JohnFarst

Spáči sú už od dávna môj obľúbený film. Myslím, že prvýkrát som ho videl v roku 2002 a vtedy na mňa ako 12 ročného chalana zanechal hlboký dojem. Vôbec som netušil, kto je Pitt, De Niro alebo Bacon, zaujal ma ten príbeh. Príbeh ako sa dokáže v mžiku zmeniť život štyrom bezstarostným chlapcom z Hell´s Kitchen len vďaka náhode a ich neposednosti. Film začína s ľahkosťou a ukazuje nám život bez starostí v 60. rokoch na predmestí New Yorku. Kamera pracuje so sépiovým filtrom, všetko sa zdá byť v pohode. Lenže keď chlapci ukradnú stánok na hot dogy, niečo sa zvrtne. Tá scéna je pre film kľúčová a to si Levinson dobre uvedomoval. Je natočená s všetkou precíznosťou od spomalených záberov až po zvuk. Potom film prechádza do svojej temnej časti. Intermezzo v nápravnom centre je nevídane brutálne a násilné, pri ničom si Levinson neberie servítky a nešetrí zeleným a modrým studeným filtrom. Bacon sa pre role takýchto záporákov narodil pretože rola mu padne ako uliata a je neskutočne slizký a zlý už na pohľad. Výborne zahraný part. Posledná fáza filmu, niečo na spôsob omerty,sa už zameriava viac na herecké výkony Pitta., Patricka a De Nira a je najnezáživnejšia kedže sa väčšina odohráva v súdnej sieni ale aj tak nepokazí celkový dojem z netradičného príbehu o kamarátstve, odplate a obetovaní. De Niro síce nemá veľký part ale zato scény s ním si ukradol pre seba svojím výkonom. Záver vo mne zanechal skôr smutné pocity aj keď je vlastne stavaný do neutrálnej polohy. Budem mať ten film vždy rád a vrelo ho odporúčam.

Horory ako Exorcista mám najradšej. Prečo? No preto, lebo svoju hororovosť dosahujú brilantnou atmosférou a nie zbytočnými lakačkami a trápnymi duchárskymi trikmi. Exorcista je jedným z prvých takýchto hororov a svojím spôsobom ich štartér. Bez Exorcistu by neboli na svete také skvosty ako napríklad Halloween alebo Votrelec, pretože všetky horory sa snažia niečo aspoň napodobniť tomu čo bolo tu. Je to alfa aj omega dobrého a skutočne strašidelného hororu po všetkých stránkach. Vynikajúca hudba, bravúrne výkony hlavne von Sydowa a mladej Blair a novátorská réžia Friedkina robia z tohto nie veľmi originálneho príbehu masterpiece svojho žánru. Je až zarážajúce ako nás Friedkin dokáže držať v neustálom napätí po celú dížku filmu aj keď jeho podstatná časť sa odohráva v jednom dome a vlastne jednej izbe.. Keď si k tomu pridáte aj výborný koniec filmu, vznikne vám jedno zo zásadných diel 20. storočia.

Výborný skôr atmosferický a inteligentný triller. Nolan rozohral skutočne famóznu partiu ´šachu´ s tými najlepšími hercami ako sú Pacino a Williams. Film sa v podstate rozbehne až vtedy, keď sa títo dvaja zoznámia a odvtedy je to napínavé až dokonca. A to napätie Nolan dokázal aj bez teraz tak obľúbených strieľačiek a naháňačiek, aj keď aj tu je jedna veľmi podarená - to ako Finch utečie Dormerovi cez drevá je najlepšia scéna filmu. Stačí mu na to dobrý scénar a herci, ktorí vedia ako hrať... Zasadenie príbehu do prostredia mesta kde je stále svetlo bol vynikajúci ťah už len kvôli tomu ako frustrujúco vyzerá nevyspatý Al Pacino. Dáva to príbehu nový rozmer aj istú myšlienku. Insomnia je skutočne výborný triller, ktorý sa netají inšpiráciou u trullerov z 90. rokov. Možno začiatok filmu je trochu uťahaný a rozvláčny ale keď sa to rozbehne, nepustí vás to až dokonca.

Od jedného z režisérov "novej vlny" a hlavne od tvorcu kultového Exorcistu by som čakal niečo viac.. Treba uznať, že Friedkin sa snažil z plných síl čo je na niektorých scénach aj vidieť ale nedokázal udržať mieru napätosti a atmosféru živelnosti po celých 93 minút. Scény z lesa sú asi najlepšie čo tento film priniesol. Ich atmosféra je vážne hutná a dala by sa krájať ale zbytočne dlhé preseky do minulosti všetko kazia. Tiež Friedkinovi kvitujem, že sa aj v tejto digitálnej dobe snažil natočiť kvalitný oldschoolový triller, ktorý by pripomenul staré dobré 80. a 90. roky. Nakoniec, ono sa mu to aj podarilo aj keď asi nie v takej dokonalej forme akú si predstavoval. Del Toro je nevýrazný a všetko čo robí je len utekanie, hádzanie vystrašených pohľadov a zase utekanie. Očividne sa autori inšpirovali Rambom ku ktorému sa pár scénami aj hrdo hlásia. Lenže aj skoro 30 ročný Rambo vychádza z tohto súboja výťazne svojou inováciou žánru a nie len tupým opakovaním. Jones sa totálne vykráda a podoba jeho postavy s tou v Utečencovi je zarážajúca. Proste si zopakoval svoju najlepšiu rolu a k tomu si pribalil pár poriadnych škrabancov. Neurazí ani nenadchne.

Tento film je pre mňa jeden nezabudnuťeľný zážitok. Keď som ho videl prvý raz tak som si hovoril, že snáď už lepší film nejde natočiť. Harrison Ford tu podáva jeden zo svojich najlepších výkonov. Jeho podanie Kimbla je ľudské po všetkých stránkach a jeho činy by snáď urobil aj normálny vzdelaný človek. Realistické herectvo je najlepšie vidieť v scéne prepadu poľského dílera keď si Kimble myslí, že idú po ňom a začnú mu pracovať nervy. Je to síce krátka scéna ale najviac vystihuje Kimblové vnútorné rozpoloženie a robí ho ľudským. Tommy Lee Jones je kapitola sama o sebe. Jeho podanie arogantného nezastaviteľného policajta si právom zaslúžilo oscara. Niekedy nás tou svojou posadnutosťou až privádza do vytrženia a stáva sa vyslovene negatívnou postavou aj keď si v konečnom dôsledku robí len svoju prácu a "he doesn´t care". K najlepším scénam však radím tie, v ktorých sa tieto dve postavy stretnú či už je to naháňačka v kanáloch alebo najlepšia scéna filmu na schodisku vo federálnej väznici. Pri nej mi vždy idú až zimomriavky po chrbte keď ide Kimble dole a Gerhard hore... Minimalistickú hodbu treba tiež vyzdvihnúť. Nenájdeme tu výraznejšie motívy ale pri niektorých scénach je jej prítomnosť nenahraditeľná a vytvára pocit neustáleho nebezpečia a neistoty. S odstupom času síce na skok do vody alebo záver filmu a bitku na streche a v práčovni pozerám s malou rezervou ale nie je to až také hrozné ako mohlo byť Rozhodne jeden z najlepších triller 90tych rokov ak nie viac. Davis tu dosiahol vrchol svojej tvorby, ktorý sa od vtedy márne snaží prekonať. Môj TOP 10 film.

Včera som mal možnosť vidieť tento skvost v útulnom prostredí nášho malého art kina a musím uznať, že inak sa to ani neoplatí pozerať. Tá atmosféra... neopísateľné. Od úvodnej psychedelickej scény až po záverečné tajomné Silenizo som nedokázal odtrhnúť oči od plátna. V tomto je Lynch neprekonateľný, on dokáže svojsky fascinovať dejom, ktorému vôbec nerozumieme. Dokáže nám navodiť pocit, že je nám všetko jasné a keď si myslíme akí sme geniálni, lusknutím prsta nás znesie pod čiernu zem. Úprimne, pochopil niekto hlavnú pointu filmu? Asi nie. Pretože podľa mňa ju film nemá. Lynch pootváral toľko tajomných komnát, že ich nestíhame ani z polovice preskúmať ani po piatom zhliadnutí. A toto ma na tomto filme najviac zaujalo. Lynch tu svoju metódu natáčania filmov plných nejasností a tajomna dotiahol do dokonalosti. Ja ten film budem pozerať toľkokrát dokým ho nepochopím, hoc mi to môže trvať celý život. Lynch ma vtiahol do svojej hry na mačku a myš, ktorú nemôžem vyhrať ale aspoň sa o to pokúsim. Svojim spôsobom GENIÁLNY film, ktorý je aj napriek svojej dížke neskutočne hrôzostrašný a pútavý zároveň. Niektoré scény sú ako z najlepšieho Ačkového hororu, pri ktorých mi behali zimomriavky po chrbte a doteraz sa bojím zavrieť oči lebo uvidím ´toho muža za rohom´. Scéna Winkie´s Dream je asi vrcholom tvorby Davida Lyncha a určite má fatálny význam pre rozlúsknutie celej zápletky, lenže ešte neviem aký. K hercom netreba veľa, všetci do jedného sú geniálni od Therouxa a Watts po herečku, ktorá hrala mŕtvu Dianu. Soundtrack výborný, kamera výborná, strih výborný, niet čo dodať. TOP 10 film.

Celkovo je na Shawshanku ťažké hľadať chyby alebo slabé miesta. Sprostredkúva nám dokonalý filmový zážitok po všetkých stránkach. Kamera je akoby súčasťou väznice, dokonale vie nasmerovať diváka kam sa pozerať a spolu so strihom tvoria podstatnú časť úspechu. Ďalším neoceniteľným prvkom je hudba Thomasa Newmana. Jeho klavírne skladby ako ´Shawshank Redemption´ alebo ´So Was Red´ patria k tomu najlepšiemu z jeho dlhoročnej tvorby. Spolu s historickými kúskami od Hanka Williamsa alebo The Ink Spots stvoril Newman emocionálne nabitý soundtrack, ktorý výborne dotvára atmosféru filmu. Inými slovami, hudba sa stáva ďalšou dôležitou postavou vo filme. Darabont vsadil na pomalé tempo rozprávania, ktoré však diváka dokáže zaujať a ktoré sa v posledných dvadsiatich minútach zavŕši nečakaný a vyšpičkovaný koniec. Vykúpenie z väznice Shawshank je dojímavým hereckým koncertom Freemana s Robbinsom natočený skvelým režisérom, ktorý svojej práci rozumie. Film je plný rozmanitých a osobitých postáv a hravých detailov pričom ani jeden nie je prebytočný. Človek má po jeho dopozeraní akýsi iný, povznášajúci pocit slobody a nádeje, ktorou film doslova prekypuje. Existuje len málo filmov, po ktorých sa budete cítiť tak naplnení a šťastní. Shawshank je dielo, ktoré treba vidieť, pretože nech sa naň dívate z akejkoľvek strany, je to dokonalý film.