Adrian

Posledná noc v Soule..? Noc - ten magický čas, ktorý má silu vyčleniť sa z našej bežnej reality a pre Muža a Ženu v anonymite veľkomesta vytvoriť svoju alternatívnu existenciu. Milenci, ktorí majú iba tých pár hodín do svitania - čas, ktorý ich srdce, zmietané tak vášňou, ako i túžbou po štastí a milovanej osoby po boku, núti vyplniť každú chvíľku intenzívnym prežitkom nezabudnuteľného okamihu. Hlavne nemyslieť na ráno, ktoré so sebou prináša chlad konca a núteného odlúčenia a zo spoločných chvíľ ostanú iba krásne spomienky, ktoré nechcú a nesmú byť zabudnuté! Čo je väčšie štastie a čo prináša úsmev na tvári a pohladenie pri srdci na sklonku nášho života, keď si ho budeme rekapitulovať? Celožitovný partnerský zväzok, ktorý býva väčšinou v neskorších rokoch hnaný hlavne motorom zotrvačnosti, alebo jedna noc - nabitá emóciami a spaľujúcou túžbou každou ubehnutou sekundou (a práve touto skutočnosťou výnimočná, pretože keby pokračovala do nasledujúceho dňa a ďalších dní, stala by sa z nej "rutina" spomínaného partnerského zväzku)? Rozum možno velí voliť pvú alternatívu, túžba po dokonalom šťastí a zakúsení aspoň na istý čas tej pravej lásky jednoznačne druhú... -> pretože na úplnom konci ostavajú práve už iba spomienky... . P.S.: Samotný film sa nakrúcal v lete 2005 v Soule, konkrétne v období okolo "kórejského dňa nezávislosti (15. august/srpen)", čo v mojom prípade pridáva iba na výnimočnosti, lebo v rovnakom čase a na známych lokáciach sa vyskytovala aj moja maličkosť... :-)

Ťažké zlyhanie schopnosti rozprávať príbeh (slabulinké dialógy) a podať obrazom prehľadne akčné sekvencie (strihová montáž predstavuje nekontrolovaný chaos). Odosobnené ladenie neponúka nič na trvalejšie zapamätanie čo i len jednej scény.

Plávanie životom prinášajúce nečakané prekvapenia ako i vzťahy, ktoré nemusia byť tými pravými. Úsmevné, ale i trpké tápanie, strety a rozchody. K tomu jedno odhalené tajomstvo z minulosti, splietajúce osudy viacerých ľudí a prinášajúce aj napriek záverú nadnášajúce poznanie o dôležitosti napredovať a neustále si vychutnávať ten krehký zázrak menom ŽIVOT.

Good-bye old chap. You saved the worst and the best for the last chapter; for the final curtain.

Romantická melodoráma, ktorej hlavným aktérom je 9-ročný chlapec? Áno! Je to kvalitné? Áno! A ešte ako!!! Ďaľší z kórejských filmov, ktorý svojou ľahkosťou a uprímnosťou pohladia pri srdci a naplnia vás miestami krásnymi, miestami smutnými, ale hlavne skutočnými pocitmi, ktoré vo vás budú ešte dlho rezonovať po "nezvyčajnom" závere... :-)

Bravo! Spociatku je takmer nemozne spoznat reziserov rukopis, o to viac vsak prekvapi jeho neskorsie, postupne nasadzovanie. Zivotne osudy maliara zachytene vo filme, ktory je tiez sam malbou - resp. zobrazenim celeho procesu jej vzniku, comu je prisposobena zmena stylu rozpravania ako i predkladanych nalad. Z pokojnych vod bieleho platna postupnym prskanim farieb a tahom stetca prechadzame do kitanovskeho humoru, gejziru napadov, horkosladkych situacii a jeho hravych obrazovo-zvukovych skratiek, aby sa na konci kruh uzatvoril znova v pokojnom, takmer dojimavom style. Po dvojici sebareflexivnych snimok, okrem ineho pojednavajucich i o osamoteni a klamlivosti vnimania pridava Takeshi i tretiu, i ked tentokrat v zjavnej priamociarosti ovela komplexnejsiu. Navyse, takmer vsetky malby, ktore vo filme mate moznost vidiet, pochadzaju od samotneho Kitana. Zacal ich kreslit po svojej nehode na motorke. [Venezia, 2008]

Aj napriek vsetkej tej nablyskanosti (krasni, bohati, mladi, udrziavani) mi toto romanticke mamenie, castingom Monga-Hear Me prepojenie, zachutilo. Stacil jeden pohlad Ivy Chen s jej velkymi ocami, okorenene usmevmi Vicky Zhao a Shu Qi, opustene maciatko a dojatie prislo :). Potom, ako si svoj Love Actually natocili dva roky dozadu v HKG (Hot summer days), prisiel podobny zasah do cierneho (kvalitativne i komercne) aj z dalsieho cinskeho "protektoratu" - Taiwanu. Takze do tretice sa caka uz len na velkeho cinskeho bratra... . 7/10

Ak by som raz stál pred voľbou vybrať pre budúce generácie filmy, ktoré by najlepšie charakterizovali žáner romance, výber by pozostával takmer výlučne iba z juhokórejských snímok. Ich emociálny dopad na mňa sa veľakrát slovami ani nedá opísať - podobne ako nedokážete nikdy vystihnúť skutočnú lásku - áno, tú PRAVÚ - JEDINÚ, ktorú môžete iba zažiť a hlavne CÍTIŤ. Keď sa vám chce smiať a plakať zároveň, keď každým okamihom svojho bytia a každou bunkou v tele kričíte do sveta aké nádherné je ŽIŤ, MILOVAŤ a BYŤ MILOVANÝ. Keď pohľadom rozdávate lásku všetkým a všetkému naokolo, keď... . Vždy keď vidím ďaľší juhokórejský romantický film, ktorý ma emociálne vytiahne do neba, myslím si, že už nič krajšie (alebo prinajmenšom rovnaké) sa nedá natočiť. A pokaždé sa tak nádherne zmýlim. ...ing je toho ďalším dôkazom. Už od úvodnej sekvencie na prechode pre chodcov som dostal jedným milým pohľadom a jemnou hudbou jasný signál, že je tu ďalší filmík, ktorý si získa moje srdce. A krásne obrazy (postupne zaplavované objímajúcim a jemným humorom, ale i smútkom) sa rinuli ďalej. Netreba žiadne efekty - iba skutočné a na city nekonečne obsiahle srdce, ktoré dokáže viesť svoje ruky a pracovný tím naokolo k zobrazeniu nezobraziteľného. Vďaka takémuto prístupu aj zdanlivo "obyčajná" scéna navliekania baletných cvičiek dokázala moje telo roztriasť do neopísateľne emočne nabitých vibrácií, kedy som od dojatia musel stopnúť film a scénu si dopozerať až potom, keď sa trocha upokojím... . A keď sa upokojím ešte viac, tak si rozhodne tento film pustím znova a znova a... .

Neštastná náhoda a život uvrhnutý do "handicapu" s telesným postihnutím. Následuje úplna zmena životného štýlu a poznanie, že skutočné jadro ľudskej sily nepochádza z fyzickej muskulatúry,ale z vnútra nášho ducha a myslenia, rovnako ako zistenie, že najťažsí súboj treba vybojovať sám so sebou - so svojou vôľou a presvedčením. Príbehov o prekonaní "samých seba" a nájdení vnútornej harmónie po ťažkej životnej skúške tu bol a ešte bude veľa. O body za originalitu sa tento film ani nesnaží. Jeho sila spočíva práve v tom jemnom a nehmotnom. V krehkom (a pre niekoho aj možno až príliš jednoduchom a predpovedateľnom) a pri srdci hrejivom vyobrazení cesty za harmóniou, kde práve cieľom nie je určitý pevný, statický bod, ale samotná kontinuálnosť v neustálom napredovaní.

Bodove hodnotenie nie je ani zdaleka tak zaujimave, ako to, co serial v celku prinasa a ako to prinasa. Nahlad do fungovania tajnych statnych, ale i nadnarodnych "teroristickych" organizacii je na urovni predstav osemrocneho chlapca fascinovaneho danou temou - chovanie postav, ale i vyvoj niektorych klucovych situacii je ..no povedzme velmi naivne a az detsky usmevne. Navyse serial disponuje pocetnymi flashbackmi (syndrom telenoviel, o tom sa este zmienim neskor), ktore sa vsak zial nedrzia iba v intenciach melodramy ako funkcne dramaturgickeho stavebneho prvku, ale opakuju velakrat aj sceny, ktore pre divakom defilovali v tej istej casti a to doslova par minut predtym.____Ovela zaujimavejsie je vsak serial sledovat z dalsich dvoch aspektov_____1) Z hladiska popularity ide o jeden z najsledovanejsich serialov v Korey v obdobi jesen/zima 2009, pricom podla sociologickeho prieskumu pritahol k obrazovkam velmi siroku paletu divakov. Producenti vlastne dosiahli v IRIS idealnu kombinaciu televiznej zabavy pre divaka u oboch pohlavi. Spominana melodramaticka linia (predostierana a natahovana telenovelym sposobom) a ziarivy herecky ansambel (na cele s korejskym zenskym idolom Nr. 1 - Lee Byeong-heonom) zabezpecil serialu hlavne zensku divacku zakladnu, pricom zasadenie deja do prostredia tajnych organizacii, spionov a terorizmu, kde nie je nudza o akciu a napatie, zas zaujal muzsku cast obecenstva. Vznikol tak chytlavy mix melodramatickej telenovely a akcneho zanru (v tomto smere si IRIS hodne berie zo serialu "24" - od prostredia, v ktorom sa odohrava az po samotnu strukturu vrstvenia pribehu a davkovanie informacii i jednotlivych twist pointov). Navyse uz od zaciatku bolo reklamovane, ze serial sa docka aj celovecernej podoby, co zvlast na zaver serialu pri jeho vyusteni budi velke ocakavania, akym smerom vlastne film bude koncept serialu dalej rozvijat.__________2) Popularitu serialu zabezpecil aj tematicky evergreen v korejskej produkcii: vztah medzi Severnou a Juznou Koreou - resp. ich minulost, sucasnost a mozny vyvoj v blizkej buducnosti. V tomto serial kopiruje,resp. stavia na motivoch a pribehoch uspesnych filmov poslednej dekady - namatkovo - od Swiri, cez JSA az po Double agent. V tomto smere aj vzhladom na obodbie kedy vznikal (prakticky prvych devat mesiacov roka 2009 - a potom si to dat do suvislosti s "manevrami" Severnej Korey z jadrovymi zbranami v polovici roka 2009) je serial urcitym sposobom az pokrokovy - v tom ako rozdeluje poziciu "dobra a zla" na oboch stranch barikady, ako relativizuje vinu na sucasnom stave korejskeho polostrova, v com vidi ich moznu buducnost. Podanie ruk agenta Juznej Korey so severokojeskym v poslednych minutach serialu tak jasne poukazuje, ze syndrom rozdeleneho naroda (skrz spolocensku zlozku rodiny mozno chapany ako motiv od seba rozdelenych bratrov) je stale velmi bolestivy a zial aj plne aktualny.