TeeAge

Odzrcadlení perfektního systému Netflixu využít metadata o tom, na co rád koukám, kteří jsou mí oblíbení herci, a že si smlsnu na "rescue the daughter" příbězích, které mají dobrou kameru a solidní triky. Výsledek je takový, že algoritmus trefil mé oblíbence, Foxxa a Gordon-Levitta, vyprodukovala dobrodružný film se slušnou kamerou, ale protože chtěla umělá inteligence v spolupráci s produkční společností vyhovět co nejširšímu publiku Netflix předplatitelů, je celkový výsledek neskutečně schematický - předžvýkaný - a předvídatelný. Opravdu, jak by ten film nevytvořili lidé, ale počítač na základě svého šestnáctijádrového M1 čipu strojového učení... Nejhorší na tom je, že se na to opravdu dobře kouká, a svou vyumělkovaností film neunavuje a konzumuje se krásně lehce, bez jakékoliv námahy rozpohybovat mozkové kotouče. Pokud má být tohle budoucnost velkofilmů, tak radši budu chodit do zbylých Biografů jak do muzea, a budu koukat na klasiky, které ještě měli živou lidskou jiskru. --- I shall unsubscribe. But what will i watch in covid time???

Miestami instantné, inokedy bez hĺbky či nápadu. Scenár kombinuje všetko, čo sme už v okolitých lesoch videli, či už u Vikingov, alebo u Gladiátora. To spôsobuje u sledovania divný pocit predvídateľnosti a prázdnoty, keď dokážete odhadnúť ešte aj ďalší záber kamery, ako keby ste režírovali svôj amatérsky vysnený projekt o rímanoch a barbaroch. Kôli názvu som to musel vidieť, ale silne dúfam, že to téma niekto spracuje adekvátne kvalitne svojím možnostiam. --- Po dlhých rokoch pozerania filmov a seriálov v originálnom znení je nadabingovaná angličtina k nezneseniu. Dalo sa to prepnúť na nemčinu?

Je zábavné, ako si tu niekoľko kolegov pozrie po jedničke aj pokračovanie, a nadáva, že je to primitívne :D Nič sa za tých 14 rokov nezmenilo, a to je to najdôležitejšie. Borat je tak isto inteligentný cez svoju primitívnosť, a našťastie nenasadol na vlak akejkoľvek politickej korektnosti, a solí jednu urážku či nechutnosť za druhou, poukazujúc na citlivé témata, ktoré ale nemoralizuje, len čiste zosmiešňuje, s menším či vätčším úspechom. Je pravda, že len máloktoré sekvencie ma dostali do záchvatu smiechu, ale tie stály za to. --- Pokial sa tento žáner v blízkej budúcnosti zakáže, to bude koniec slobody, akú ju poznáme - akokoľvek malicherne to len znie. Borat nie je dôležitý pre to, aby bol dobrým filmom, ale len čiste preto, že ešte vôbec môže existovať.

Dokument, ktorý sľuboval veľa, ale priniesol len štandard. Nepoukázal vôbec na dvojsečnosť problematiky, a to v tom, že sociálne platformy sú technologicky svojími komunikačnými a zdielajúcimi funkciami pri správnom používaní veľkým pomocníkom pre mnohých, ako na úrovni osobnej komunikácie, tak na úrovni budovania firiem či startup-ov. To by oprávnilo názov rozporu, a to slovo dilema - máme tie platformy používať či nie, keď majú toľko prínosov, ale zároveň vieme, že sme pre všetky len náplňov reklamného biznisu a katalogizáciou citlivých dát, o vytváraní sociálnych bublín a informačnej algoritmizácií ani nehovoriac, končiac psychicko-sociálnymi otázkami, na ktoré budeme mať štúdie až za roky rokúce. --- Celá hraná časť na mňa pôsobila umelo a znásilnene, s pasážami, ktoré si neudržali objektívnosť a mali tendenciu moralizovať, nenechali nám sa rozhodnúť, či sú platformy skôr prínosom, či nemesisom pre spoločnosť. --- Dokumenty na túto problematiku sú potrebné ako soľ, a ja len dúfam, že tento bol jeden zo slabších, a budú vznikať ešte vecnejšie a objektívnejšie, aby ukázali cestu k tomu, ako, a na čo by sa tieto platfomy mali správne a bezpečne používať, a na čo určite nie: Napríklad na oznámenie toho, kedy idem na drahú dovolenku, bude prázdny byt, a v profile na fb mám krásne vyplnenú aj adresu bytu... :)

Cez všetkú technickú vycibrenosť, ktorú som od Tenetu podľa očakávania aj dostal, musím konštatovať, že som sa už dávno po žiadnom filme necítil tak prázdne. Nolan už aj doteraz balancoval na hrane emocionálnej ľadovosti, ale v Tenetu dosialhol novú úroveň odosobnenia od postáv a príbehu. Ten film neobsahuje jediný moment či dialóg, kde by som si dokázal vytvoriť hlbší vzťach ku ktorejkoľvek postave. Hrátkou osudu - či reality - je, že kôli Dune tu režisérovi nemohol vypomôcť ani jeho dvorný skladaťeľ, Zimmer. Nie že by Hans skladal hudbu, ktorá je najcharakteristickejšia svojou schopnosťou podporiť emočné dianie na plátne, ale predsa len, jeho inštrumentácia na rozdiel od Göranssona obsahuje celkom slušný arzenál živých nástrojov, a jeho skladby majú hlavne schopnosť umocniť jedinečnými harmonicko-melodickými kombináciami v už stokrát videných i nevidených scénach. V Tenetu je hudba digitálna, cyklická, a len nahráva duniacej prázdnote, ktorá obklopuje celý film. Bolo to pre mňa o to ťažšie sa s tým zmieriť, pretože inak má film neuveriteľné scenérie a dychberúce zábery. Samotný príbeh je tiež veľkým sklamaním. Paradoxne jeho komplikovanosť vedie k dvom zásadným problémom: neschopnosť diváka nasadnúť na príbehový vlak, a k celkom jasnej predvídateľnosti. Nolan sa odtrhol z reťaze v jednej pre mňa veľmi dôležitej veci: Doteraz mal filmy, ktoré boli obdivuhodné z dôvodu ich výnimočnosti medzi mantinelmi fyzického sveta a jeho pravidiel, plus sveta snov. Ale Tenet poprvýkrát totálne vybočuje, a hrá na strunu vlastných imaginárnych pravidiel, kde spätný efekt v časopriestore je len vizuálnou hrátkou, ktorá nedodržuje žiadne pravidlá, a používa sa v momentoch, keď to na plátne môže vyzerať najlepšie. V mnohých prípadoch mi ale daný efekt vadil omnoho viac, než bol zážitkom - a nie len pre to, že sme celý život zvyknutý na niečo iné, ale preto, lebo ma to jednoducho vizuálne nenadchlo. --- Nepochybujem o tom, že strihačka Jennifer Lame mala nespavé noci, aby sme my, diváci mohli mať jedinečný zážitok, ale tentokrát ma to celkom minulo. Budem len dúfať, že sa Nolanovi v blízkej buducnosti podaria ešte podobné skvosty, akými pre mňa boli The Prestiege, alebo The Dark Knight.

Dexter Ultra Light Edition. Pokud se nebudu soustředit na to, co všechno You od dnes již klasickýho Dextra vykrádá, tak i přesto zbyde pár pozitiv. You je místama zrcadlově přesným ztvárněním všeho, co činí dnešní dobu perveznější, než jakovkoliv jinou v minulosti. FOLLOW - Následovat. Slova, která zní již naprosto běžně, protože ten, kdo nenásleduje stovky lidí ve virtuálním světě, jakoby ani nebyl součástí společnosti - není v obrazu, nebo recipročně - není k vidění. Perveznost doby spočívá v tom, že se stalo normálnou, očekávanou součástí každodenního života: následovat ostatní. Některé míň, některé víc. Nikdy předtím v historii lidstva nebylo možné stalkovat lidi krok po kroku, den co den. Jsou tři zajímavé věci na tomto postmoderním jevu: 1. Lidem již příjde normální, že sdílejí potencionálně s celým světem svůj osobní život. 2. Člověk to všechno sdílí z vlastní vůle, zadarmo, a ve svém volném času. 3. Stává se běžným fetišem, že člověk touží po tom být sledován, a to co v největším možném měřítku.--- Ducha doby seriál You znázorňuje velice efektivně, ve skutečnosti jenom o chlup víc vygradovaném módu, než co je běžné v dnešní společnosti. Krom jevu FOLLOW pracuje You také s prvoplánovou lehkou erotikou, a se středně intenzivním nahlédnutím do probelmatiky psychopatů. Je vždy zajímavé sledovat, když nějaký film nebo seriál opouští standardní archetipy hlavních protagonistů, a sahá po kontroverzních, morálně nevyrovnaných postavách. Jejich přínos pro obrazovku může být přínosem jenom v případu, když je divák emočním intelektem schopný spracovat, co je ve snímku normální, a co je mimo mísu. Nebudu politicky korektní: You na mě působí sženštile, jakoby byl zaměřen na ženské pubertální publikum, ale říkám, dnes se to již nedá úplně vytřídit. Vzhledem k tomu ale je otázné, zda je tento kus dobrým přídavkem do videotéky náctiletých, nakolik obsahuje zdaleka víc morálně zvrhlé jevy, než kdysy za kontrovezním považovaný Game of Thrones, nebo prostituční How I Met Your Mother. --- PS: koncept skleněné kostky, do které může člověk zavřít každou pro něj iritativní osobu, je tady od nepaměti, a vždy dokáže přinést uvolnění napětí pro diváka, jakmile se tam ta daná otravná postava dostane, a ve většině případů živě již neopustí.

Nebudem sa sám seba pýtať, prečo si podobné kusy ešte aj dodnes pustím, pretože by som žiadny zmyslupný argument nenašiel. Kedysi som takýto výber ospravedlňoval faktom, že každý z nás má potrebu obšas vypnúť mozgové kotúče a navodiť neutrálny myšlienkový stav. Dnes mi to už ale nejak u sebe sama neprechádza, a tak sa vyhovárať nebudem. Tento žáner je dôkazom toho, že človek občas potrebuje robiť alebo vidieť veci, ktoré vôbec, ale Vôôôbec, nedávajú zmysel. Je to základnou podmienkou žitia a zdravého fungovania. Asi.

Keď chcel Hotel Mumbai byť filmom, ktorý vykreslí dezorientovanosť a nelogické konanie ľudí v krízových situáciách, tak sa mu to podarilo perfektne. Nenechajme sa zviesť: absencia všadeprítomného hrdinského amričana - ktorý by bol na rozdiel od pracovníkov Mumbaja zachránil všetkých, a to za omnoho kratšiu dobu - nie je slabinou či chybou filmu. Je to faktor, ktorý film činí autentickejším, ale zároveň pre mňa tým pádom otravným svojou ťažkopádnosťou. Problematika politického Islámu sa vykreluje vo filmoch či seriáloch dosť často veľlmi povrchne, a Hotel Mumbai tiež nie je žial výnimkou. Plochý film, kde keby človek nemohol fandiť jedným-dvom postavám, tak sa nie je na čo pozerať.

Film, ktorý si takmer všetci pozreli až v roku Koronavírusu. Príroda a Bill Gates majú zmysel pre humor alebo pre: Ja som vám to vravel dopredu!!!

Velmi problematický počin. Cenami ovešaný a kritikou ospevovaný Parazit je subžánrový mutant, ktorý vyťahuje pod svetlá reflektorov prastarú problematiku priepastných rozdielov medzi spoločenskými vrstvami. Mutantsvo Parazita nespočívá v tematike, ale v pre mňa neštastnej forme multižánrovosti: V momentoch, keď film naznačí kvality hlbšej drámy, poklesá k samoúčelnému humoru s odôvodnením presnejšieho príblíženia "proletárskej" triedy. ((( Proletár - nie v zmysle Marxa či Servilusa Tulliusa, ale v zmysle dnešného, morálne hranice hrubo prekračujúceho, nezvdelaného, nekulturného, bezzásadového človeka/občana ))). A v pasážach, keď sa film stáva proletárskou komédiou, nedokáže baviť viac, než chvíľami, pretože samotný dej je až príliž závažný a ponurý zároveň. To samozrejme nevylučuje, že tento zlepenec niekomu môže chutiť, ale v mojich očiach je Parazit kolabujúcim pokusom o originalitu vo forme neobvyklého žánrového spojenia s ponuro-sladkou atmosférou s náznakmi napätia z očakávaného. --- Dôvodom ocenenia Parazita ako najlepšieho filmu roku vnímam žial ako všadeprítomnú snahu o politickú korektnosť už nie len na genderovej a rasovej úrovni, ale tiež globalizačne-národnostnej úrovni. Je síce pravda, že rok 2019 nebol najsilnejším ročníkom filmov za poslednú dobu, ale bolo niekoľko adeptov, ktorí si ocenenie boli zaslúžili z môjho pohľadu viac. Nie je to ale prvý ročník odovzdávania cien akadémie, keď na mňa komisia pôsobí svojimi rozhodnutiami až schyzofrenicky: posledné ročníky sa striedajú výhercovia, ktorý tasili Oskarové ambície samoúčenlnými spôsobmi vo forme už spomínaných genderových či rasových témat, alebo naopak hrali prim filmy bez hlbšieho obsahu, kde víťazí len staroklasická forma, na ktorú Hollywood nedá dopustiť. Pred destiatimi rokmi som ešte vnímal určitú konštantnosť v hodnotiacich kvaltiách, ale na dnes ocenenia putujú k výhercom ako počasie - raz na báze formy, a čoraz častejšie na báze aktuálnych spoločenských sezónných témat.