Kevi1

Vzhľadom na to, o aký film sa jedná, musím dať pomerne vysoké hodnotenie. Na slovenský film je to veľmi dobre herecky zahrané (nestáva sa až tak často v sučasnej dobe), niektorým postavám podľa mňa chýba trošku charakter, takže sa hercom muselo pracovať o to horšie, ale inak po tejto stránke hodnotím veľmi nadpriemerne. Dialógy pôsobili relatívne prirodzene. Dej nie je zložitý, takže niekomu môže prísť, že sa vlečie, mierne sa točí v kruhu, no tento jednoduchý námet sa nám podáva naozaj emotívne. Mnohokrát mi nebolo ako divákovi do smiechu, pretože, napriek tomu, že som osobne presvedčená o tom, že niektoré scény zo psychiatrickej liečebne boli pritiahnuté za vlasy a takto to v realite nefunguje, tie emócie, ktoré Lena prežívala, naozaj mrazili. Človek si najprv povie, mala to povedať na začiatku, mala kričať, mala proste niečo robiť, kým sa ešte dalo, lenže potom vás napadne, veď predsa nikdy neviete, ako by ste reagovali vy. Do akého šoku dievča upadá, keď sa mu niečo také stane. Rodičia nemohli nič tušiť, pretože im nič nepovedala, no nedá vám jej niečo vyčítať, keď vidíte, aké nešťastné to stvorenie bolo. Mňa osobne to donútilo zamyslieť sa nad tým, akou traumou znásilnenie môže byť a že nie každá žena má silu počas neho bojovať. A hlavne, aký bezradní sme v tomto skazenom svete, pretože, predsa, keď okolie o ničom nevie, ako môže takýmto obetiam pomôcť? Nemala som pocit, že Lena nemala voči mame dôveru, žeby sa bála, že jej niekto neuverí hneď od začiatku, jednoducho nechcela byť tá "znásilnená obeť" a to je niečo, na čom táto spoločnsoť musí zapracovať. Napriek klišé príbehu a povedzme, neoriginálnemu námetu, vás tento film môže veľmi zasiahnuť, ak sa zamyslíte nad tým, v akej spoločnosti v súčasnosti žijeme. Mňa osobne zasiahol možno aj viac ako plánoval, na mieste, ktoré nebolo úplne prvoplánovo predhadzované (scény zo psychiatrickej liečebne ma fakt nebrali).

Takýto film bez ladu a skladu som už dlho nezažila. Neviem, k čomu bola prvá polovica zobrazujúci ľúbostný vzťah, keď všetko podstatné sa dalo zhrnúť do desiatich minút, mňa to proste strašne nudilo. Akože, ono samotný námet nebol zlý, mohol z toho byť krásny "filozofický" film, kebyže sa tam nesnažili povedať niekoľko myšlienok naraz. Scéna so slepým tvorom, keď sa Sofi pýta, ako si teda človek môže byť istý, že Boh neexistuje len preto, že ho nevidí, keď ten tvor tiež nevidí svetlo, ale my vieme, že existuje, môže zasiahnúť mnohé ateistické povahy (mnou osobne takéto otrepané myšlienky už prejdu dosť bez povšimnutia, ale budiš). Keby pri týchto myšlienkach film skončil a nepretiahol sa do nejakého divného sci-fi príbehu, s trápnym koncom, hodnotenie by bolo vyššie. Pre mňa osobne je to proste smiešne vyznievajúci príbeh, pri ktorom som sa väčšinu času príšerne nudila.

Krásna a zviera nebude nikdy dokonalým filmom pre chlapov, ani pre ženy, čo nesnívajú, ale napriek otravnej hudbe, ktorej je vo filme pre moje uši možno až príliš, je to vizuálna nádhera. Krásne kostýmy, ktoré budete závidieť, veselé služobníctvo, ktoré budete závidieť a princ, ktorého budete tiež závidieť. Samozrejme, ako zviera bol drsnejší a jeho postava mala väčší charakter, ale so zvieraťom by pekné detičky Bella asi mať nemohla. Každopádne, rozprávkových príbehov, kde dobro vyhrá nad zlom, nie je nikdy dosť. V skutočnom živote sa také stáva málokedy, tak prečo sa nezasnívať aspoň v takomto čarovnom príbehu?