Anderton

Pokračujeme v móde predchádzajúcej časti a sú to práve tieto dve epizódy, ktoré podľa mňa druhú sériu už naplno nakopli a tvorcovia našli aj ten správny rytmus, ako prestrihávať medzi jednotlivými líniami a postavami. Dočkáme sa (konečne) aj súdnej scény, i keď ťažko povedať, či by sme aj v realite boli svedkami podobného vtipného cirkusu. Najviac ma asi zaujíma osud dvoch pomerne rozdielnych bratov. Niežeby jeden z nich bol dokonalý a ten druhý jeho presným opakom, lúzri sú obaja, len jeden má toho v hlave o niečo viac.

Zatiaľ najlepšia časť druhej sezóny, kde sa toho odohrá určite najviac a venujeme sa veľa postavám zároveň bez toho, aby sme mali dojem, že to tvorcovia robia príliš skratkovito. Akcia s autom je skvelá, rovnako aj vypointovanie toho, čo sa s autom nakoniec stane. Skrátka keď idete do podobného biznisu, tak si treba sakra dávať bacha na to, aby ste do partie nepribrali retarda, nech je vám akokoľvek blízky. Proste všetko tu dokonale šľape a druhá sezóna je pre mňa už definitívne lepšia než tá prvá.

Zatiaľ najväčší experiment v rámci histórie celej Eufórie, a to je čo povedať. Epizóda štylizovaná ako divadelná hra asi chce od diváka, aby si celú sezónu pozrel naraz a docenil tak všetky detaily. Levinson ale zároveň riskoval, a na hodnoteniach to vidno, že časť fanúšikov môže byť menej, ale skôr viac, sklamaná. No a aby toho nebolo málo, tak tu máme vstup nielen do Lexinej hlavy, ale aj do sna hlavnej mužskej postavy. Až vám bude chlapca po tom všetkom nakoniec ľúto.

Podľa mňa sa tu dej hýbal síce dopredu stále pomaly, ale tak nejak ucelenejšie a cielenejšie ako v niektorých skorších epizódach. Spočiatku nás čaká viacero dlhých dialógových pasáží, ktoré sú ale kvalitne napísané. No a vo finále to už naberie celkom slušné grády. I keď máte dojem, že pri istých činnostiach, napríklad so zbraňou, sledujete noir s tridsiatnikmi a nie mentálne ešte nie príliš vyvinutých teenagerov. Ale bohvie ako to je v tej Amerike...

Nemôžem povedať, že by ma Kurtzelov pohľad na udalosti predchádzajúce veľkému masakru presvedčili o tom, prečo vrah konal ako konal, ale možno aj to bol jeden z jeho zámerov, nepreniknuteľnosť do duše človeka, ktorý je nám na plátne prezentovaný tak, aby sme si mysleli, že sa do jeho mysle časom naplno ponoríme, samozrejme nie v zmysle, že s ním budeme súhlasiť. Nitram v podstate ničím neprekvapí, ide o tradične nakrútený festivalový film, ale skrátka rýchlo ubieha, Landry Jones je maximálne presvedčivý a tento príbeh sledovať na území Tasmánie je skrátka príťažlivejšie, ako na niektorom dobre filmársky známom prostredí.

Príjemné temné historické prekvapenie ako napríklad Scottov Posledný súboj. Dokonca v mojom osobnom rebríčku za minulý rok sa dostalo ešte vyššie. Ponúka postavy, ktorých dilemy pôsobia ako od Shakespeara, dokonca by sa slávny dramatik mohol ešte pred tvorcami s úctou pokloniť. Ambivalentné postavy, ktoré sa musia rozhodovať predovšetkým rozumom navzdory hlasu srdca, pretože taká je doba a práve na týchto "malých" rozhodnutiach nestojí nič menšie, ako napríklad budúcnosť celého národa. Dokonalá atmosféra historivkého severu, presvedčivé herecké výkony a v mojom prípade aj sledovanie jedného páriku, ktorý po pol hodine odišiel z kina. Asi žijeme v dobe, ktoré charakterizuje predovšetkým zatemnenie myslí.

Pri The Wire mi vôbec nevadí, že tu máme aj osobné vzťahové dejové línie. Práve naopak, tie vôbec dej nespomaľujú a k postavám získavame bližší vzťah. Prípad sa posúva vpred, aj keď takpovediac skôr okľukou. V base je poprask kvôli udalostiam z minulej epizódy a dokonca sa aj dozvieme (spoločne s políciou), kto umožňuje prevoz drog dovnútra. Nechýbajú ani scény v bare s chlapíkmi za barom s poldecákom v rukách, čo je skrátka základ :)

Keď budete môcť vsadiť na súboj malého psa a krysy, tak nikdy nevsádzajte na krysu. Ono je to dosť jednoznačné. Inka táto epizóda šľape od začiatku do konca, stále sa niečo deje a každou scénou sa mení aj prostredie. Tentokrát strávime viac času aj vo väznici a priamo s ňou je spätý aj samotný názov tohto dielu, nechajte sa prekvapiť. Vystupujú tu snáď všetky postavy, na svoje si prídu aj tí, ktorým v tejto sérii chýbal Idris Elba.

Tak zase prečo nie... podobné výplachy máme aj tak najradšej od Rolanda. Niežeby nemal najlepšie časy už za sebou, ale predsa je to stále on. Bohužiaľ na Zemi to už príliš nejde, tam sa opakuje tak, že vidno, že ho to už nebaví. Potešila aspoň scéna prvej antigravitačnej vlny. Sekvencie v horách boli ale podstatne slabšie. No a kto by to bol povedal, že to Rolanda bude baviť pri Mesiaci, respektíve priamo v ňom. Tieto scény, paralelne strihané s horskými, boli oveľa zábavnejšie a spektakulárnejšie. Suma sumárum je ale výsledok dosť rozpačitý, film pôsobí tmavo, vizuálne nevýrazne (občas ale ohúri) a občas má človek dojem, že tu chýba medzi niektorými scénami nadväznosť. Ono sa to totiž dosť divne celé rozbieha.

Rozumiem tým vysokým hodnoteniam, ako aj istým spôsobom aj tým opačným a asi aj preto zostávam na zbabelých troch hviezdach. Ale osobne musím povedať, že ak by som si vybral epizódu z Eufórie, ktorú by som už nezvládol pozerať znova, bola by to práve táto. Úvodná hádka je síce krásne nakrútená a zahraná, ale presne toto sú tie situácie, aké nechcem vo svojom živote nikdy zažívať. No a že by sa dej posunul nejako výraznejšie vpred, to sa povedať nedá.