Radko

Man s nadsázkou ukazuje, odkiaľ a kam speje civilizácia. Krutovýsmešné, zakončené síce tiež výstižnou, no v porovnaní s údernými vtipmi predchádzajúcej trojminútovky len narýchlo zbúchanou pointou. Poznámka: Pri pohľade na človeka spokojne tróniaceho horám odpadu ma napadlo, že Malthusova teória o minutí potravinových zdrojov, ktoré sú viacmenej stabilne dané pri súčasnom geometrickom populačnom raste sa v praxi úplne nepotvrdila. Sčasti preto, že svet nechal zopár neperspektívnych regiónov na odpis (napr. Afriku) a len ich zdrojovo vyťažil. A sčasti preto, že Malthus do obmedzených potravinových zdrojov planéty nezahrnul zdroje jedla vyrobené z odpadu. Dnes ide o jeden z najrozšírenejších spôsobov výroby. Z umelín, ktoré sú vedľajším odpadovým produktom spracovania stavebných materiálov sú smotany do káv, šľahačky, čokolády, kadejaké hot-nápoje, z medicínskeho odpadu jogurty, syry, šaláty a z ropy, trusu priemyselne chovaných zvierat, živených odpadkami z farmaceutickej a kafilérskej výroby šaláty, šunky, salámy a tak ďalej a tak podobne. Zo pšenice a raže pestovanej na kontaminovaných pôdach (bifenyly, ropné produkty či odpad z výroby chemických hnojív) sa veselo vyrába karcinogénny chlieb a bio zmesi do minipekární. Dnes sa tieto chutné ľudské pokrmy vyhrievajú v príjemne nasvetlených a akurátne klimatizovaných vitrínach veľkopredajní. V podstate ide o rovnako odpudivé hory odpadu ako vo filme, len spektakulárne upravené do podoby lákavého tovaru.

Napätie, atmosféra, tajomno. Tieto prísady očakávam od trilerov, aj hororov v prvom rade. Maniak ich podáva, žiaľ, v značne riedkej forme. Všetko je od počiatku kryštalicky jasné, dôvod ukrývajúci sa v rodinnej histórii je obohraný a v tomto konkrétnom prípade aj nejasne príčinne súvisiaci. Spôsoby "zušľachťovania" obetí a figurálne panoptikum sú pôsobivé, príťažlivý je i spôsob nakrútenia. Forma, nech je akokoľvek pôsobivá ale nedokáže tromfnúť jednoduchučký dej, neobohatený žiadnym prekvapením. Tu by nepomohlo, ani keby mal vrah kameru zabudovanú priamo v mozgu.

Prostredníctvom kamery, prevažne umiestnenej v rovine pohľadu detí sa divák v dokumente dozvie o prežívaní a snoch detí i o zvykoch východonemeckej dediny obklopenej haldami vyťaženej rádiokatívnej sutiny. Bodrí, často obézni vidiečania sa boria životom a dodržiavajú tradície v podobe veľkolepých obžieracích zabíjačiek alebo práve v sviatkoch jari a blata. Niečím to pripomína tradície a život v regióne Česko-Slovenska, len zdá sa, že práve folklórne zvyklosti dokážu Nemci precítiť tak akosi hlbšie a emotívnejšie. Záverečná dvadsať minútovka ukazujúca zábery samotnej slávnosti je v znamení spontánne odvalenej zábavy v tradičných krojoch a maskách.

Larry Clark (Kids, Šikana) si ide svoje. Mladí, ich sexuálne a hudobné zážitky a zásmrtky. Tentoraz kdesi v oblasti predmestských jednopodlažných domov americko-mexickej hranice, kde je jednou z mála možností sa zamestnať je vstup k pohraničnej patrole. Plus hipícka filozofia mladej slečny-maliarky, spovede policajtov o ich charaktere a móresoch kolegov. A jeden extrémne patologický strážca zákona, postihnutý týraním v mladosti. Navrch kus ezoterického vyháňania nahromadenej zlej energie a tráum z tela. Larry Clark si ide svoje. Ale takto, na jeho pomery vintage flanelovo, mu to sadne.

Do rôsolovitej hmoty trápne sladkých českých rodinných komédií, ktorej ikonickým predobrazom a svetlým vzorom je komédia Marie Poledňákovej "S tebou mě baví svět", pribudol ďalší prírastok. Tentoraz je to o oživení rutinou zvetraného viacročného manželského zväzku. Hlavnou mantrou filmu je: Nové auto do rodiny - rodina bude šľapať ako hodiny! Ale sú tu i poučky vystrihnuté z článkov poskytujúcich instantné návody na životné problémy: Úspech na manažérskom poste sa zvýši, ak sa jeho nositeľ podieľa aj doma na výchove potomkov. Pracovníci riadiacich štruktúr sú v jednom kole, nemajú čas na nič, trpia psychickými problémami - je potreba z času na čas vypnúť, vyskúšať home oficce. Vplyv ruského kapitálu je značný, no jeho nositelia sú len opilecké figúrky, koriace sa všetkému západnému. Umelci chľastajú, alebo tvoria sračky, ich mecenáši sú vypočítaví hajzli, pracujúci s túžbami más po "pravom umení". Neúspešní maliari sami seba považujú za tých pravých, ich rajónom je dedinská krčma, radi radia z výšin umeleckého nadhľadu potomkom. Navyše, predely filmu kochajúce sa v ľúbivých leteckých záberoch na českú krajinu v objatí lepkavo príjemnej piesne len ukotvujú celý film skôr kdesi v oblasti spotrebného marketingového produktu ako zábavného filmu.

Režisér pred uvedením filmu povedal, že ho možno vnímať aj ako animovanú báseň. Tak som sa poeticky naladil. Nasledoval súbor pečlivo pripravených obrazov. Vizuálne pôsobivý mišmaš. Asi ako prehliadka na seba nacápaných reprodukcií kvalitných výtvarných diel uhrančivej farebnosti, rôznorodých geometrických abstrakcií a pomedzi nimi aj zopár veľmi realisticky poňatých obrázkov Zemegule, či iných výtvarných telies. Mystické zdroje a základné otázky metafyziky dobra si kladiem pri celkom odlišných básňach. A keďže to bolo celé také vesmírne - za snahu si hviezdičku Mesiac zaslúži.

Zakladateľ scientológie, pán Hubbard bol extrémne netalentovaný spisovateľ. Nudné zápletky, príšerná štylistika a dramatická stavba románov, charakteristická pre jeho grafomániou diktované dielo, neviedla k trvalému zapísaniu sa medzi slávnych spisovateľov. Musel preto vymyslieť niečo iné. Vymyslel scientológiu, založenú na auditingu a personálnych testoch. Posplietal v nich psychologické teórie s vesmírnou magóriou. Ľudí to nadchlo. Zapôsobil charizmou a orientáciou na boháčov a celebrity. Ľudia sa zaujímajú o osobnosti, schopné upliesť z kombinácie literárneho hovna a štipky osobnej charizmy prosperujúci bič. Režisér pristúpil k zobrazeniu fungovania začiatkov a rozvoja cirkvi odvážne a experimentálne. Prostredníctvom útržkov liečby zlomeného a tápajúceho muža, poznačeného traumou z vojny, závislosťou na chemických nápojoch ukázal spôsoby pritiahnutia scientologických ovečiek. Vidieť aj postupnú zmenu chápajúcej hlavy cirkvi a manipulátora na mocensky pevne osadeného vodcu aj vzdorovanie trpiaceho človeka manipulácii. Výsledkom je nezaujímavé, dlhánske divadlo ukazujúce život podnikavého pošahanca a trpiaceho mladíka. Pôsobiace rovnako objavne ako ukázanie vnútorných pnutí človeka, ktorý sa odhodlal ísť na psychoterapiu. Jedno sa však režisérovi uprieť nedá - dostal sa Hubbardovi zakladateľovi pod kožu presne takým spôsobom, akým tento písal svoje literárne dielo - nasilu experimentálne pridlhé bláboly, pôsobiace úžasne novátorsky, no vo výsledku plocho fádne.

Pozorovať správanie sa zvierat pri výchove mláďat je vždy poučné a zaujímavé. Jednak pre odlišnosti/ príbuznosti s inými druhmi (vrátane ľudí) a tiež pre sledovanie rôznych stratégií prežitia. Zvlášť v mrazom a snehom dýchajúcich podmienkach, aké ukazuje dokument. Pri záberoch tučniakov a ľadových medveďov išlo často o obrazy a sprievodné informácie k nim už niekoľkokrát videné a počuté. V poslednej dobe je totiž v programoch tohto typu dosť pretučniakované a bielo premedveďované. Polárne líšky a ich mláďatá či v japonských horách žijúce makaky, boriace sa značnú časť roka snehovou pokrývkou - tie ma zaujímali najviac, no film sa im venoval poslabšie. Napriek spomenutým výhradám ide o utešujúco zostavený doument ukazujúci na striedačku jednotlivé zvieratá a ich rastúcich potomkov. Nuž a cenný bol aj v inom - každý človek vizuálne pripomína isté zviera a tu som mal možnosť detailne spoznať zopár typických výrazov, zapadajúcich nielen tvarovo, ale aj prostredím, ktoré takéto typy veľmi obľubujú (sever, lyžovanie, zasnežené hory, otužovanie).

Porovnáva sa sláva Mozarta a Michaela Jacksona. Áno, portréty oboch v dokumente uvidíte. Robiť to však spôsobom mudrovania pomazaných odborných hláv s desiatkami premúdrelých viet je scestné. A nadbytočné. Možno sa popovitosť historickej osobnosti zaoberajúcej sa umením meria od množstva rôznych funkcií interpretátorov jej diela z najrôznejších uhlov pohľadu - od historikov, cez znalcov libreta, jazyka tej doby, psychológov, hudobných učiteľov, výrobcov nástrojov, výrobcov papiera na partitúry atak ďalej. A keď už sa popuje: nebol prvou pop star v oblasti umenia skôr William Shakespeare? Alebo paleolitickí týpkovia - tvorcovia obrazov v jaskyni Altamira?

Prvá polovica dokumentu prostredníctvom výpovedí aktérov prevratových dní poukazuje na prílišnú zhovievavosť voči boľševikom. Nezanedbáva ani to, že nežný prístup k mocipánom spôsobil, v duchu hesla "Nie sme ako oni", devalváciu hodnôt v prospech pragmatického prístupu k moci a absolútneho víťazstva materializmu nad ideálmi a hodnotami. Ak teda nemáme na mysli hodnotu peňazí. Boľševickí pragmatici a ekonomickí eštébáci mali totiž obrovskú informačnú komparatívnu výhodu v začínajúcej trhovej ekonomike. Preto napr. na Slovensku majú rozhodujúci hospodársky podiel dodnes (2020) finančné skupiny personálne previazané s niekdajšiu Štátnou bezpečnosťou. O kauze agenta ŠtB Jána Budaja je druhá časť dokumentu, kde sa vyjadrujú nielen muži revolúcie, ale napríklad aj niekdajší emigrant, ktorý k mužom mocenského prevratu rozhodne nepatril. Túto druhú časť považujem za spornú, pretože je založená na premise, že každý eštebák=hajzel, nepatriaci na verejnú scénu. Muži revolúcie, moralizujúci nad Budajovým prednovembrovým zlyhaním pritom napríklad inštalovali nadšene Vladimíra Mečiara do slovenskej politiky (Vladimír Ondruš, Fedor Gál, Martin Šimečka). Fascináciou z Mečiara sa v dokumente sami priznávajú. Z hľadiska vývoja politiky na Slovensku a jej dôsledkov bolo otvorenie vysokej politiky Mečiarovi zo strany Verejnosti proti násiliu a jeho vrcholných predstaviteľov (dnešných uznávaných demokraticko-liberálnych morálnych autorít) oveľa väčšie zlyhanie než nejaké prednovembrové agentstvo, ktoré navyše vykazuje znaky eštebáckej spravodajskej hry. Hoď kameňom, kto si bez viny, alebo celkovo ide o nie celkom vyrovnaný pohľad na novembrových mužov. Možno o tom mal byť dodnes nerealizovaný druhý diel.