Radko

Svet vražedného maniaka v kocke: krutá pomsta ženám za príkorie spôsobené matkou v detstve. Skalpy obetí lepí na hlavy ženských figurín. Z nich si následne vytvára vo svojom brlohu svojrázny hárem. Olemovaný náboženskými obrázkami, plagátmi polonahých žien a zapálenými sviečkami. Oveľa viac toho vo filme nie je. Len obete, chvíle napätia pred ich exekúciou a variácie ich odstránenia. Invencia scenára tým pádom dosť deravá. Diváka môže zaujať akurát tak bizarný príbytok a myšlienkový svet vraha, atmosféra strachu a nápaditosť nakrútenia mordov.

Nihilisticky agresívne vnútorné mäsiarove komentáre, prerušované medzititulkami, sprevádzanými ohlušujúcim zadunením a zábermi z gore hororov. Ich sledovaním si kráti voľné chvíle autisticky zamĺknutá mäsiarova dcéra. V mladosti opustená matkou (dcéru ako potomka neuznala, chcela len syna). O výchovu sa stará otec- mäsiar, pracujúci zároveň na konskom bitúnku. Vyrastá v prostredí sociálneho napätia (otcovi nestačia peniaze na vychovávateľku, prevádzku mäsne, ani na nájom) a absolútnej otcovskej lásky. Tá zahŕňa zároveň potlačený sexuálny cit i divú žiarlivosť voči potenciálnym dcériným nápadníkom. Na ploche 40 minút vyrozprávaný príbeh s celovečerným potenciálom. V nezameniteľne originálnom spracovaní najsilnejších režisérových režijných diel (Mäsiar, Sám proti všetkým, Zvrátený).

My Favourite Song. Symbolizuje náladou aj vyústením klipu - divokej jazdy autom naprieč autostrádou - zánik legendárneho (a asi jediného naozaj o nezávislosť sa pokúšajúceho) rádia Ragtime. V ňom na sklonku jeho existencie túto výbornú skladbu skupiny The Cardigans púšťali.

Prvá verzia hubárskeho filmu. Nanovo bola prestrihaná a doplnená hudbou autora minimalistickej hudby Terry Rileyho v roku 1995, teda takmer 30 rokov po vzniku tejto prvotiny. Psychedelický výlet hľadania húb v Mexiku, spoločne s kamošom Timmym Learym, známym americkým psychológom, propagátorom užívania LSD a psychedelickým guru. Obraz zhruba zodpovedá tomu, o čo šlo: sprvoti rozpoznateľné zábery z mexického vidieka a lúk plných hubičiek striedajú explozívno halucinačné a viac-menej chaotické zábery, vzďalujúce sa realite. Sú neklamným znakom toho, že hubári našli čo hľadali - holohlavec mexický (Psilocybe mexicana). Hubu spôsobujúcu, vďaka látkam psilocín a psilocybín, zmenené stavy vedomia.

Vytiahnuť dnes cicinu pred zrak sexuálneho objektu pri prvom online kontakte sa pomaly stáva tolerovanou normou. Darmo, mravy, doba, tinderové zoznamovanie a pornofilmy, kde všetko zväčša beží bez nejakého extra dlhého úvodu, otvorili stavidlá sexuálnej explicite. Samozrejme, ešte existujú tabu, kde to spoločnosť pobúri - napríklad ak ide o deti. "Senzačné odhalenie" toho, že sa to deje v masovom rozsahu, vracia spoločnosť kamsi do starorímskych čias. Tam pedofília nebola trestná (známe sú napríklad hrátky cisára Tiberius na ostrove Capri s malými deťmi). Dnes máme samozrejme v trestnom zákone hranicu 15 rokov dovŕšenia veku pre legálny sexuálny styk. Ale asi každý z nás pozná niekoho vo svojom okolí, kto s aktívnym sexuálnym životom začal skôr. Režisér mal dobre marketingovo premyslené do čoho ide, dokument získal masovú popularitu. Zahájil diskusiu, ovplyvnil realitu. Otvoril oči. Napriek tomu prílišnou repetitívnosťou, myšlienkovou plochosťou zobrazených DonJuanov trochu nudil a v scéne snahy o konfrontáciu s "hlavnými páchateľmi" aj vadil. Výhrady k cielenému šokantnému efektu filmu spôsobom nastavenia parametrov v komentári obšírne zhrnula JitkaCardova a stručne, no výstižne a vtipne film zhodnotil A_FISH.

Hravý ruský animátor a režisér krátkych filmov Konstantin Bronzit zasvätil svoj prvý celovečerný film spracovaniu prostonárodnej ruskej povesti (byline) o statočnom ruskom silákovi a jeho snahe za navrátenie ukradnutého zlata tatársko-aziatskými dobyvateľmi ruských stepí, miest a hájov. Našťastie nezvolil klasickú pateticko oslavnú líniu, ale do príbehu vložil množstvo ironických žartov, jemne podrývajúcich bohatierstvo bohatierov a ukazujúcich, že ich múdrosť bola často len výsledkom náhody, či dobre mienenej rady niekoho z podarenej sprievodnej družiny.

Miestami nádejné záblesky zhasínajú na nezaujímavých dejových odbočkách. Až tak, že napokon celá hlavná dejová línia prestane zaujímať. Postupne je úplne jedno, či všetky prachy skončia v rukách pôvodných majiteľov, polície alebo lupičov. Poznámka: Všeobecne mám problém s filmami Stevena Soderbergha, výnimku tvorí Solaris. Ale to je remake Tarkovského, čiže tam použil zrejmé iné, než svoje všedné postupy. Objektívne je to tak na dve hviezdy, ale nič sa nestane ak to trošku vyhrotím, voči dielu, k akému štandardne dospela táto pôvodne "veľká režisérska nádej nezávislého filmu".

"Cítim sa ako ten chlapík na konci filmu Most cez rieku Kwai: "Čo som to postavil za most?"..

Erotická vyvražďovačka s nádychom poetickej nekrofílie. Stupídne jednoduché, zároveň dekoratívne vzrušujúce kolorované dobrodružstvo. Skvelá džezová hudobná linka, množstvo erotických záberov. Nekomplikovaná Soledad Miranda v úlohe anjela pomsty vs. neveľmi schopný inšpektor Derrick, ako vyšetrujúci policajt, uisťujúci budúce obete, že im nič nehrozí. Jeho záverečná dedukcia je taktiež úplne mimo.

Zatuchnutá legenda staromilcov, v podobe spisovateľa - páprdu Aloisa Jiráska, málokoho dnes zaujíma. Kľudne nech sa postaví film Ľudmila literárne nepodstatnej romantickej záležitosti nielen na hlavu, ale aj na riť. Alebo nech aj legendu úplne prevráti a vyvráti. Čo aj, a veľmi správne urobil. Škoda len, že peňazí bolo málo. Lacná výprava z tohto trčí ako slama. Legenda o kňažke- veštici, kombinuje environmentálny rozmer bojujúci s developerským. Mužský dobyvačný a panujúci rozmer s žensky mysticko predpovedateľským a vizionárskym. Potrebu prirodzenej pudovej lásky s prirodzene uhladeným, rodovo rovným partnerom.