ProfiDivak

Filmy do ktorých je zapletený Almodóvar majú zvláštnu atmosféru a pohanskú, ale predsa mystiku a hĺbku. A popri svojej zdanlivej nenáročnosti sú aj silno poučné. Aj motív pomsty je v Divokých historkách spracovaný konštruktívne a v poctivom španielskom duchu. Hĺbka pri tomto žánri nespočíva ani v psychologizácii, ani v prepracovanom deji, ani v charakteroch, ale v zmysle pre ostré a výrazné vykreslenie situácie, temperamentných dialógoch a (snáď okrem pána bombičku) v smrtiacom vypointovaní.

Päť hviezdičiek odo mňa ako čiastočného homofóba už niečo signalizuje.

Hrdinské americké príbehy by som zrušil, ale tento ma presvedčil, že je TRUE. Sprofanovaný americký sen sa len tak ľahko nevzdá.

"A Slováci, samozřejmě!" Niekoľko slizkých Slovákov ženie toto dielo k dokonalosti.

Tak Boh to znova vyhral ako nakoniec vždy:).

Svieže nápady, priliehavá hudba, trochu špiny a veľa srdca.

Zázračne utajený autizmus Du Ponta odkazuje na utajený autizmus Ameriky ako takej. A aj našinec sa pri takomto filme cíti stiesnene až strach.

Túto krv už americké divadlo potrebovalo. Aj toho vtáka.

Ten (skoro) najkrajší gýč.

Všetko sa lámalo pri plagáte Amnesty international a nakoniec to zlomilo aj mňa, hoci pred piatimi rokmi som hodnotil film jednou hviezdou. To asi ten plagát.