misterz

Jednoznačne zatiaľ môj najlepší film od tohto režiséra. Zvjagincev mi týmto snímkom už definitívne dokázal, že je dôstojným nástupcom Tarkovského. Točiť filmy takýmto spôsobom veru nedokáže veľa režisérov na svete. Zobrať si nejakú myšlienku, nejakú tému (v tomto prípade odcudzenie v rodine, pocitová prázdnota a chlad...) a dokázať ju vo filmovom diele naplno vyjadriť a to vrátane maximálneho pocitového účinku na diváka, tak to chce naozajstný talent, ktorý Zvjagincev rozhodne má. Z tohto dôvodu vyčítať mu to, že je film až príliš "chladný", že sa človek pri ňom cíti "nekomfortne" a pod. je holý nezmysel, keďže režisérovi išlo práve predovšetkým o toto. Takže užívatelia, ktorí kritizujú niečo v tomto zmysle, vlastne kritizujú najväčšiu prednosť snímku, čo určite nie je fér. Je úžasné ako niekto vo svojom filme dokáže vyjadriť nejaký pocit, prípadne myšlienku bez slov, iba s prispením technických filmárskych postupov, predovšetkým kamery a audio zložky. Zvjagincevova schopnosť neverbálnej komunikácie s divákom je preto geniálna a jeho štylistické vyjadrovacie prostriedky jeden veľký masterpiece!

Veľmi horký príbeh o smutných problémoch spojených so starobou. Aj napriek tomu, že film má uvedené v kolónke žáner komédia, a naozaj je tu množstvo humorných situácií spojených so šarmantným starčekom Claudom (Jean Rochefort), tak vždy to bol taký smiech cez plač. Niečo tak nádherne dojemne melancholické a smutné sa vidí len zriedka. V mnohom mi to pripomenulo Muža menom Ove (2015), no koniec v tomto prípade bol ešte údernejší. Moment keď si človek uvedomí, že vlastne nejde o vtip, ale o trpkú realitu je pocitovo valcujúci a mňa teda dosť zobral. Jasná päťka, škoda, že sa tento film tak ťažko zháňa, väčšiu pozornosť si rozhodne zaslúži, ide totiž o masterpiece!

Krimi thriller ako remeň. S. Craig Zahler to podobne ako v Krvavom tomahavku poriadne roztočil, len tu nejaké tie nedostatky v porovnaní s predchádzajúcim snímkom vypiloval alebo rovno odstránil - napr. tempo, aj keď pomalšie, bolo lepšie prispôsobené príbehu, ktorý sám o sebe na mňa pôsobil vyváženejšie a čo sa týka záživnosti tak stabilnejšie ako v Tomahavku. No a to by nebol Zahler, aby v závere nevymyslel nejaké to prekvapenie v podobe brutálneho masakru, ktoré sa v thrilleroch vidí iba zriedka. Navyše bolo veľmi zaujímavé v tejto pozícii vidieť práve Vince Vaughna, ktorého mám zaškatuľkovaného ako takého šulinka z haldy romantických rodinných komédií. No tu páni... tu naozaj ukázal čo v ňom je, a to bolo ďalšie príjemné prekvapenie. Nie je to síce čistá päťka, ale vďaka tomu záveru sa k vyššiemu hodnoteniu rád prikloním. Jednoznačne to bolo lepšie ako ďalší film s podobnou ústrednou pointou - Shot Caller (2017).

Prvý krát som film videl pred takmer 30-mi rokmi a vtedy na mňa urobil ohromujúci dojem. V tých časoch išlo vážne o niečo megalomansky atmosferické a tiež i fantasticky zahraté (treba mať na to ale podmienky, absolútna tma v miestnosti určite pomôže). Pamätám si geniálnu hudbu od Vangelis a hlavne Rutger Hauera, ktorého som si od tohto filmu začal viac všímať - neskutočne charizmatický výkon aký sa vidí iba zriedka. Naposledy som film videl pred pár dňami. A výsledok? Pocitovo ma už síce tak neohromil ako kedysi, no pred hercami a hĺbkou myšlienky klobúk dole. Jednoznačne ide o jeden z najlepších scifi filmov aký bol kedy natočený.

Tento výborne spracovaný dokument síce nepovie nič nové, čo by človek nevedel, alebo už dávno netušil, no je to tu informačne pekne všetko pohromade. Oceňujem aj archívne vsuvky a vstupy dôležitých a významných postáv opisovaných vojnových udalostí, či už z radov žurnalistov alebo politikov, čo ešte viac zvyšuje hodnovernú úroveň dokumentu. Jeden by si pomyslel, že tí mocipáni, ktorí sú za tie zverstvá po svete zodpovední skončia rovnako ako tá hitlerovská banda pred nimi v nejakom druhom Norimberskom procese (paralely s hitlerovským Nemeckom tu zjavne sú) a potom pekne krásne so slučkou na krku, ale to nie..... nuž, históriu píšu víťazi, nech je akokoľvek svinská.

Jeden z najlepších remakov, aký som kedy videl. Napätie a výborná mysteriózna atmosféra sa tu dali krájať už hneď od začiatku, bez prestojov, pričom smerom ku koncu pekne narastali. A to nehovorím o audiovizuálnej stránke, ktorá bola jednoducho šmakózna. Hororové prvky sa tiež vydarili na jednotku - hlavne masky boli výborné a ani ľakačkami sa tu nešetrilo. Skrátka film ma dokázal zabávať po celý čas pomerne dlhej stopáže, a to už je čo povedať, keďže príbeh samotný je chronicky známy a väčšina divákov už dopredu vie, čo príde a čo má čakať. Konečne po dlhej dobe nejaký horor, čo si zaslúži plné hodnotenie. Kam sa hrabe pôvodná verzia, už sa neviem dočkať dvojky.

Problém je, aj keď v manželstve nie sú žiadne problémy... Trojhodinová fascinácia Bergmanovým majstrovstvom. Forma, podobne ako u niektorých ďalších jeho filmov je takmer divadelná a obmedzená na malý priestor, no brilantne vymyslený scenár a hlavne myšlienkovo hutné dialógy ma zhypnotizovali už po pár minútach. V tomto prípade išlo o nádherný, širokospektrálny manifest falošných emócií vo vzťahu a citov jeden k druhému, skrytých za masku povrchného šťastia, malomeštiactva a sociálnych výhod. Niekto tvrdí, že film poukazuje aj na vtedajší stúpajúci trend ženského princípu, keďže muž, aj keď to začal, dopadol horšie, no ja tvrdím, že by to kľudne mohlo byť aj opačne. Každému to, čo si zaslúži, alebo aj inak, karma je sviňa. Geniálna záležitosť, ktorá dala v kultúre a filmovom umení základ mnohému.

Ťažko zrovnávať so staršou verziou, možno tá Lumetova bola čo s týka spracovania predsa len o kúsoček lepšia, ale scenár je tak geniálny, že i táto Friedkinova verzia si plný počet rozhodne zaslúži. Navyše to bolo fantasticky odohrané, čomu sa ale nečudujem, keďže tu hralo pár hereckých legiend a mne sympatických hercov (hlavne George C. Scott bol výborný).

Chýr o tomto seriálovom počine veru neklamal. Až na jednu časť v druhej sérii dokonalé (tá, kde sa snažia zlomiť Ashovu myseľ)... Málokedy sa podarí takto výborne rozvinúť pokračovanie nejakej kultovej postavy. Humor tu na diváka srší doslova z každej strany a Ashove hlášky sa tu sypú rýchlejšie ako z guľometu. Do toho dej, ktorý nenudí no a samozrejme aj splatter ako sa patrí. Proste Evil Dead v civilizácii, ktorý nedá vydýchnuť, ani si nepamätám kedy som sa pri niečom takto nasmial. Jasná päťhviezda.

Emotívne zdrvujúce, srdce trhajúce... To najlepšie, čo bolo na túto smutnú tému natočené. Realistický, priam až dokumentárny pohľad na život dvojice sužovanej touto hroznou psychickou chorobou. A to pekne postupne, z výšin entuziazmu a vrcholu šťastia, až na samé dno... do pekla, z ktorého už niet návratu. Tiež pohľad na život všetkých ľudí bezprostredne okolo tohto strašného trápenia, ktorého drvivá ruka dopadne nemilosrdne na každého, kto s ním príde do styku. Hrozne smutné, baladické a vyšperkované geniálnou muzikou, ktorá celú tú tragiku pekne podčiarkla. Hrozne, ale hrozne smutné...