B.C.B.P.

Hlúpučký film, štandardne ťažkopádna bondovka, ktorej sa podarilo pripraviť akú-takú štýlovú pôdu pre nekonečnú sériu. Tú porýľovala Conneryho charisma, ktorú si v Doktorovi Nie (alebo nie?) nesmieme pliesť s hraním, tu končí všetka sranda. Tento minimálny minimál neponúka veľa. Stojí na hlavnej postave, ktorú tvorivý tím priviedol (najmä vo vypätých situáciách) na hranu ochotníckeho výkonu. Ale čo už mal chudák Sean robiť pri tak dementných scénach? Ja to vidím na "deku" pre kameramana a strihača. Mohli to nejako uhrať... ale kdeže! Klasicky sa na to vyprdli! Zadeľujem veľmi slabé 00***

Najväčšia moderná akčná vagínovina s akou som zatiaľ mal tú česť divácky poklábosiť. Dôsledne štvortaktne vyspaľuje uličky koncového mozgu a vyfástuje a vyfúriuje do sveta, kde je všetko tak, prostitútka, dokonalé (a nejako ma to nekefuje), ktorej slaboducho zaraďujem 4 suverénne nitrá.

Ako môže niekto hodnotiť porno menej ako piatimi *???!!! Milá komunita, som rozčarovaný... (*Aurora mokrých snow)

Primitivizmus vysokej akosti! Nakoľko je kategória vtipu citlivá záležitosť, v tomto prípade sa nedivím nízkym hodnoteniam. ALE k Vampires suck sú niektoré užívateľské kapacity nespravodlivo zaujaté. Títo nekompromisní sudcovia s licenciou na riadny humor a dopytom po hodnotovej rovine, nedajbože aby sa zasmiali nad obmedzenosťou prdu alebo infantilnou vychytávkou, ktorá sa vo svetsky uznávaných rovinách humoru jednoducho vydarila, a v tomto počine snaživého dua z planéty Schizofrénia ich bolo viac než na prsty jednej ruky - slávte Pána, chlapci! Toho k "posraniu" bolo v smutnej neproporcii menej ako poker face momentov alebo vyslovene stupídnych tupostí, ale i tak, zasmial som sa schuti, zasmial som sa nahlas. Nuže, je to len o vkuse, každopádne Vampires suck je v princípe blbosť, ktorá nesparodovala nič a bola vtipnejšia mimo svet súčasných upírskych fenoménov. Navyše (s čistým svedomím bez úvodzoviek)herecké obsadenie je boží, Jenn Proske prajem naplnenie jej hereckého sna, a v nepatrnom náznaku zhody v nevinnosti, si dovolím nám, slizkým fanúšikom Emily Browning, zapriať tvrdý konkurenčný boj medzi týmito "teenkami", ktorá toho v ktorom-tom (Vampires)suck(er panči) odhalí viac.

Už v úvodnej tretine filmu som sa tešil ako tomu cukrúšovi napálim hanebne priemerné ***, za túto oslavu nekonvenčnej slobody a revolty. Mal som za to, že len zlyháva môj recepčný aparát a ono chyba nebola na mojom prijímači... Smrad amerického výrobného procesu bol neprekryteľný a k citlivej téme pasoval ako Hawking do role Hamleta. Cukrúš so svojim dištancom, okukanou rečou reprodukovaný vzor nefunkčného zväzku manželského, patetické melódie, postavička sestry, ktorá pre istotu ešte brnká po clivej strunke atď. No, zápach. A tu odrazu, kukaj ho, sa film skultivoval. Ten intelektuálne tápajúci Wolwerine začal hrať, rozbehla sa kamera, hudba už neznela ako od táboráka kde v plechovke vrie fazuľa, Penn tam nabodol infúziu autentickosti námetu. Filmu naskočil tep, začalo biť SRDIEČKO... Trocha patetizovania, trocha divočiny, trocha pravdy o ľudskej nevyspytateľnosti, o vzťahoch, sexualite, byť, a či... kde byť? Dejová segmentácia na ,,evolučné“ kapitoly je príjemným, ale pre mňa nie celkom funkčným zhodnotením(možno len ten môj aparát), zato retrospektívny princíp má efekt maximálny, je tam dynamika len to tak švihá. Vrcholne vhodne zvolená typológia ,,menších“ rolí, dokonca zaujal idylický kápo od kombajnu Vaughn, ktorý ma inak necháva chladným (ako postava [ako filmová postava!]), a ešte odrapocem, že herecký top sa konal v podaní Holbrooka (!). Zase raz projekt podporil námet skutočných udalostí, ale ten osudový záver by solídne utiahol aj film s klasicky vyfantazírovaným scenárom. Ono, tieto závery sú vďačné – ... srdca bôľ a stovky hrôz... Ale neprezrázajme, milášik, neprezrázajme... ]:->

Najdrahší čitateľ, nie je naliehavé informovať ťa o tom, ale nie som pravoverný fanda Bonda. To je všetko. Vlastne som chcel napísať ešte toto – Skyfall podporený mytológiou Bond, James Bond funguje na úrovni *****. Keď túto premennú odrátam, Skyfall je obrazovou velehostinou, avšak povrchne intímnou anabázou niekoľkých psychologických profilov (...oni s tým začali...) v mantineloch (ne)konvenčného špionážneho filmu. To pre návštevníka kina nie je akútne zlé. Výprava až netradične veľkorysá a úvodné titulky v podaní (Adele a) optických fúzií spolu so záverom v Škótsku sú pre mňa malou oslavou vizuálnej kultúry. Craig je raz neplastická maska, ale nič to. Bond je proste stroj. A ešte mi moje verné pero nedovolí opomenúť Bardema a jeho filmhistóriou vyšľachtený záporácky hybrid. Avšak tá prepiata póza v postave Silvu (Som takto neúnosne prísny len preto, že si to Skyfall zaslúži. Tak či onak, ten Bardem asi čoskoro pôjde do obľúbených...), chvalabohu, vyfasovala rozumnejší priestor ako minulý rok Nyqvistov Hendricks. ____ 007, ako filmovú ikonu nedokážem brať vážne, lebo mi smrdí istou detinskosťou. Holt, to je ale fikčný svet a v konzumných medziach je Skyfall (old-school) mainstreamovou zábavou na pravom mieste. 3/5 z 5*, zaokrúhľuje sa nahor...

Jednoznačne za *****!, keď je u pacienta nevyhnutné evakuovať obsah žalúdka ústnym otvorom po požití jedu, konzumácii potravy po expiračnej dobe, predávkovaní sa liekmi, otrave chemikáliami alebo pri inom ohrození zdravia či života. Neuróny prenesú vizuálny podnet, ktorým je Justin Topoľský a jeho the oblek z pásovca a doplnok 3D okuliare, do šedej mozgovej hmoty v dorzálnej časti predĺženej miechy, centrum zvracania takto absorbuje prvý apel, nasleduje nevoľnosť z Rochnyaka, závrat z Marcina, dopamín, serotonín a ostatní kamoši už s mindrákmi fofrujú modlikať za dávenie po tom, čo prijali informáciu v obryse olupujúceho sa korytnačieho krku Zlatej Heleny, po hlbokom nádychu uzatvára dýchacie cesty Erikina naturálna póza a silnú kontrakciu bránice vyvolá okamžitá asociácia na jej nabíjača, „veľkého“ Pištu(ovho) Skrúcaného, konkrétnejšie na jeho pipík, po tomto KO sa brušná svalovina prudko sťahuje, postihnutý dávi. Všetko je OK... (Je niečo, k#$*!, OK???) Zvracanie je obranný reflex, ale pred ODPADOM ODPADOV potenciálneho pacienta neubráni nič, čivava Lolita vás už vetrí!

Star Wars sú dnes viac o pocitoch. Kulisy, digi-efekty, výprava, réžia, hudba atď. – je tu doba, kedy nepovažujem za potrebné komentovať ich. Ovzdušie okolo Vojen (odpusťte, že som trochu bilingvi) je jasné. A kto Star Wars nevidel, nie je hoden diskusie o nich. Medzigalaktická séria odkazuje na iné. Je to o „feeling about this.“ ____ Fikčný svet, aký vznikol pred niečo vyše dvadsiatimi piatimi rokmi, poznačil kinematografiu a generácie. Je zbytočné tasiť svetelné meče – to, že jestvujú ľudia (sú o tom aj dôkazy), ktorí neprepadli jeho čaru, je vecou vkusu, nie otázkou jeho kvality. Lucas je tak trochu gýčiar, je nám to jasné, za tým svojim podbradkom ale ukrýva (voľakedy ukrýval aj ten) temnicu, odkiaľ vyťahuje fantastické nápady a s oduševnením ich premieta na plátno. A tu to všetko tkvie – osobné vytrženie, ktoré cítiť z celej legendy Star Wars. Srdiečko tam boló – a to dalo filmu dušu. Ten extatický stav, ktorý paralelne (s odstupom desiatok rokov) prežívam pri sledovaní Vojen s kreátormi, považujem za dostatočný dôkaz. Nadšenie, fetiš, vizionárstvo... a kult kultov máme na svete. ____ Nová nádej nastupuje trochu nenápadne. Už egoistická úcta k ikone mi nedovolí konštruktívne zasiahnuť miernu rozvláčnosť deja, balans akcie a labilnosť hereckej prezentácie. Kategórie, ktoré (tu) pop-kultúra odsúdila ako irelevantné. A tak nech je na veky, hawk. ____ Rozprávky nie sú najšťastnejším príkladom úprimnosti, deti prirodzene odhadnú (a rozhodnú) kedy už s nimi niekto až príliš vy... ich klame. Hviezdne vojny stvorili (sci-fi)rozprávkový svet, kde je miera úprimnosti zhodnotená v obojstrannej komunikácii (autor-divák), ktorá v tomto projekte dosiahla dvadsaťštyri karátov. Usmrkanci s pubickým ochlpením, ktorí sa stretli na jednej vlnovej. Niekedy to proste vyjde. Šťastie, náhoda? Ja mám taký pocit – veď o tom to je –, že sa pod túto megalomanskú modlu podpísala, veru – Vesmírna sila.

Filmová tendencia so svojou príbehovou výpoveďou je chlebík každodenný. Mr. Nobody je v tomto zmysle podfu(c)k. Je to forma, zaseknutá vo svojej ambícii. Som zhovievavý k MYŠLIENKE natočiť film vlastne o ničom. Kalapčok dolu... Je to jedna z ideí, ktoré napadnú pri pive, tak prečo to neposunúť do filmu? Za túto samoúčelnosť som tak piatimi z desiatich, za... Film ako taký už v princípe nie je schopný vytvoriť obsahové vákuum; intertext, kontext, konotácie... Všetko je to krásna a odvážna ambícia, lenže to by nesmel vzniknúť takýto máličkogýčik, ktorý vás tak trošku spredu-zozadu pokefuje s nedostačujúcou dĺžkou a hrúbkou... Ak ste aj vy za experimenty piatimi za, hor sa na Leta a Kruger! Čo spravíte s druhou rukou, a nakoľko si vynahradíte, čo film chcel a nedokázal, je na vašej fantázii...

Emocionálne zemetrasenie. O čo tu ide? O ľudský príbeh? O bitku? Scenár, ktorý si sebavedome ide do cieľa pre víťazstvo. Sila Warrior-a je v tom, že ma aktuálne vyžmýkal na kvapku. Jednoduchý a silný príbeh, ktorý vám (možno, asi, hádam...) nebude ľahostajný. Udierate a víťazíte s nimi. Klišé? Zrecyklované tak šikovne ako poľské kuracie prsia po expiračnej dobe na pulte v XYZ... Hardyho neohrabaná fyziológia z neho robí sympatický balvan, ostatní nezaostávajú. Toto tu funguje do bodky, tak ako to napísali a natočili... a k***a, zahrali! Ej, či so mnou testosterón plieska! Filmový empatický zážitok “mého mládí“, tlieskam!