boogieman

Keď sa na to pozerámm ako na film, je to za 4* (predsa to je len ničím nový Tscherkassky, naviac má aj lepšie kúsky). Viac však oceňujem to, že je to koncipované ako pozvánka na Viedenský filmový festival, čo mi príde značne originálne a neotrelé, takže kludne može byť aj za 5*.

Originálne zrežírovaný film( medzititulky, rozdelenie na kapitoly, silná výtvárná štylizácia) z ktorého presakuje radosť zo života tak, že po zhliadnutí si svoj život i svet okolo vážite dvakrát viac. Film, ktorý odporúčam pustiť si vtedy, keď vám život príde nudný alebo smutný.

Je cítiť silná podobnosť s Reygadasom (Escalante bol pomocným režisérom Battle in Heaven). Bohužiaľ, Sangre nedosahuje podobných kvalít. Film skvelým spôsobom zachytáva manželstvo a život ľudí zakliesnených v stereotype, neschopnosť Diega pohnúť sa z miesta a začať robiť vlastné rozhodnutia, čo vyvrcholí smrťou jeho dcéry ktorej nebol schopný poskytnúť ani pozornosť, ani domov. Rovnako ako Diego, režisér prešlapuje na mieste a nevie ktorou cestou by sa vydal, čo vedie k pomerne zvláštnemu koncu, ktorý je buď úplne absurdný alebo som ho nepochopil( samozrejme určité interpretácie by sa našli, nie však k mojej spokojnosti ). Veľkým kladom je vykreslenie charakterov cez každodenné rutinné činnosti, kde sa všetko podstatné deje " medzi riadkami ". Po formálnej stránke snímku dominujú dlhé a často statické zábery s výborne nasnímanou mizanscénou štylizovanou do pastelových farieb. Celý film oplýva dusivou atmosférou, kde nasílie visí vo vzduchu v mnohých záberoch, no napriek tomu sa ho nedočkáme( napriek zavádzajúcemu názvu,v preklade " krv "). Nebyť záveru, po ktorom som ostal pomerne rozčarovaný ( čo kludne môže byť moja chyba, nie chyba filmu ) mohlo to byť aj na 5*. Druhé zhliadnutie môže však hodnotením pohnúť- uvidíme. Ako debut je to však pozoruhodné, uvidíme čo Escalante ukáže v svojom ďalšom filme.

Rozkoš.

Ako Kafka, do ktorého prekladateľ raz za čas medzi text vložil vtip zo svojej knižky najsuchších kameňákov. Scéna v kine však ten film popisuje omnoho lepšie.

Nenávisť voči hollywoodu, anarchia a totálny filmársky underground prezentovaný všetkými klišé hollywoodu zaobalenými v stereotypnej a primitívnej naratívnej štruktúre ala Hollywood. Ten film v podstate je to, čo sám kritizuje a to je na ňom geniálne. A dobré vtipy ktoré pobavia nejedného cinefila, fantastická mizanscéna a na posratie sexy Mellanie Griffith. Yeaaaah!!!

Antonioni -2*, Soderbergh - 4*, a Wong :)

Trpký film, ktorý sleduje časť zo života dvoch ľudí v pomerne zvláštnej dobe "nedostatku vody a prebytku melónov". Problém ktorý sa nesie celým filmom je neschopnosť naviazať s ľudmi kontakt iného druhu ako sexuálneho. Dusivá atmosféra je odľahčovaná muzikálovými výstupmi s čoraz viac prevládajúcou ženskou sexuálnou fantáziou. V mimoriadne originálnom, až šokujúcom finále k naviazaniu kontaktu nakoniec predsa len dojde, a to mimoriadne zaujímavým spôsobom, ktorý o vzťahoch v súčasnom svete možno vypovedá viac ako sa na prvý pohľad zdá. Nie som si však istý či to je happyend :)

Zdanlivo nezmyselná úvodná montáž všeličoho, evokuje rovnako silný " Čo to akože má znamenať? " pocit, ako tá istá montáž v závere vyvoláva záplavu krásy, štastia a radosti. Tento film si veľmi cením a určite patrí medzi to najzaujímavejšie čo som videl, a to nielen na poli animovaného filmu. UPDATE: Po treťom zhliadnutí nachdádzam chyby, a znižujem na 4 hviezdy,no napriek tomu film ostáva blízko môjmu srdcu, a vážim si jeho posolstvo a celkové spracovanie.

Katalyzátor myšlienok na témy ako komplexnosť a pravdivosť mediálnej reality, spôsob podávania informácíi médiami, zložitosť udalostí a ich neustále redukcia a snaha popísať ich pomocou faktov a iné. Haneke nám podáva nezainteresovaný pohľad (podobne ako sa o to snažia média), ktorý dosahuje pomocou statickej kamery a oddramatizovanej naratívnej štruktúry. Svojou fragmentárnosťou narácia pripomína chrlenie udalostí v médiach, predovšetkým v televízii. Nepovedal by som, že Haneke sa snaží kritizovať, skôr sa nás iba snaží doviesť k tomu, aby sme si sami uvedomili metódy a princípy mediálnej prezentácie, vrátane jej pravdivosti a (ne)komplexnosti. Zasadenie udalostí do naratívnej roviny spôsobuje, že si pri posledných záberoch zo správ oveľa jednoduchšie uvedomíme rozdiel medzi udalosťou podávanou médiami a skutočnou realitou. Veľmi zaujímavý a podnetný kúsok, z Hanekeho trilógie o smrti ma zaujal asi najviac.