Khalesi

Neodvracala som zrak ani pri najkrutejších scénach, pretože to nemám vo zvyku. Chcem vedieť, proti čomu stojím! Prečo je tu tak málo hodnotení a komentárov a prečo ľudia nesledujú podobné filmy? Priamo sa to týka každého z nás, tak prejavte záujem aby ste vedeli, čo máte denne na tanieri. Ste schopní v obchodoch študovať letáčiky s cenami, ale skutočnú cenu toho, čo konzumujete môžete vidieť práve vo filmoch, ako je tento. OTVORTE UŽ KONEČNE OČI! Tí, ktorí bojujú za práva zvierat nie sú žiadny hlupáci, väčšinou to sú vzdelaní a citlivý ľudia, ktorým nie je ľahhostajný osud bezbranných tvorov. Nezdá sa vám, že toto je tá najvyššia forma ľudskosti? Zase musím poďakovať tomu, kto ma na film nepriamo upozornil-díky whack :)

Jak typické! Keď niekto za zavrenými dvermi, či už v laboratóriách, alebo na jatkách surovo mrzačí bezbranné zvieratá, tak je to v poriadku. Nad všetkým sa dajú prižmúriť oči. Keď však niekto, kto je emocionálne na vyššej úrovni, než ojazdená pneumatika vysloví nahlas svoj nesúhlas a odváži sa protestovať, alebo snáď niečo podniknúť na vlastnú päsť, pretože nenašiel silu na boj s byrokraciou a spoločnosťami, ktoré z toho majú vysoký finančný zisk-tak je to terorista a extrémistický radikál. Tento dokument nie je filmový ani umelecký skvost, teda určite tak nebol mienený, mal otvoriť oči tým, ktorí majú trochu zdravého rozumu a citu. Mnoho ľudí netuší o týchto brutálnych praktikách, niektorých to nezaujíma, tak sú ponorený do svojich malicherných životov, no a niektorí sa nad ním možno aj zamyslia. Nikdy neviete kedy malá iskrička zažehne plamienok z ktorého by mohol byť aj poriadny oheň. Kiež by bolo takýchto dokumentov viac a kiež by bolo viac ľudí, ktorí nie sú ľahostajní k osudom nemých tvárí, ak totiž zvieratá nemôžu hovoriť, je na nás, aby sme boli ich hlasmi a musíme kričať naozaj z plného hrdla!

Ach ľudia, ako strašne sa za nás hanbím, ako strašne sme sklamali, ako jednoznačne a bezpochyby dokazujeme svoju úbohosť, ignoranciu, blbosť a krutosť. Ako jednoznačne si zasluhujeme zmiznúť z povrchu našej nádhernej zeme. Sme len rakovina čo túto planétu požiera za živa. Každému, kto vedome spôsobí utrpenie živej bytosti, želám aby sa mu vrátila rovnakým dielom! Každý človek má svôj podiel viny, aj ty...

Vyčnievaš z davu? Tak za to zaplatíš! Bělásek je živá výčitka, jeho duša je čistá, ako čerstvo napadnutý sneh. Môže snáď niečo viac rozzúriť tupé hlavy, pre ktoré je vrcholom blaha požieranie steriodov a šikana bezbranných? Ako veľmi sa mýlite vy všetci, ktorí si súcit pletiete so slabosťou. Prežiť vo svete ľudí, vnímať všetkú krutosť a dobrovoľne sa neodporúčať na onen svet, chce kurevskú dávku kuráže. To ale tí, ktorí radšej odvracajú oči nevedia, pretože život na spôsob nevidím a nepočujem, je tak pohodlný... Chápem Běláska, viem aké to je hanbiť sa za vlastný druh a želať si, aby som k nemu nepatrila. Dovoľte detskej časti vašej duše nahliadnuť do pravej tváre sveta, ale nebuďte prekvapení, keď vás rozplače.

Takto by mal uvažovať ČLOVEK, ovšem to by musel byť ZRELOU OSOBNOSŤOU a nie len živočíchom, ktorého dennou náplňou je žrať, srať a spať. Táto žena mala svoje ideály a bola ochotná za ne bojovať a obetovať svoj život, aby pomohla krásnym tvorom na pokraji vyhynutia. Nestála o pocty ani o peniaze, odmenou jej bola každodenná snaha o pomoc a záchranu horských goríl. Je mojím veľkým vzorom a inšpiráciou, kiež by som mala aspoň polovicu jej sily a odhodlania. Poznámka ku komentáru užívateľa gudaulin-nekritická láska milovníka zvierat? keby to nebolo také smutné zasmiala by som sa! Prečo sa Dian Fossey nestarala o africké deti? Prečo nevymazala všetky krivdy na Zemeguli? Asi preto, lebo ak chce človek robiť niečo poriadne, tak na to musí sústrediť všetku svoju pozornosť? Alebo preto, že o tieto deti sa stará pár iných organizácií ako napríklad UNICEF a osud goríl nikoho netrápil? To je ako spýtať sa prečo Einstein nanapísal kuchárku...

Pozrime sa do zrkadla. Tak aký je vlastne v realite vzťah ľudí k zvieratám. Dokážeme im upierať slobodu a to aj po celý ich krátky život, oddeliť od matiek hneď po narodení, trápiť ich hladom a nedostatkom vody, tej najpodstatnejšej a ešte stále najprístupnejšej látky, ktorú všetci potrebujeme k životu. Sme schopní ich vláčiť celé dni v nekonečných a nezmyselných transportoch, aplikovať im do očí a do krvi, či iných častí tela chemikálie, čistiace prostriedky a kozmetiku. Sťahovať ich za živa z kože, alebo do nich rezať bez akejkoľvek anestézie a ešte s úsmevom na tvári. Vieme ich vraždiť vo vzduchu, na zemi aj vo vode. Sme skutočne nekonečne vynaliezaví ak sa jedná o týranie bezbranných bytostí. Prečo to robíme? Pre naše pobavenie predsa, alebo pre naplnenie našich žalúdkov ich zmrzačenými a chorými telami, pre módu, kozmetiku, či v mene akejsi pochybnej vedy! Vojenské výskumy, operácie, testy radiácie a najhoršia a najbeštiálnejšia vivisekcia! V akom to žijeme nenormálnom a pochybnom svete, ak tí, ktorí vraždia a týrajú-chodia vysmiati a s odkrytými tvárami bez akéhokoľvek strachu, a tí, ktorí zachraňujú a pomáhajú sa musia maskovať a sú prenasledovaní, označovaní za teroristov a trestne stíhaní... Tak toto je naše maximum? Bravo, človek inteligentný! Toto všetko si dokázal!

Všetky tieto dokumenty dohromady tvoria celkom komplexný pohľad na A.L.F. - organizáciu, ktorá zachraňuje týrané a zneužívané zvieratá z chovných fariem, alebo aj vivisekčných či iných laboratórií. Aktivisti sabotujú lovy, protestujú na demonštráciách a predovšetkým vykonávajú priame akcie, kde ich činnosť je zameraná striktne len na hmotný majetok a objekty. Napriek tomu, že A.L.F. nie je organizovaná medzinárodná sieť, ale skladá sa z menších na sebe nezávislých skupín, alebo aj jedincov, slávi úspechy po celom svete. Práve vďaka snaženiu týchto odvážnych a nesebeckých ľudí, ktorí sú väčšinou vegetariáni, alebo vegani, sa podarilo niektoré z týchto zariadení aj uzavrieť. Každý z členov A.L.F. riskuje svojím konaním v záujme zvierat súdny proces, alebo aj väzenie. Pýtate sa prečo? Pretože títo aktivisti sú najvyššie na evolučnom rebríčku čo sa týka súcitu s živými tvormi a odmietajú násilie na nich páchané tak radikálne, že sú ochotní obetovať pre ich záchranu čokoľvek. K priamej akcii totiž človek dospeje až vtedy, ak všetky ostatné metódy, ktoré sú menej agresívne zlyhali, či boli príslušnými orgánmi ignorované, alebo políciou sabotované. Aktivisti sú často políciou napadaní a sú im zabavené osobné veci, ako kamery a fotoaparáty, ktorými zaznamenali nezákonné a nehumánne zaobchádzanie so zvieratami, alebo policajnú brutalitu. A.L.F. zachraňujú životy tých, ktorím už ostatní ukázali chrbát. Každý z vás môže patriť k A.L.F.

Kto nepochopí, neuverí :) Jeden z najhlbších a najzmysluplnejších filmov, aké som v živote mala česť vidieť. Každá nahlas vyslovená úvaha by stála za to vytesať do kameňa. So Stalkerom sa hlboko stotožňujem v názoroch na ľudskú apatiu a s jeho ženou zase v pohľade na lásku a jej absolútnu moc nad človekom. Osud si nevyberieme, poslaniu sa nevyhneme a pred tým čomu veríme-neujdeme, tak ako neujdeme pred sebou samým. Každý z nás by mal navštíviť zónu, ktovie, ako by sme zniesli pohľad do svojej duše a jej najhlbších kútov. Nemyslím si, že je možné úplne konkrétne vystihnúť o čom snímok vlastne je, pretože je podľa mňa mienený ako impulz a to veľmi subjektívny. Rozhodne je však mierený smerom k zodpovednejšej, emocionálnejšej a morálnejšej existencii človeka a živote smerujúcom k sebapoznaniu a snahe byť lepším. Výkrik do tmy. Aj keď to nebude jednoduché, nahliadnite do zóny a skúste na chvíľu otvoriť svoju myseľ, uveriť a pochopiť.

Pokiaľ sa človek prekúše prvou, nudnejšou polovicou filmu, čaká ho veľkolepé finále s inteligentným a zmysluplným koncom. Nájdete tu plno odkazov. Podľa komentárov, ktoré som tu našla je jasné, že autorov zámer málokto pochopil, pritom okrem toho, že je názov úplne jednoznačný, nie je nič ľahšie, ako čeknúť ostatnú jeho tvorbu a jeden hneď pochopí, čo sa vlastne divákovi snaží povedať. Netreba v tom hľadať žiadne záludnosti. Slzy v očiach už som dávno pri sledovaní nemala a tak musím snímok oceniť tým, že ho pridám do svojich obľúbených. Proste ak chce človek byť naozaj šťastným a prospešným, bude sa musieť zmeniť...

Po Amélii z Monmartru je toto druhý film, ktorý som od toho režiséra a scénáristy videla. Rozdiel je však v tom, že tento sa mi na rozdiel od Amélie pozdával o veľa viac. Bola tu agitka, satira, inteligencia, proste všetko čo sa dá od filmu očakávat ak nie viac. Homo ridiculous, ach ako výstižné. Dáte si niekto paštiku z lidských jater? :D