Recenze (346)
Pravda zabíjí (1999)
Šedý priemer. Nemastný, neslaný gýč, až neverím, že to zrežíroval pán veľký. O recyklacii nápadu ani nehovorím. A koniec je iba klinec v hrobe, ktorý celý tento film pochoval...
Sin City - město hříchu (2005)
Feeling nádherného filmového neba. A nielen to. Nádherná vizuálna retro štylizácie, pravej komiksovky. Moja filmová platonická láska-Rodriguezovho podpisu.
Klub sráčů (2000)
Slizký, umastený a ztoporený výstrek. Je to desná uchylná sračka, ktorá sa nehraje na nič než je. A tá úprimnosť sa mi páči na Klube sračov. Rhyp Ifans geniálny. A pri pesničke "ja bych šukal až bych kukal" (z videoklipom)-v závere som doslova umieral.***Opáčko nutné! Pri niektorých scenách človek zomiera-to nehovorím o konci!
Pí (1998)
Pošahaná bizarnosť. Aronofsky tu ukážkovo útočí na zmysly diváka a pomocou zainteresovanej hudbe Mansella sa mu to nádherne dári. Civilnosť a autentickosť tu priam s filmu prší. Psychadelická odysea.π90%
Klepání na nebeskou bránu (1997)
Prvý nemecký film, ktorý mi sedel jak prdel na hrnci... Perfektné striedanie komiky s tragikou, aneb nezavislo inšpirované starým Tarantinom.
Volný pád (1993)
Nadčasové. Hlboké. Geniálne.