bežnej rodiny, ktorá sa trápi, kde dcérka miluje ocka, a ocko nie je jej :-/ O ilúzii všetkých manželstiev, ktoré vyrástli z lásky, a o nemožnosti ísť na to všetko rádoby doživotné inak, než láskou. O nervoch, ktoré povolia, a ktoré v rieke života asi nikto ešte nikdy nevyriešil. Stojí to za to si to pozrieť v utorok, keď zjete dve hrušky, a popíjate čaj, spolu s manželkou, ako varovanie, kam sa nedostať, ale nie je to nič strašného,je to bežný problém, bežný ľudia. Akoby takmer európsky film, alebo možno americký vidiecky film z malého mestečka. Všetky film yo od Goslinga, ktoré majú romanticko-realistický podtón lásky majú niečo spoločné, jeho lúzerstvo, jeho obyčajnosť, a krásu jeho stratenia v stratenej Amerike, jeho bežný chalanský pohľad na svet, na facku na križovatke so semafomi, kde má každý každého v pi*i, na kľúče od lacného auta, ktoré kúpil od černoch od ruky, akoby mi Gosling úlohami vo filmoch kde hral vravel "Tu by som bol,kebyže som nemal to veľké šťastie, ktoré som mal." a veru, je to tak. Prirodzený film - to je asi najvýstižnejšie slovo k tomu. 4**** (Vidím,že sú tu ľudia, čo tomu dali 1* alebo dokonca "odpad", ach neviem potom čomu dajú 5*??)

plakát

Pan Rosnička (2005) 

Celkom v pohode som sa na tom zasmial :D Niekoľko dobrých heftov, typický americký klídek ľudí, ktorí to vedia mať tak jemne na háku, a najmä niečo o tom, ako môže aj totálny lajdák, smoliar, a lúzer byť v poho zo života... Dobre že sa nedali s manželkou dokopy, lebo som nechcel aby sa to skončilo happyendom. Ale holka bola zlatá, najmä minútku predtým, jak sa dozvedela, že on videl ten jej papier, škoda, to mu posralo vzťah, už aj tak predtým posratý. :) :/ Bola v tej chvíli taká jemná, súcitná, a chcela s tým niečo urobiť, ale on to posral, nie ta tatárka, ale toto. :/ Všimnite si aké sračky jedia Američania, fakt desné, nečudujem sa, že jeho otec umrel na rakovinu, to tá strava - treba žrať surovu zeleninu, orechy, a kokos, najmä strúhaný, a bylinné čaje.. :D Kamera, strih, dlhé zábery, všetko na môj štýl, a hudba, mňam, Hanz Zimmer, poslednú pieseň si dávam s potešením na svoju wall na facebooku. Oddýchol som si, zasmial sa na velbloudí tlapě, tučke, ktorá na všetko odpovie len "Jo.", kvôli svojej nadváhe... Film o tom, ako vedieť byť v pohode, vyšlo to. Nuž, nechce sa mi dopísať tento komentár, lebo je polnoc. Ale je to fajn pozrieť si to. 4****

plakát

Škola života (2009) 

Nič moc. Možno mi lezie na nervy ten typický angický suchý spôsob komunikácie, keďže som tam prežil nejaký ten rok, tie ich večné ironické poznámky, ten trápny mužský "gentelmanský" úsmev, možno nesympatický herec, a nudná tvár hlavnej herečky, možno všetky tie anglické ksichty, neviem. Ale nesedí mi na tom veľa vecí, všetko sa posúva strašne rýchlo od scény k scéne, a pritom sa všetko odohráva v troch izbách a dvoch kuchyniach, a romantická Paríž? ..prečo práve romantika v Paríži? Hlavne angličania, jednii chladní a suchí, považujú za správne neznášať Paríž ako konkurenta Londýna, druhí, trošičku menej konzervatívni sa zase pokúšajú non-konformne obnoviť úctu k poondiatemu Parížu, celé je to bizarné, lebo je to nepodstatné, a plus je to absolútne neúprimné. Príbeh lásky úplne bez lásky, gýč, nezmysel, chlapík bez kúsku emócie v tvári, scénka "mali by sme mať aspoň trošku romantiky" (v tielku a pukových nohaviciach)... a potom... "ukážeš mi aspoň prsia?... a potom nič, a ďalšia izba a 20 sekundová scéna po nákupe knižiek v stánku Paríža, Kriste, čo to musela byť za kniha...a potom ..."čo je na tých niekoľkých sekundách rozkoše?" a potom.. sme naspäť do minúty v Londýne.. . Mno neviem, asi si pani režisérka si chcela pripomenúť jej panenské časy pubertálnych začiatkov, a spravila sa na tom, a aj si splnila svoj adolescentný sen zrežírovať niečo tak gýčové a úplne bez pointy. Je tam občas celkom milá scénka, niekedy, a celkom fajn hudba a prostredie, možno to film zachránilo na dva kontumačné body. Chceli ukázať že láska je niečo žiarivého v nudnom svete, ale počas zobrazovania "lásky" som sa nudil možno ešte viacej.... slabotka kamaríde... :) Toľko stačí okomentovať, viac si to nezaslúži.