tron

Jedno z najhorších seriálových finále, aké som kedy videl. Zlé postavy sa zrazu menia (asi...?) na kladné, kladné na (zrejme) záporné, s väčšinou postáv sa nerozlúčime (!!!), koncový cliffhanger slabý ako slabý čaj, no proste celé zle. Tešil som sa na megaakciu a namiesto toho som sa dočkal tony nudných dialógov o ničom a pár desiatok akčných sekúnd, ktoré sa bohužiaľ ale odohrávajú v hnusnej tme. Sto palcov dole.

S prižmúrenými očami 4*, ale aby bolo jasné, tak najmä za Malkovicha a posteľnú scénu.

Príbeh okolo Karla Čapka ma príliš nezaujímal, ale v skutočnosti oň vlastne veľmi nejde. Úchvatná anglická a škótska výprava.

„To je skvelé. Bolo nám potešením.“ Strašne fajn film. Dodnes si živo pamätám, ako v polovici 90. rokov šiel do kín, ale iba nimi relatívne nenápadne prešumel napriek tomu, že Hugh Grant bol toho času už solídna hviezda (Štyri svadby a jeden pohreb). V Angličanovi, ktorý... je to presne „ten“ Hugh Grant, akého alebo máte radi, alebo nenávidíte. Ja som ho mal vždy rád, nebol to nejako extra obľúbený herec, ale vážil som si ho a pripadal mi fajn, ako ostatne 99% všetkých anglických hercov. Niektorí tu v komentároch tvrdia absurdnú vec, že v tomto filme má Grant vedľajšiu rolu, čo je ale úplne nepochopiteľné tvrdenie, pretože už klasickejšia titulná rola to byť nemohla. Naopak, skôr (skvelý) Ian McNeice je ukážková vedľajšia postava, ktorá príbehu dodáva humor. Napriek tomu určite nejde o čistú komédiu. Je to skôr taká typická britská pohodička, občas smutná, kde aj tie najveselšie okamihy sú „len“ úsmevné, než že by ste sa váľali od smiechu po zemi. K tomu prekrásna výprava napriek pár chybám idylického anglického vidieka a zaujímavý scenár, na ktorom je najprekvapujúcejšie, že táto bizarnosť sa kedysi skutočne stala (!). S prižmúrenými očami musím dať 4*, pretože to bol fakt fajn a milý filmík. Uznávam, že vynútená romantická vedľajšia linka ma nudila, ale pestrá galéria dedinčanov, výprava a svižný scenár plný originálnych nápadov to prehlušil. Samozrejmosťou je skvelý Colm Meaney ako Kozel Morgan.

Van Damme zjavne odkukával od Seagala. Len čo režijne debutoval Aljaškou v plameňoch, belgická puma debutovala Súbojom cti. A len čo Seagal hral v akčniaku z uzavretého priestoru (Prepadnutie v Pacifiku), Jean-Claude rýchlo do svojej filmografie pridal spriaznenú (ale podstatne menej zábavnú) Náhlu smrť. Tentokrát priestor nie je až taký uzavretý (ide sa skôr niekde na úrovni mrakodrapu z prvej Smrtonosnej pasce), ale inak fajn. Konzistentné, neurážajúce a veľmi neprekvapivé akčné béčko. O tom, že skutočne nejde o žiadne žánrové veľdielo (a zďaleka ani o jeden z najlepších Van Dammeho kúskov) ostatne asi dostatočne vypovedá fakt, že keď sa vysloví názov tohto filmu, všetci si spomenú maximálne tak na scénu s tučniakom... a tým to hasne. Scenár je predvídateľný (scenárista Policajnej akadémie 3-4 sa nezaprie), réžia Petra Hyamsa (s ktorým dal Van Damme rok dozadu dokopy podobne priemerného Timecopa) a rozpočet síce nie je zlý (35 miliónov), ale nie je dostatočne dobre využitý. Achillovou pätou nevýnimočnej snímky je slabý kasting v čele so značne nepostačujúcim ústredným zloduchom v podaní béčkara Powersa Bootha (divný hixploitation Južanská pohostinnosť alebo čudné Prekliate tajomstvo s Rutgerom Hauerom). Našťastie, prostredie rozľahlého štadióna so zákulisím je zaujímavé, originálne a atraktívne, za čo určite palec hore. Náhla smrť sa paradoxne dostala do kín v rovnakom roku, ako tretia Smrtonosná pasca, ktorej prvý diel dodnes patrí medzi klasiku „uzavretých priestorov“, pričom ale trojka sa paradoxne neodohrávala v uzatvorenom priestore, ale v New Yorku a vďaka tomu Náhla smrť bola minimálne po stránke zápletky viac smrtonosnopascovejšia, než samotná Smrtonosná pasca 3. Diváci naozaj neboli nadšení: film s rozpočtom 35 miliónov ich na celom svete zarobil len 44.

Tušil som, že je len otázkou času, kedy sa seriál rozbehne. Stalo sa to tu. Príchodom na ďaleký Sever epizóda získava tempo, ktoré prvým trom znateľne chýbalo. Ďalším plusom je odsunutie nudných záporných postáv do polohy cameí, čo najmä u Ruth Wilson určite poteší. Zmenilo sa prostredie, no a samozrejme predovšetkým pribudli dve kladné, silné postavy - noví spojenci odvážnej Lyri. Konečne sa začínam tešiť na ďalšie diely.

V r. 1996 bola Van Dammeho kariéra striedavo oblačno striedavo slnečno. Mal na konte kultovky Živý terč, Karate Tiger, Kickboxer, Dvojitý zásah a Univerzálny vojak, ale tempo predsa len postupne ochabovalo a začali pribúdať pofidérne kusy a prepadáky (Street Fighter, pokus o dramatické herectvo v Niet úniku). A tak si (2 roky po Seagalovom režijnom debute) povedal, že je načase skúsiť... režijne debutovať. Na tento akt násilia zlanáril producenta Moshea Diamanta, ktorý mu v minulosti viacnásobne kryl chrbát na skorohitoch Timecop a Náhla smrť. Tipujem, že Diamantovi sa do toho veľmi nechcelo, no JCVD mu na oplátku dobrovoľne poskytol „klasickejšie“ Maximálne riziko, ktoré vzniklo v rovnakom roku, ako Súboj cti. Výsledok? Nuž, hoci už ani Seagalova Aljaška v plameňoch nebola žiadny zázrak, oproti Súboju cti je to veľkofilm. Pritom ani Súboj cti nie je podvyživený. Retro americký úvod s gangstermi a New Yorkom, potom more, ostrovy a pláže, loď, slony, putovanie divokou džungľou, exotické mestá na druhej strane sveta a nakoniec veľké bojové finále. Vlastne je prekvapivé, že to stálo "iba" 30 miliónov. Van Damme si dokázal zaobstarať dobrého kameramana a slušného hudobného skladateľa. Páni tomu dodávajú ako-takú opulentnosť. Bohužiaľ, celé je to veľmi matné, nemastné neslané. Keď som to videl prvý raz ešte v 90. rokoch, tak veľké sklamanie, ale po desaťročiach to predsa len relatívne získalo na kvalite. Taká bojová oddychovka s pár pokusmi o humor a nekrvavou, zato početnou akciou. Tá sa však zbytočne drží pri zemi a naozaj je v prvom rade tým, čím aj mala byť: prehliadkou bojových štýlov a umení a nie „klasickou“ filmovou akciou, ktorá si kladie za úlohu diváka strhnúť a pobaviť. Troška smutne už v dobe premiéry pôsobilo, ako sa chválil tým, že sa mu do filmu podarilo dostať Rogera Moorea. Pritom o Moorea, s prepáčením, mimo úlohy Bonda nezakopol ani pes. Ďalším bizarným kastingovým zjavom bol James Remar, ktorý sa v živote najviac preslávil tým, že prišiel o rolu Hicksa vo Votrelcoch. Diváci nadšení neboli, ale svet zažil už väčšie prepadáky (celosvetová tržba 57 miliónov dolárov).

Druhá polovica dosť nudná, ale prvá parádne ukazuje fenomenálnosť Toskánska, prastarých miest a mestečiek, ulíc a uličiek, obchodov a tradícií.

Jednotka mi nikdy príliš nesadla, ale myslím, že pre hororového fanúšika je to povinnosť (lebo Cronenberg a vybuchujúce hlavy). Na dvojke neviem, či je prekvapujúcejšie to, že vôbec prišla (predsa len jednotka nie je po príbehovej stránke niečo, od čoho by ste automaticky čakali sequely) alebo to, že až po fajnových desiatich rokoch. Tak či tak pribudlo viac hláv a viac akcie a ide to predsa len trošku viac do hororu, než prvý diel, ale čisté horory to určite nie sú a hlavne je to dosť dlhé; takýto scenár by pokojne mohol mať hodinu dvadsať s titulkami a bolo by to lepšie. Režisérovi Duguayaovi to každopádne zrejme sadlo a v rýchlom slede nevyprodukoval len trojku, ale i iný film o explóziách (Explózia s Brosnanom).

Strašná sračka. Vôbec nechápem, ako tento človek mohol neskôr natočiť vynikajúceho Bladea. Ale potom natočil Ligu výnimočných... takže vlastne chápem. Prvú polhodinu som vôbec nechápal, čo to je. Potom som sa trochu chytil a atmosféra bola hustá, ale inak fakt príšerné béčko hraničiace až s céčkom ako po stránke megalacnej výpravy, tak po hereckej stránke (o scenári nehovoriac). Dvojhodinovú stopáž hodnotím ako pokus o umeleckú samovraždu. Nikdy viac.