moonlight

Už oddávna dokonalé veci priťahovali neprajníkov, a tak i na tento film sa to tu hemží kritikou. Akoby sa recenzenti predbiehali, kto čo môže vytknúť tejto takmer dokonalej filmarine. Predbiehať sa v hľadaní nedostatkov, tam kde nie sú, ale neznamená zaujímavejší názor... Iba trápne exhibovanie. Celkom dobre to zhrnul superpero ...

Môj pohľad na tento film absolútne vystihol molotov. Po zhliadnutí som myslel iba na to, kedy si to pozriem znova. Jedným slovom nádhera, a to i napriek tomu, že viac filmových sĺz za hodinu a pol som doteraz nezažil...

Je obdivuhodné, s akou ľahkosťou a nadhľadom spracoval Sam Mendes vojnovú problematiku. Realita je často podaná zábavným spôsobom a bezprostredne, presne tak, ako ju môže vnímať mladý dvadsaťročný človek, vojak a tak trocha ešte dieťa. Skrz túto "optiku" je všetko skutočnejšie hádam ako samá realita. I keď možno Swoff (Jake Gyllenhaala nekonečne smutný pohľad pre túto úlohu oprávnene predurčoval :) bojuje za správnu vec, zožierajú ho pochybnosti, či naozaj chcel byť na tomto mieste. Je pripravený za peniaze (po vytriezvení už nábor do armády nevyzerá ako veľmi dobrý nápad) pre "dobrú vec" znášať všadeprítomnú "pakáreň", bojovať a možno umrieť? Tu vydržia iba tí, ktorí túto prácu milujú (povedané ústami ďalšej z hlavných postáv - Jamie Foxx ako štábny seržant Sykes). Táto "práca" ale poznačí všetkých, a tí, čo sa vrátia domov už nikdy nebudú ako predtým. "Či už budú stavať dom, milovať svoju ženu, prebaľovať syna, navždy zostanú vojakmi, ktorí zabíjali a umierali. Navždy zostanú vo vojne" - také je motto prezentované v úvodných i záverečných sekundách filmu. Akoby sa tým kruh príbehu po dvoch hodinách filmu uzavrel presne na mieste, kde začal. Nie je to ale tak. Niečo z toho filmu vo vás zostane. Je to úprimná story bez príkras (nikto si z hrdinov pred ústa servítky neberie, s nikým sa život vo vojne veľmi nemazná). Príbeh v ktorom je smrť ďaleko a zrazu blízko (nepriateľ na hony vzdialený a zrazu majú vojaci "piknik" medzi tisíckou "pre istotu" vybombardovaných civilistov na úteku. Smrť, ktorá môže prísť kedykoľvek, a ona príde v tej najhlúpejšej chvíli (nácvik v blate pod paľbou, streľba do vlastných). Smrť, ktorá visí dlho vo vzduchu a nakoniec je tu "presne podľa plánu" (odvrátenie útoku na tábor), ale "dokonalé vycvičená armáda" obranu zvláda iba s problémami... Smrť, ktorú si sniper tisíckrát predstavuje v mieridlách, ale keď má nepriateľa pred sebou a ukazovák na spúšti, z taktických dôvodov nemôže vystreliť. V jedinom okamžiku sa tak všetko stáva zbytočným. K tejto chvíli sa približovali počas celého výcviku plného nudy a odriekania... Smrť sa s ním znova zahrala, vysmiala sa mu (Peter Sarsgaard ako Troy)! Kde je vojna, tam sú obete. S dosahom ďaleko za časový horizont samotného vojnového konfliktu. Táto prostá (a strašná pravda) je prítomná aj v iných dielach (za všetky spomeniem Heaven & Earth od Olivera Stonea) ale v tomto filme bola vyslovená ešte viac nahlas a priamočiaro. Pritom naši hrdinovia mali vlastne šťastie, pretože do skutočných vojnových akcií sa zapojili iba okrajovo. I keď nie každého z nich vítali tí, čo sa s nimi pri odchode lúčili (manželky našli iných otcov pre ich deti, milenky nečakali na návrat), vrátili sa nakoniec domov! A napriek tomu, že "nikoho nezabili", vo vojne všadeprítomný fenomén smrti si vybral svoju daň. Do konca života v ich vnútri budú ukryté tie hrôzy a nič ich odtiaľ úplne nevytlačí. Ich myšlienky budú blúdiť tam, kde smrť kosila rýchlo a bez akýchkoľvek ohľadov a tí čo prežili si v sebe odnesú obrazy mŕtvych. Priateľov i nepriateľov. I tých, ktorí zostali nažive, ale človek v nich zomrel, a zostalo v nich iba presvedčenie, že vojnou sa dá ospravedlniť všetko. To, že práve oni nestláčali spúšť je úplne jedno, boli toho neoddeliteľnou súčasťou - akoby tú spúšť stláčali všetci spolu a potom všetci spolu aj umierali. V každom akoby zomrela tá nádherná, ničím nepoškvrnená časť života a zostalo z neho iba väčšie alebo menšie torzo. Iba zvyšok, ktorý sa podarilo zachrániť. Ak nejaký vôbec zostal... Lepšie sa to asi ani vyjadriť nedalo - ako ťažko dýchajúcim, celým čiernym od ropy, ale stále krásnym, ladne sa pohybujúcim, umierajúcim koňom, ktorý sa zrazu objaví pri nich ako hmatateľný prízrak ich osudov (zablúdených v pekle). Zostala iba tmavá púšť celá v ohni (slnko zahalil dym a zo dňa urobil noc), plamene zapálených ropných vrtov (rozliali sa ako krvavá žiara po celej oblohe), a čierna ropa (ktorá prší z neba na všetko) a je akousi obrazovou metaforou všadeprítomného svinstva, pre ktoré je svet zasa raz vo vojne. Apokalypsa! Vojna, na ktorú nemôžu zabudnúť ani po rokoch tí, čo ju prežili (vietnamský veterán vítajúci mariňákov pri návrate domov). Znamenie na duši, naveky. Tento je film je o vojne v nás, o nadšení pre zabíjanie (hysterický ošiaľ mariňákov v kine pri premietaní sekvencie bombardovania Vietnamcov v Coppolovej Appocalypsa Now. Pretože túžba po smrti protivníka, ktorý je čosi ako zver, je prvým predpokladom dobrého vojaka v akejkoľvek vojne. Neprekvapí potom, že vojak sa dožaduje u dôstojníka, aby mohol zastreliť aspoň jedného nepriateľa - žobroní aby mohol zabiť! Či už bude dôvodom "správna vec", pomsta alebo frustrácia, jeho výcvik nemôže byť iný. A toto je tá škvrna, to poznačenie vojnou, ktoré vojaka neskôr dostihne. Smrť, ktorá sa usídli, ak jej dáme priestor. Slová "život" a "smrť" môžu byť vedľa seba na papieri, v skutočností to je ale veľký rozdiel.

Všetko to možno začalo obsadením - každý herec má svoje hranice, kam môže dosiahnuť, aby sa dalo jeho postave uveriť (zlé obsadenie môže zabiť dobrú predlohu). Je to napr. o dispozíciách, ktoré nejde celkom dobre hraním korigovať, počnúc vonkajším vzhľadom herca a končiac súčtom výrazových prostriedkov, ktoré dokáže herec postave prepožičať - dať jej to potrebné vyžarovanie, prirodzenosť, jedinečnosť, a spolu s dramaturgom a scénaristom vytvoriť postave charakter. V tomto bode všetky role boli obsadene veľmi presne, každá postava tak pôsobí autenticky, je ľahko rozlíšiteľná medzi ostatnými a v koncepcii filmu má svoje pevné miesto. Zaujímalo by ma, či takto dobre boli postavy načrtnuté už v hre a neskôr scenári Scotta McPhersona (ktorý 4 roky pred premiérou filmu zomrel vo veku 33 rokov na AIDS), alebo to "má na svedomí" až vydarený casting a taktovka Jerryho Zaksa, režiséra predovšetkým TV seriálov (napr. niektoré epizódy Frasier, hral aj jednu z hlavných postáv v prvej sérii M*A*S*H*). Pokračovalo to hereckým koncertom všetkých zúčastnených - i z menších rolí sa do filmu dostal kus života - napriek tomu, že niekedy aj vážni herci v niektorých situáciách pôsobia vo filme komicky (Robert De Niro v úlohe Dr. Wally, Gwen Verdon ako Ruth alebo Hume Cronyn v úlohe chorého otca Marvina), pretože život sám je často komický, i keď to nechceme. A môže sa nám zdať, že až takéto zosmiešnenie si nezaslúžili (majú za sebou desiatky serióznych filmových rolí), ale práve preto má každá postava v tomto filme ľudskú tvár (vo filme obsiahnuté komediálne prvky dokonca spôsobili, že niekedy je viac-menej nesprávne radený ku komédiám). Diane Keaton (Bessie) vo svojej úlohe exceluje a čím viac sa blížime k záveru filmu, tým je (jej zásluhou) postava Bessie krajšia, doslova kúzelná. Meryl Streep v netypicky mierne zápornej úlohe (Lee) je výrazným osviežením, najmä v prvej polovici má niekoľko nezabudnuteľných okamihov a aj vďaka tejto postave sa vymyká z určitej šablóny jej ostatného herectva. Na neudržanie je Leonardo DiCaprio v úlohe staršieho nezvládateľného syna (Hank). Rola mu sadla "na telo" a svoju rozporuplnú postavu zahral s neobyčajným citom. Skúsený Dan Hedaya ako Bob (asistent Dr. Wally) s viac ako stovkou filmových postáv i mladučký Hal Scardino (ako mladší brat Charlie) sa vo hviezdnom obsadení nestratili a ich postavy sú neprehliadnuteľné aj napriek menšiemu priestoru. I keď film bol nominovaný na Oskara (Diane Keaton - najlepšia herečka v hlavnej úlohe) a získal niekoľko ocenení, u mňa bude zaradený (ak sa mi podarí nájsť čas a zostaviť ho :) v rebríčku nedocenených filmov (spolu napr. s filmom Nie som blázon / Nobody's Fool - dve nominácie na Oskara)... Dve sestry (Bessie a Lee) - dva protichodné svety, každý s inými preferovanými hodnotami, sa musia stretnúť, aby čelili osudu, ktorý nebýva vždy zhovievavý. Bessie donútili okolnosti nachádzať v živote, aj napriek nenaplneným snom, pozitívne stránky, ktoré mnohokrát hľadáme na nesprávnom mieste. Až keď ich objavíme, môžeme pochopiť, prečo sa oplatí za každý ďalší deň bojovať do posledného dychu. Lee je protipólom, ale zároveň sestrou Bessie, od ktorej osud doteraz očakával iba obete a ktorá teraz potrebuje pomoc. Bude ale Bessie zachránená, bude pre ňu pomoc, alebo to bude jej posledný veľký dar svojim blízkym? Dopraje jej osud trocha šťastia, alebo jej šťastím je "iba" to, že má doširoka otvorené oči a náruč (tak ako jej matka Ruth) a rozdáva lásku, každému z rodiny, kto to potrebuje. Nevynímajúc Lee a jej syna Hanka. Poznám málo filmov, ktoré tak priamočiaro a s toľkou gracióznosťou idú tak hlboko do duše. Ktoré sú o hrozbe smrti, ale sú oslavou života. Tak blízko a zároveň ďaleko môže byť ten jediný okamžik, ak v nás neumrela nádej. Taký plný a nie prázdny môže byť náš život, ak žije v nás láska a nestratili sme vieru v schopnosti našich blízkych. Ak niekoho milujeme, bez výhrad, presne takého, aký je. Ak sa vieme s ním tešiť, nech už je náš osud akýkoľvek. Bojovať do posledných síl ale už vopred byť zmierený s výsledkom. Žiť šťastne! ...pre niekoho možno fráza - bežný divák tento film prijal totiž oveľa chladnejšie, na rozdiel od filmovej kritiky. Tržby z kín a predaja nosičov (cca 13 mil. USD) boli nižšie ako jeho rozpočet (cca 23 mi. USD), to ale nič neuberá z jeho kvalít.

Je super, keď film zhliadneme v správny čas, v okamihu, keď funguje fyzika (alebo chémia) a všetci (tvorcovia filmu i divák) sú naladení na rovnakej frekvencii. Nechtiac sa to podarilo aj mne a "práve" pri tomto titule. Preto možno recenzia bude pozitívna viac než by mala byť, ale priznám sa, nejaké veľké nelogickosti v deji alebo trápne dialógy (hádam okrem úvodného zoznámenia hlavných hrdinov) som vo filme nezbadal. Dobre mi tak! Film bol pre mňa príjemným osviežením na hony vzdialeným od nudnosti telenoviel (aj takto je totiž divákmi vnímaný). Ale po poriadku - medzi klady určite patrí: Nádherná kamera (veľmi presná kompozícia, bezchybné vedenie kamery v pohybe, cit pre celok i výrez), precízna výprava (bohatstvo detailov dobových reálií, dych vyrážajúce interiéry a exteriéry z ktorých dýcha doba, špeciálne pochvala kostýmovým výtvarníkom a garderóbierom), presvedčivé herecké výkony (hlavných i vedľajších postáv, práca s početným komparzom), a predovšetkým postupné odkrývanie kameňov, ktoré nakoniec vytvoria pestrú a veľmi farebnú mozaiku tohto vydareného dramatického a režijného počinu. Nesmiem zabudnúť na famóznu hudbu i realistický, dobre namixovaný zvuk, a "presný" strih, oboje totiž výrazne pomohlo jednote tohto diela a podčiarklo emotívnosť príbehu! Je to ako jedno dobre napísané a zrežírované divadelné predstavenie, kde každú chvíľu má divák pocit, že sa už-už všetko vymkne kontrole a exploduje náklad vášne, ktorý do príbehu vniesli obaja hlavní predstavitelia. Pretože Angelina Jolie ani Antonio Banderas nehrajú v tejto romanci s detektívnými prvkami druhé husle, naopak, zobrali na seba veľký kus zodpovednosti a dali do svojich rolí maximum. Ich stvárnenie postáv je plné južanského ohňa a osudového temperamentu zdedeného po miestných obyvateľoch (Banderas ako Louis), i rafinovanej krásy zvodnej američanky (Jolie ako Julie), ktorá pôsobí síce krehko, ale z tohto omylu sme rýchlo vyvedení. Je sladká ako cukor z kubanských trstinových plantáži, ľahká ako vánok pri východe slnka nad morom, ale i pevná ako ťažká zem pod kopytami koní a všetko spaľujúca ako horiacá pochodeň. Je málo filmov, ktoré si chcem pozrieť znova, hoci práve skončili. Musí to byť veľmi silné kúzlo, z filmu musí vyžarovať akési fluidum, atmosféra, ktorá si podmaní moje zmysly a vytvorí nové matérium, akoby vznikol nový svet. A ja chcem prežiť neopakovateľné chvíle v tomto svete. Takúto moc môže mať nad divákom film. Vtiahnúť ho do príbehu, obklopiť ho, pohltiť, aby o to silnejšie žil životom zúčastnených postáv, veril ich rozhodnutiam, uvedomoval si následky ich konania a bral si ponaučenie z ich osudu. Tomuto filmu sa darí získať moc nad divákom, a to nie je málo! To že (väčšinu) zúčastnených práca bavila niet pochýb, toľko "radosti zo života" a uvoľneností sa v bonusovom filme o filme pri hlavných postavách často nevidí. Akoby sa točila komédia, a občas skôr príbeh z červenej knižnice. Napriek tomu na zobrazenie sexapelu hrdinov neboli potrebne siahodlhé erotické pasáže. V tomto filme (rovnako ako v mnohých ďalších) je náznak, či drobné poodhalenie ďaleko vzrušujúcejšie ako plná nahota, ako zobrazenie celku. Toto pravidlo do bodky naplnila jediná "klasická" milostná scéna vo filme. Takže (aj po pripočítaní pár zmyselných bozkov) by toto kino mali zvládnuť i puritáni. :) A aj ostatným nič nebráni vychutnať si rozkošnú ústrednú dvojicu - dnes už hviezdy filmového plátna, ktorými Jolie i Banderas nepochybne sú aj vďaka kvalitnej práci ostatných tvorcov, ktorých pred kamerou nevídame (v tomto smere určite dôležitou postavou bol režisér a scénarista filmu Michael Cristofer). Malou čerešničkou na torte je soundtrack Glorie Estefan naspievaný k tomuto filmu, ktorý sa celý vošiel "iba" pod titulky, ale pri písaní recenzie ma určite nenudil! Výtky naozaj zhrniem na prstoch jednej ruky: V závere obsadenie pripomína dve postavy z predchádzajúceho priebehu deja, čo pôsobi na prvý pohľad zmätočne (sekvenciu si stačí pozrieť ešte raz a uistiť sa, že sú to "noví ľudia na scéne"). Parkrát tmavé prostredie (nízka hladina expozičného osvetlenia) neumožnilo dostatočnú hlbku ostrosti a miestami tak, žiaľ, zahrali herci "mierne rozmazaní". A ešte nedostatočne oddelenie záverečnej sekvencie od predchádzajúceho deja - aby sme záverečnej pointe uverili na 110% (výrazný obrat v deji), musíme ju vnímať "pripravení", ináč hrozí že ak sa nestihneme nadýchnuť po predchádzajúcich dramatických okamžíkoch vyznie výsledok až moc náhodne. A to by bola zlá vizitka poctivej filmariny, ktorú nám naservírovali jej autori na striebornom podnose uplynulých 90 minút... (Stačilo možno pridať len jeden exteriérový celok nového prostredia.) Môj záver: určite viac než len lepší priemer!

Samozrejme, v každom hodnotení musí byť prvý aj posledný. Shawshank si pamätám ešte v roku 2004 na treťom mieste, ale už vtedy som z viacerých kandidátov to prvé miesto prial práve tomuto titulu. Naozaj dokáže osloviť viac ľudí, než iné, podobne dobré filmy! Jeho posolstvo je úžasné práve vo svojej nadčasovosti - nič pre ľudstvo nemá väčšiu cenu ako úcta k životu, sloboda, priateľstvo, nádej... Tak ako list musí najprv dojsť k adresátovi, kľúč zapadnúť do správneho zámku, aj tento film vyžaduje určité zázemie u diváka. Ak to nenájde, potom, žiaľ, sa zázrak nekoná. Iba to mi pripadá ako možné vysvetlenie pre vyššie popísané prípady "že niekoho až tak tento film nezasiahol"... Vyžadovať od filmu revolučnejšie postupy v spracovaní témy, alebo chcieť menej jednoznačný príbeh a charaktery postáv, to je ako chcieť lahodný nápoj doliať vodou len preto, aby sme aj po požití zostali pri zmysloch. Znamená to upriamiť sa na formu, na materiálno, mať predsudky, očakávania. Tak nehmotné veci, ako je slobodný svet v srdci každého z nás, ktorý si nemôže nikto privlastniť a ktorý v podobe opernej árie hranej vo väzenskom rozhlase zasiahne dušu človeka, aby mohla slobodne vyletieť z klietky väzenia, to sa nedá vnímať iba rozumom. Potom hrozí, že to najdôležitejšie zostane skryté... Vekový priemer na CSFD je relatívne nízky, tak ak vás tento film až tak neberie, nezúfajte, možno už za pár rokov to bude iné... :-) Ja dávam 100% a som presvedčený, že svoju pozíciu si zaslúži!

Na to, že je to poviedkový film, je to dosť celistvé, ešte tak nebyť titulkových predelov, bol by to ešte lepšie a plynulejšie. Prvé dve "izby" sú také zahrievacie kolá, tretia je absolútne bezchybná, niečo ako dokonalý kratší film študenta filmovej školy (malo postáv a prostredí, jednoduchá zápletka), ale ten scenár, herecké výkony, kamera a réžia (a tiež práca s detskými hercami) - to naozaj nemá chybu! Posledná je svižným zakončením série, nemá síce neopakovateľnú atmosféru predchádzajúcej, ale v závere to slušne vyvrcholí...! Jediné čo mi vadilo je, že poslíček svojim herectvom miestami nezapadal do konceptu. Nemal dôvod na tak veľké prehrávanie, keď ostatné postavy boli takmer vždy v medziach prirodzeného herectva, s minimom teatrálnosti a grotesknej mimiky. A ako divák som im veril oveľa viac.

Neuveriteľne krásna kamera, výprava a kostýmy spravodlivo ocenené soškami akoby miestami zatlačili do úzadia dramaticku rovinu príbehu. Je to ale prvoplánový pohľad diváka zvyhnutého na predsa len jednoduchší rámec inej ako ázijskej kultúry. Množstvo vizuálne pôsobivých detailov je v súlade s hlavným posolstvom o trpezlivosti, nádeji a vytrvalom úsili pri ceste za svojim cieľom. Tieto vlastnosti sú dokonca dôležitejšie ako samotná schopnosť byť najlepší. Voda je to, čo nakoniec zvíťazí nad ohňom i zemou, uhasí oheň a ticho si hľadá cestičku cez kamene... Hlavná hrdinka síce nemá veľké šance na začiatku svoj cieľ dosiahnúť, svojou odhodlanosťou, nepoznajúc čo je závisť a neprajnosť, si nakloní šťastenu, dôležitých ľudí i divákov už ako malé dievčatko a na konci príbehu jej osud oplatí odriekania naplnením lásky milovaného človeka. Prekvapilo ma ale, že to, k čomu sa cely film postupne približujeme, tvorcovia nakoniec povedali veľmi rýchlo v krátkej sekvencii. Keď prinútili diváka vnímať to množstvo symbolov a detailov, a divák mal byť za to odmenený pozitívnym koncom, nemôžu sa potom zľaknúť happy-endu, a rýchlo to radšej ukončiť. To je akoby ste došli do cieľa a nikto vás tam nečakal... Napriek tomu tých viac ako dve hodiny filmu nebol premárnený čas, len čo skončil, zachcelo sa mi pustiť si to znova. Niektoré miesta boli viac ako očarujúce! Áno je to holywoodska rozprávka, osobne ale dávam vždy jednu hviezdičku naviac, ak v rozprávke zvíťazí dobro nad zlom. A niekedy jednú hvizdičku naviac, ak vo fílme zvíťazí zlo. Vráti to do reality a vzniknek priestor pr nové dobro :)

Každý nový film beriem tak ako je. Očakávať, že bude niečomu podobný, od niečoho lepší apod. znamená postaviť vnímaniu hranice, ktoré často nedovolia vidieť za takto definovaný rámec. V tomto filme je dej rozprávaný cez viacero postáv, ktoré majú niekedy jediný vzťah medzi sebou ten, že sú na jednom mieste. Šedá zóna nie je záznam divadelného predstavenia s presne podľa učebníc dramatiky vystavanou dejovou líniou, ale je to obraz reality, ktorá je tomu často na míľe ďaleko. Preto niektoré dialógy Harvey Keitela môžu vyznieť nudne a nezaujímavo, pretože Židia su preňho len čísla a velenie v koncentračnom tábore je preňho predovšetkým zapíjanie nudy alkoholom. Nemyslím si, že by väzni v zobrazenom koncentračnom tábore boli špinaví menej ako v skutočnosi alebo v iných filmoch (napr. . Na rozdiel od Schindlerovho zoznam sa tento film venuje viac tym, ktorí sa nikdy nevrátili, zostali iba v podobe mien, obcas fotografii a prípadne osobných predmetov, ... a v podobe prachu, ktorý sa usadil na tvárach a odevoch vtedy ešte žijúcich, vystúpal v podobe dymu k oblohe a takmer neviditeľný klesol na zem. Boli to ale ľudia, ktorí žili a zomreli, nie ako hrdinovia, ale ako čísla, ako nezaujímavé bytosti, ako veci, ako odpad.

Tento film asi neuvidím. Nedá mi ale čosi nenapísať. Nemyslím si, že sa v našom živote stretávame viac s násilím, ako v minulosti. Práve naopak - minulé časy boli pre obyčajného človeka krutejšie ako dnešok pre našinca. V skutočnom živote bolo viac krvi, nedostatku, ozbrojených konfliktov, vojen. Nebolo zdravotníctvo ako ho poznáme dnes, veľa "krvi" sa riešilo medzi ľuďmi, nie za bránami zariadení. Televízna krv v spravodajstve a filmová v kine je vo veľkej miere iba ponukou, uspokojujúcou dopyt adresáta. Náš "civilizovaný" svet je čo najpríjemnejšou zjednodušeninou, z ktorej sme vytlačili nepríjemné veci ako bolesť, krv či smrť - tieto sa snažíme spracovávať hromadne a strojovo čo najďalej od seba. Tu pramení dopyt po "sprostredkovanej krvi" cez TV alebo film – s krvou sa bežne totiž v živote stretneme málokedy. Aj dnes žijú ľudia, ktorí keď chcú v nedeľu kuraciu polievku, nezájdu do supermarketu, ale sliepke hlavu odtnú sekerou. Predtým ju kŕmili a mali k nej aj nejaký vzťah - povedzme na úrovni živého tvora k inému živému tvorovi. Ak každú jeseň prerežete hrdlo ovci, a v tom okamžiku skončite jej život, ktorý v tej chvíli vyslovene pomedzi vaše prsty uniká (pre väčšiu obrazotvornosť - v jeseni býva chladno natoľko, že horúca spenená krv vytekajúca z rany sa mení na paru), pripadne asi aj Vám tento typ filmovej zábavy prízemný, prázdny, ničím neobohacujúci Váš život. Je to plytká forma postavená na maximálnom kontraste roztomilého zvieratka a čo najväčšej krvavosti jej ostatku. Prečo? Len tak? Pre efekt? A čo bude potom? Ešte väčší extrém? Umelá, nezmyselná, na šoku postavená konštrukcia - v prírode je extrém ale zastúpený zriedka. Príroda a rovnako náš život môže byť naplnený nespočítateľným množstvom farebných odtieňov a detailov, môže byť bohatý a so silnými zážitkami - ak si zmysly neotupíme. Je jednoduché vnímať veci okolo seba povrchne. Podľa mňa, zábava má hranice, dané vkusom, kultúrou, životnými skúsenosťami a schopnosťou pozrieť sa na okolie aj očami niekoho iného. Život tým, že je ohraničený, je vlastne krátky a je luxus, obetovať čo i len kúsok z neho filmom ako napríklad Happy Tree Friends. Tieto epizódy vznikli aj kvôli tomu, že ich tvorcovia (a ich diváci) nikdy hrdlo ovci neprerezali, nevedia, čo ten alebo jemu podobný úkon vlastne znamená. Je pre nich zložité vnímať realitu v komplexnej podobe, preto potrebujú morbídne zjednodušenie: ak je málo krvi v našom živote, tak si nejakú pridáme... V tomto uhle pohľadu neprekvapí, že tvorcovia hororov sú často "ešte deti" podobne ako aj ich konzumenti. Tak želám čo najpomalšie vyrastanie z detských nohavíc, potom v starobe, keď hodiny tikajú čoraz rýchlejšie, budú o to dojemnejšie spomienky na premárnené chvíle s "cool" filmami. Som rád, že som sa narodil a vyrastal v tesnom spojení s prírodou, zvieratami a ľuďmi, v kruhu milujúcej rodiny, práve to ma dobre pripravilo na podobné veci ako je napríklad násilie ako zdroj zábavy resp. Happy Tree Friends.