tomashrabek

Prvotný dojem skvelý, najmä vďaka kamere, skvelému zvukovému designu a Sandre Hüller (tá žena je DÉMON). Ale banalita zla ukazuje sa byť sama o sebe banálnou a koncept filmu ma nakoniec oslovil viac, než film samotný.

Židovská anekdota na desať epizód, ktorá sa vám dostane pod kožu, ak jej dáte šancu. Všetci hráme divadlo, každý deň. Rôzne role pre rôzne publiká, i sami pred sebou. Ale ani ten najlepší herec nedokáže zakryť, kým je naozaj, a o čo mu v skutočnosti ide. O ochranu chudobnej štvrte, alebo o seba samého? O zdravý vzťah, alebo obchodný kontrakt? A kde sa hranie rolí končí a začína realita? Nathan Fielder znovu nesklamal, s dekonštrukciou televíznej (mediálnej, sociálno-mediálnej, každodennej) reality šiel o ďalší level ďalej. Vďaka skvelej kamere a nepríjemne naťahovaným situáciám, v ktorých vám je trápno nielen za postavy, ale i za seba, vo vás ostane hryzavý pocit, že vás niekto neustále sleduje. Možno sami začnete spochybňovať a uvedomovať si role, ktoré sami hráte. Celá ústredná trojica výborná. Koniec, ktorý vo mne ostane ešte dlho. Skvelý (spoileroidný) komentár k seriálu tu.

Lazy dojička frančízy bez štipky invencie či snahy o unikátny príbeh. Pre najmenšie publikum dokonca až prekvapivo brutálne (Bowser si v ničom nezadá s najdesivejšími fantasy záporákmi), vzápätí infantílne až za hranicu vkusu. Holt, Illumination. Boh ochraňuj Zeldu, keď sa do jej adaptácie naozaj pustí toto štúdio. To bude jedno z najmenej kompetentných rozhodnutí v histórii filmu, a na to vezmite jed.

Absolútne premrhaná príležitosť povedať niečo zaujímavé (kritické) k téme true crime dokumentov. Spracovať to ako prvoplánový horor s cheesy zvratmi bolo lacné a na Brookera nečakane hlúpe rozhodnutie.

Mission: Exposition. Solídna akcia (i keď vzácnejšia než obvykle) a zbierka dokonalých femmes fatales sú ťahané ku dnu prekvapujúco stupídnou zápletkou. Vševedúca AI entita, ktorá sa dá ovládnuť pomocou macguffinu v podobe kľúča, akoby vypadla z deväťdesiatkového béčka, čo ste ulovili vo výpredaji zatvárajúcej videopožičovne. Tenká hranica medzi komplikovanými rádobychytrými špiónskymi hrami a nelogickým šalátom nemotivovaných akcií nebola prekročená, ale rovno preskočená na motorke. Snáď nás v druhej časti nečaká strmý pád dolu s vadným padákom.

V prvej polovici som bol za ** a takmer som sa rozhodol to nedopozerať. Tá druhá mi spravila chuť pekne natočenou akciou, ale vo výsledku je to len nastajlovaný balet, ktorý nemá žiaden hnací motor, žiadne poriadne motivácie. Studený a prázdny muzikál bez hudby, ktorý v niektorých momentoch (a Reevesových hláškach) nielen že balansuje na hranici sebaparódie, ale do nej strmo padá.

(KVIFF 2023) Vzťahy sú chaos, niet v nich jednoznačných hrdinov a záporákov, a každé gesto môže mať mnoho významov. Brilantná štúdia nejednoznačnosti a krehkosti tých najintímnejších vzťahov, ktorej sa netlieska postojačky len preto, že je vo svojom chladnom odstupe odzbrojujúca. Kto pristúpi na hru a vzdá sa nároku na jednoduché odpovede, môže sa stať detektívom ľudských duší v tejto pohnutej rodine, a možno sa niečo dozvedieť aj o sebe.

(KVIFF 2023) Nečakané prekvápko! Sonda do duše voličov, ktorí vkladajú do politikov také veľké nádeje, až z toho prídu o zuby. But… don’t we all, in a way?

(KVIFF 2023) Démonická Simona Peková v hororovej jazde plnej správneho humoru na prvú dobrú. Ak by filmu v poslednej tretine nespadla reťaz a koniec nevyšumel doprázdna, šlo by o jednu z najlepších domácich komédií za pár rokov. Nekoukej doprava.

(KVIFF 2023) Chápem, že je v Iráne ťažké tvoriť, ale… what?