tron

Vidno, že to šili horúcou ihlou. Viď. čudný priestor nepriestor pre Dragovcov, kvôli ktorým sa síce všetko deje, ale oni samotní majú len minimalistický priestor. Rovnako tak samotný Sly má dosť čudné miesto v scenári a napriek pár skvelým scénam je taký, čo ja viem... nijaký? Čo je dosť zaujímavé, lebo sa podieľal na scenári a produkcii. Napriek tomu kvalitné pokračovanie mojej obľúbenej jednotky. Veľmi oceňujem návrat starých postáv (fanúšikovia vedia), naturalistické akčné finále (obvykle ma ringové scény v boxerských drámach nechávajú ľahostajným, ale toto malo niečo do seba) a príjemne drsné scenáristické ťahy (súvisiace s hluchotou, ale nechcem spoilerovať). Oceňujem tiež zaujímavý nápad s púštnym peklom pre odpísaných bojovníkov; to si pomaly koleduje o rip-off.

Začíname dostávať odpovede na niektoré otázky, ale stále toho ostáva dosť otvoreného. Pripadá mi to šité horúcou ihlou, čo pekne monitoruje scéna, v ktorej chlapík nabehne na policajnú stanicu a náhodou si vypočuje kľúčový rozhovor policajtov, ktorý prebehne presne v tej sekunde, ako na scénu napochoduje týpek.

„Si smiešny. A to je vo Francúzsku najhoršia urážka.“ Tento film som prvý raz celý videl až v roku 2019, ale v skutočnosti som ho od roku 2003 (kedy vznikol) videl v televízii asi miliónkrát. Ale zakaždým iba kúsok, tu jednu scénu, tam druhú, tam prvé minúty, inokedy finále. Nikdy nie celý. Až vo februári 2019 som v robote na poobednej nemal čo robiť, tak som si obľúbený filmík našich mám konečne pozrel prvý raz od začiatku až po záverečné titulky. A má to niečo do seba. Je to skôr príbeh intríg a plánu, než akcie, čo je dobre, nakoľko šermiarske scény zvyknú vo filmoch všeobecne bývať dosť nudné (a inými nie sú ani tu). Bruno Wolkowitch (v dvojúlohe) mi vždy pripadal slizký, ale ako-tak dostatočne to kompenzuje pár sympatických vedľajších postáv (jeho „dcéra“, dvojica komických kamarátov). „Spoločný nepriateľ je najsilnejšie puto.“

Mne to sadlo. Dve sympatické dievčatá (a to obvykle Ellen Page nemám príliš v láske, mimochodom Ellen to aj produkovala), krásny hlboký les a všade naokolo svet horiaci v plameňoch chaosu (ktorého začiatok nikto nevie presne určiť, zato koniec áno). Kto čaká klasický lesný survival alebo nedajbože horor, ten bude sklamaný, na túto strunu sa tu nehrá. Je to skôr psychologická dráma s pár nepríjemnými, vyhrotenými scénami. A ten koniec s odchodom ma neviem prečo upokojil. Je to dobrý koniec. Poctivý.

Skvelé by to bolo i bez šokujúcej twistovej koncovky. Čakal som, že to možno bude obsahovať nejaký trochu menej čakaný zvrat, ale TOTO som vážne nečakal. Ale áno, dávalo to logiku (nepáčilo sa mi snáď len to, že ako prvé volala otcovi a nie na políciu, tak ale OK, mala 16). Nebyť koncovky, šlo by „len“ o mrazivý a prekvapivo strhujúci triler o zle medzi nami, o zle, ktoré prekvapivo zaútočí v najnečakanejšej chvíli, brutálne zasiahne do našich životov, rozkope ich na márne kusy a naše životy sa vinou krvavého, zbytočného, primitívneho zločinu už nikdy nevrátia do pôvodných koľají. Áno, mne by to v pohode stačilo aj „len“ takto. Ale keď už si myslíte, že to máte, zaskočí vás finálna 10-minútovka, kedy len otvárate oči a ste šokovaní. A potom oči zavierate, lebo ste pre zmenu extrémne dojatí (no to budete už v úvodnej variácii na pixarovku Hore). Rafinované, inteligentné, svižné. Akurát ma vydesilo, že môj obľúbený hulič Harold má už skôr 50, než 40 rokov. Produkoval režisér Nočnej hliadky, Rus Timur Bekmambetov, ktorý, zdá sa, sa začína pekne špecializovať na podobné „internetové“ trilery (Odobrať z priateľov 1 – 2).

Ale hej, celkom dobré to bolo. Veľa akcie, síce bez kultových nápadov, ale obstojne natočenej (najmä dlhá naháňačka na strechách, ale čakal som od nej viac). Výprava fajn a to ako podmorská, tak suchozemská. Postavy priemerné, ale Jason Momoa, Willem Dafoe, Nicole Kidman, Patrick Wilson, Dolph Lundgren (!), Yahya Abdul-Mateen II (ehm) a dokonca i Amber Heard a Temuera Morrison, ich dokázali predať. Univerzum na môj vkus neveľmi zaujímavé, ale treba dodať, že hoci to pripomína rôzne filmy (vizuálom asi Avatara a roztatáreným humorom trochu Thora Ragnarok), dokázal James Wan zostať svoj. Trocha bizarne pôsobí, ako je klasická hollywoodska kráska zamilovaná do polotučného zamasteného týpka, ktorý by vo vašom činžiaku mohol robiť domovníka, tak ale jasné, láska nepozná hranice a vlastne sa mi to páčilo, pripadalo mi to realistické. Scenár jedno veľké klišé a málokedy dáva logiku (megatýpek skáče z lietadla bez padáka a po dopade je veselý ako slniečko na hnoji alebo doňho strieľajú granátometom a nič sa nedeje, ale keď mu hrozí pád z trápne tri metre vysokej budovy, má smrť v očiach?). No občas dokázal vypotiť pekne mrazivú scénu. Poteší každopádne, že doňho autori narvali všetko, čo sa dalo (žraloky s lasermi, obrnené gigantické morské koníky). A aj to, čo sa nedalo (Cthulhu).

Čo ja viem. Príliš ma to nebavilo. Nebolo to zlé, ale nejednalo sa ani o hororovú udalosť. Solídny priemer s dobrými maskami, pár fajn scénami a zaujímavým umiestnením do obdobia 2. svetovej vojny. Negatívne hodnotím nezaujímavé postavy a občasné, veľmi jemné ladenie do čiernej komédie (čo mi v hororoch nevyhovuje). Mám z toho čudný pocit. Ako keby tvorcovia nevedeli, čo konkrétne natáčajú; ešte pomerne krátko pred premiérou vraveli, že je to rip-off Cloverfieldu, potom to nejakým divným spôsobom zostrihali a nie je to napokon ani vojnový film, ani akčný, ani horor, ani zombies a určite to ani nespadá do cloverfield-univerza.

50%. Rado by to bolo novými Hráčmi na vinici Pána (čo už je samo osebe podľa mňa dosť preceňovaný film), ale bohužiaľ. Vzniklo to podľa skutočných udalostí, ktoré sú značne šokujúce a brutálne, ale vo filme je inkriminovaná pasáž natočená dosť nezáživne. Rovnako tak (prekvapivo početné) súboje medzi domorodcami/kmeňmi. Chcelo by to byť drsné (ušetrený nie je ani detský život), ale proste to nie je ono (a jedna nezvládnutá scéna s anakondou to nezachráni, je skôr WTF, než mrazivá). Potešili ma archívne reálne nahrávky v záverečných titulkoch.

Mne sa to páčilo. Mám rád Sirotinec a toto režíroval jeho scenárista (v produkcii režiséra Sirotinca, ehm). A zrežíroval to OK. Príjemný a zaujímavý v podstate horor o súrodencoch v obrovskom dome pri lese. Filmu dominuje dobrá atmosféra, vydarený kasting (Mia Goth je Mia Goth, k tomu proste niet čo dodať) a ku koncu pár twistov, ktoré ste zrejme nečakali. Zázrak to nie je, ale inak fajn a v pohode.

Od roku 2007 (vrátane) som čakal na dobrý film o Transformeroch. Konečne som sa dočkal.