hygienik

Film o troch dievčatách, ktoré sa zmietajú medzi homo a hetero orientáciou. Navzájom si citovo ubližujú a zároveň sú sami obeťami svojej vnútornej rozorvanosti. Dialógy sú primitívne a pomerne zriedkavé. Napriek tomuto paradoxu nám dáva obraz v tomto filme podľa mňa veľmi intenzívne a hlavne úprimne možnosť nahliadnuť do dievčenských duší, tak ako máloktorý iný film na podobnú tému.

Druhý Návrat bocianov. To isté prostredie, podobné klišé, ale Jahodové víno má navyše o čosi nudnejší dej. Rázovitá obec z pohraničia je zobrazená tak prehnane (s dôrazom na nedostatky každého obyvateľa: alkoholizmus, radodajnosť, sebectvo, horkokrvnosť, že je po 5 minútach jasné, ako sa to skončí. Film nemá čím prekvapiť (vrátane očakávaných štylizovaných záberov vidieckej idyly).

Tak kamera a strih boli možno skvelé. Ale dávam len 4 hviezdy. Tí chalani si za to mohli sami. Mali požiadať o pomoc kompetentných (riaditeľku, s lekárskou správou podať žalobu na polícii a hlavne okamžite zmeniť školu). Je mi jasné, že teenagerom sa takéto postupy bridia, ale inak sa to riešiť nedá. Na čo mám vystrieľať tých čo šikanujú, keď potom zastrelím aj seba? To nemá zmysel.

V živote by ma nenapadlo, že na filme plnom hlášok tipu: "Jsem tady s jednou krávou a podestýlám jí." sa budem 2 hodiny baviť. Z hľadiska objektivity je to brak, no toto je prvý film, na ktorom som sa po dlhšej dobe z chuti zasmial. Takže neobjektívne 4 hviezdy. TY KRÁVO, CHCE TADY NĚKDO SEX? :)

Prve 2 tretiny filmu boli pomerne nudne. Opis vsednej kazdodennosti okoreneny obcasnym "laskavym humorom" ma chyta za srdce vo Sverakovych filmoch, ale v rumunskych akosi nie. Posledna tretina tolkshow - super vtipne satiricke - skoda ze to pochpopia asi len obyvatelia postkomunistickych krajin. Co ste vy robili 22 decemra 1989 pred 12: 08? To je jeno NECH ZIJE REVOLUCIA, a to aj vtedy, ak ziadna nebola. Takze dokopy 3 hviezdy . Skoda tej prvej casti filmu.

4 pubertálne holčiny, robia zle jednej slušňáčke. Tá sa sčasti právom - sčasti nie cíti opustená až natoľko, že stále rozpráva o samovražde. Do veľkej miery si je na vine sama. Svojou precitlivenosťou a naivitou je predurčená na "facky" od okolia. Charaktery sú vykreslené bravúrne a dialógy sú typicky české - mierne drsné až cynické. Svojim spôsobom to pripomína predemigračného Formana. Skrátka jedná sa o typický český film.

Islandský film, pochmúrny, plný trápiacch sa ľudí, s ktorých každý ma nejaký životný problém, ktorý mu už už prerastá cez hlavu. Napriek tomu, robí každý, čo vie. Divákovi hrozí, že zaspí, ale ak máte radi "každodenné ľudské drámy" správne seversky drsné, kde sa toho veľa neudeje, ale nevypovedané emócie vrú v srdciach hlavných hrdinov, nech sa páči.

2 a pol hviezdy. Hlavná hrdinka je presvedčivá, podmanivá a dodáva filmu punc každodennej súrodeneckej láskavosti. Je to milé, ale tu končia pozitíva filmu. Jedná sa o akúsi rodinnú fresku s množstvo svojských postavičiek. Na to, že hlavná hrdinka je perzekvovaná, jej utrpenie a dilemy, sú tu podané s tak malým dôrazom a objasnením, že miestami sú až nezmyselné a chaotické. Jej malý brat sa zmieta vo svojom detskom svete v mori hlúpych rečičiek a fatnaskných výrokov o Rumunsku a Čaučeskovi. Film nie je vôbec zlý, ale tak v polovici vás začne nudiť. Chýba mu nejaká hlavná ideová kostra a príbeh speje do stratena.

Silný príbeh, s prepracovanými charaktermi, nabitý úprimnými emóciami. Už sa niekoľkí zmienili o záverečnej scéne hry na klavír. Napriek tomu, že som videl dosť amerických filmov, aby som mohol čakať to, čo prišlo, vyrazilo mi to dych. Po dnešku som skalopevne presvedčený, že sú hudobné žánre, ktoré svojou kvalitou prekonávajú klasickú hudbu. Hlavná hrdinka Jenny bude divákovi počas celého filmu sympatická. Za zmienku stojí aj niekoľko lahôdkových záberov: 1. Múr väznice v kontraste s múrom kostola. 2. Nájazd kamery, keď Traude číta v archíve Jennin spis. Do textu je vložených niekoľko vydarených citátov, ktoré napodiv a chvalabohu namiesto obvyklej gýčovitosti, dávajú scénam filmu a konaniu postáv uveriteľné a silné komentáre. Znelo to približne: "Vráť mi moju slobodu, vráť mi moju slobodu, vráť mi moju vinu, aby sa zo mňa zmyla krv." Takto samostatne ten citát nepôsobí nijak zvláštne, ale kto uvidí film pochopí. Podľa mňa by si tento film zaslúžil trvalé miesto medzi 200 najlepšími filmami CSFD.

AK NECHCETE POZNAŤ DEJ FILMU NEČÍTAJTE NASLEDUJÚCI TEXT!! Pozrime sa na jednotlivé poviedky: 1. PETER učí hru na klavír. Hudba mu skrášľuje život a umožňuje mu vnímať svet cez jeho vlastnú fantáziu. Táto poviedka je obohatená o animáciu – Peter si predstavuje, že skúma podmorský život asi v štýle 20 tisíc míľ pod morom – tým sa stáva vizuálne príťažlivou a v porovnaní s ostatnými originálnou. 2. MIRO je Róm a miluje nerómku Moniku. Ich okolie z toho radosť nemá. Monikina mama je proti jej vzťahu a situácia sa ešte skomplikuje, keď Monika otehotnie. Príbeh je presvedčivý a emocionálne silný. 3. ELENA čaká dieťatko a dúfa, že nebude slepé ako jeho rodičia. Príbeh je málo rozvinutý, a asi najmenej zaujímavý. 4. ZUZANA sa prostredníctvom chatu zaľúbi do vidiaceho chlapca (on nevie, že je slepá) a dúfa, že ju bude mať rád aj keď je slepá. Za pomoci svojej sestry sa chystá na stretnutie s ním. Už len za túto poviedku by som dal filmu 5 hviezd. Zuzana ako jediná budí dojem, že jej príbeh je prežitý reálne v danej chvíli keď beží kamera a nie retrospektívne zinscenovaný ako príbehy Mira alebo Eleny. Dialógy na chate dávajú poviedke punc reálnosti aj krásy zároveň. V záverečných 5 minútach sa dozvedáme buď rozuzlenia jednotlivých poviedok alebo niektoré zostanú nedopovedané, s otvoreným koncom, čo je pre mňa ďalším pozitívom tohto filmu. V prípade Mira a Zuzany som mal pocit, že sa jedná o akýsi nepatričný náhľad do súkromia postáv – teda som bol rád, že ich konečné rozhodnutia sa divák nedozvie. Mnohí diváci môžu mať pocit, že film ako celok svojou ľúbostnou tematikou neustále útočí na diváka v snahe vyvolať „silné emócie“. To je možno pravda, ale mne to neprekážalo