VsetkoVsade

Raz darmo, ten Cilian Murphy dokáže zahrať čokoľvek. V tomto NADpriemernom umeleckom diele napríklad stvárňuje hlavu neslávne známej spoločnosti, ktorá ma okrem iného zaujala dokonalou schopnosťou zorganizovať si čas, keď neraz počas ani nie hodinovej epizódy bez najmenších ťažkostí zvládli tri obchodné stretnutia, jedny dostihové preteky a dve posedenia v jednom z miestnych podnikov, plus následné vypálenie toho z nich, v ktorom si barman dovolil obťažovať ich s platením. O detailoch ich pompéznych večierkov tu hovoriť ani nebudem, a hoci sám neraz zvládnem mať ruku hore dlhšie než kompletné publikum na koncerte Blutzeugen, môj čas strávený na afterkách sa udáva zásadne v dvojciferných číslach a počas voľného víkendu toho naspím menej než priemerný účastník kokaínovej párty trpiaci insomniou, mi to finančný stav a štýl života v im podobnom duchu našťastie ani zďaleka nedovoľujú. I krátky čas však dokážem využiť minimálne rovnako produktívne ako hrdinovia filmu, napríklad stačí, že ľubovoľná osoba opačného pohlavia zareaguje na tri moje príspevky v rade a v priebehu necelých dvoch minút s ňou stihnem mentálne absolvovať päť rokov záväzného vzťahu, hádku pri výbere dizajnu svadobných oznámení a úspešne prekonať tri manželské krízy, kým si uvedomím, že mi vlastne ani neodpísala na moju poslednú správu, ale k seriálu, rozhodne vám odporúčam pozrieť si každú jednu epizódu tohto vrcholu hereckého umenia, pardon, chcem povedať, do it by the order of Peaky fockin Blinders, goddammit!

Seriály, ktorých epizódy na seba dejovo nadväzujú, ma s výnimkou Breaking Bad nikdy dvakrát nebrali a dodnes mi nie je známe, z akej príčiny som sa rozhodol začať práve s týmto. Jeho dialógy plné čierneho, nekorektného a inteligentného humoru v jednom balení, ktoré vystihujú súčasný svet lepšie, než to svojho času zvládol ten Derylov od Desmodu, ma však zakrátko presvedčili, že to rozhodne bol jeden z tých lepších nápadov, ktoré som počas minulého roka dostal. Pravdou je, že viac než otvorený som drvivej väčšine z nich a málokedy sa mi ich podarí včas prehodnotiť tak, ako by to situácia vyžadovala, po ukončení strednej som si napríklad myslel, že bude dobrým nápadom pokračovať v štúdiu na výške, pričom čas mi zakrátko ukázal, že úspešne ukončiť čo len bakalársky stupeň štúdia vyžaduje absorbciu ďaleko väčšieho množstva výživových doplnkov, energetických nápojov, alkoholu, THC, kofeínu, kokaínu, krokodílu a ďalších podporných látok, než si je bankový účet priemerného študenta ochotný pripustiť (robím si pravdaže srandu, energetické nápoje som nikdy nepil). Tri série tejto bizarnosti zato krokom vedľa rozhodne neboli, hoci mi o mne toho už stihla povedať viac, než som kedy bol pripravený počuť.

Správanie a konanie obyvateľov rovnomenného národného parku nápadne pripomínajú účinky požitia psychotropných látok na ľudský organizmus. Tvorcovia totiž síce divákom prostredníctvom nich neukážu to, ako náš svet v skutočnosti funguje, miesto toho im však podrobne a do detailov vykreslia, ako by to v ňom podľa každého racionálne zmýšľajúceho občana vyzerať malo. Členom zamestnaneckého kolektívu na pracovisku sneží z nosov v intervaloch tak pravidelných, že kancelárie pripomínajú lyžiarske strediská, ženy sú opačným pohlavím vnímané výhradne ako prostriedky slúžiace k uspokojeniu základných biologických potrieb, verejne utláčanú orientačnú menšinu predstavuje komunita heterosexuálnych jedincov bez jedinej úchylky a osoby vykazujúce známky neznesiteľnej upätosti sú bez výstrahy likvidované priamou paľbou zo strelných zbraní. Po dlhom čase od éry South Parku tu konečne opäť máme animovaný seriál, ktorý do životov nás nenapraviteľných idealistov každou epizódou nanovo vnáša hrejivé paprsky nádeje, že o svetlých zajtrajškoch, ktoré našu spoločnosť jedného dňa čakajú, každý večer pred spaním predsa len nesnívame márne a ja pevne verím, že vytúženej štvrtej série sa dočkám skôr, než sa do pár rokov predávkujem heroínom a spolubývajúci ma na izbe odvykačky hneď v prvú noc umláti zubnou kefkou v ponožke.

Vzhľadom k nemilej skutočnosti, že v cirkuse menom gastronómia sám účinkujem už dlhé roky, patrím k početnej skupine divákov, ktorí špecifiká danej profesie obsiahnuté v scenári dokážu náležite oceniť. Pri väčšine hlášok založených na situačnom humore sa totiž zďaleka nejedná len o vymyslené bonmoty, pätnásťhodinové pracovné zmeny neraz bez dostatočného množstva času ísť si čo len sadnúť, napiť sa, či prípadne sadnúť si a napiť sa, sú v tisíckach prevádzok dennou realitou, a to nielen tých slovenských. Nad praktikami, ktoré sú aj v dnešnej dobe na nejednom pracovisku stále legálne, by si každý majiteľ plantáže s bavlnou s úžasom zbieral sánku z podlahy už po prvej zmene a nebýva vôbec nijakou výnimkou, ak sa k svojmu prvému jedlu dňa dostanete až po záverečnej, pričom vaším jediným zdrojom denného príjmu živín boli dve plechovky Monstera a štyri šálky dávno vychladnutej kávy. Je celkom pochopiteľné, že mnohí ten záprah zvládajú len vďaka dennému užívaniu nelegálnym substancií a humoru černejšiemu než dno kotla na uhlie v pekelnej dielni. Prostredníctvom postáv sú spomínané fenomény v seriáli znázornené s dokonalým nadhľadom, jeho humor je nevtieravý a dialógy pomerne jednoduché, čo však v tomto prípade vôbec nie je na škodu. Situačná komédia par excellance.

Poznáte ten skľučujúci, nekonečne márny pocit, keď sa v sychravé novembrové popoludnie opäť raz prebudíte s vedomím, že hoci vám systém po skončení pracovného týždňa blahosklonne udelil celý jeden deň voľna, polovicu z neho ste už stratili prevaľovaním v posteli, a čo horšie, beztak by ste ho nemohli využiť zmysluplným spôsobom, nakoľko postrádate kamarátov a talent na iné činnosti než absorbcia destilátov v neprimeraných dávkach, čo si ale neúspešnou snahou o zaradenie do spoločnosti pripomínate vlastne každý deň, takže sa napokon horko-ťažko pozviechate z postele, aby ste si v rámci rozptýlenia zapli aspoň laptop, tam pošlete do nenávratna ďalšiu polhodinu scrollovaním filmových databáz a čítaním nadšených komentárov k novému seriálu od HBO, ktorý podľa tamojších kritikov presahuje hranice moderného filmového umenia, takže sa s cieľom spestriť svoj neveselý život konečne rozhodnete dať mu šancu, aby ste po prvej epizóde a troch baleniach zemiakových lupienkov z výpredaja v Jednote zistili, že stratou času bolo púšťať si už trailer na prvú sériu, nakoľko pútavejšiu zápletku, než má dej príbehu, by ste vyčítali aj z HTML priemerného e-shopu s nábytkom a hereckému talentu aktérov konkurujú aj omrvinky paštékového chleba napadané na vašej klávesnici, takže v náhlom záchvate frustrácie celou silou kopnete do najbližšej stoličky, ktorá vám stojí v ceste, vzápätí zistíte, že ste sa predtým zabudli obuť, takže začnete komicky poskakovať na jednej nohe po celej izbe, napokon sa rozplačete a notebook vyhodíte z izby zatvoreným oblokom? Poznáte ten skľučujúci a nekonečne márny pocit? Potom si môžete byť istí, že pri sledovaní Euphorie vás podobne negatívna skúsenosť ANI NÁHODOU NEČAKÁ, a to skrátka preto, že disponuje vlastnosťami úplne opačnými! Tínedžerské seriály podobného rangu si zvyknem púšťať len ironicky, po prvej epizóde tohto skvostu som sa však na päť hodín zasekol v nehybnej polohe a hodnú chvíľu som v nej strávil aj po skončení série. Ak by tvorcovia pred vydaním tej druhej náhle oznámili, že pre finančné problémy na ňu poriadajú verejnú zbierku, pokojne im zašlem všetky štyri eurá, ktoré mi po minulom víkende zostali na účte, ich nadpriemerne výživné filmové dielo si to bezpochyby zaslúži. Vopred upozorňujem, že morálne hodnoty postáv k jeho pozitívam nepatria, bežne v sebe majú viac snehu než Mrázikova berla, promile v dychu viac než písmen v krstnom mene a ich stehná sa poznajú väčšinou iba z počutia, práve preto však seriál odporúčam nielen ich rovesníkom, ale aj rodičom žijúcim v mylnom presvedčení, že ich ratolesti si na oslavách doteraz pripíjajú Mirindou a koláče požívajú nanajvýš tie ovocné od starej mamy. Kritizovať jednoducho nemám čo, doteraz mi z toho ejakulujú zreničky. Autori každou replikou dokazujú, že myšlienkovým pochodom dnešných adolescentov rozumejú ako málokto.

Až donedávna som ani len nedúfal, že po Ordinácii v ružovej záhrade objavím seriál z lekárskeho prostredia, ktorý by ma dokázal po duševnej stránke obohatiť v podobnej miere! Nehovorím pravdaže o filmárskych kvalitách, stačila mi úvodná scéna prvej epizódy a môj mozog si začal samým zdesením dobrovoľne inštalovať obrnu, zásadnou mierou však prispel k môjmu rozhodnutiu prestať tráviť všetok voľný čas nečinným vysedávaním pred obrazovkou a začať tráviť všetok voľný čas aktívnym vysedávaním pred monitorom, kde aj napriek skutočnosti, že postrádam empatiu a osobnosť ako takú, dokážem vďaka celodennému zdieľaniu príspevkov vierohodne pôsobiť ako milý a zábavný jedinec. A to ještě není všechno, Horste! Časom som síce až na pár výnimiek prestal sledovať aj seriály, počas zúfalého čakania na nové diely Peaky Blinders, ktoré v rebríčku životne dôležitých komodít uvádzam ešte pred kyslíkom, som však narazil na ďalšiu famóznu sériu príbehov z minulého storočia. Pohľady na život a pocity vtedajšieho pracovníka medicíny sú v nej zobrazené vernejšie, než by jeden paranoidný schizofrenik so sklonmi k sebapoškodzovaniu dokázal pokojne stráviť, priznám sa, odjakživa mi nedala spávať predstava, čo za podporné látky asi vyžaduje každodenná práca v zdravotníctve, keď aj v takej gastronómii vám pri rozhodnutí absolvovať celú zmenu triezvy hrozí v lepšom prípade záznam v trestnom registri za ublíženie na zdraví. Knirk mi hneď v prvej epizóde poskytol odpovede na všetky moje zvedavé otázky, aktéri v ňom síce väčšinu aktivít vykonávajú v plášťoch, ale rozhodne nie v rukavičkách, pacientom miesto novodobých analgetík podávajú starý osvedčený kokaín a v prípade, že im nadriadený dlhuje výplatu, nezačnú sa s ním okamžite súdiť, ako to majú v poslednej dobe všetci vo zvyku, naopak mu na znak pozornosti zariadia dentálnu prehliadku zdarma, hoci je pravda, že nie práve humánnym spôsobom. Kompletný zoznam kladných stránok seriálu by stačil na osobitnú databázu, mrazivými príbehmi bielej mafie ma skrátka dokonale pohltil a jediným jeho nedostatkom je, že pozostáva iba z dvoch sérií, tú prvú som totiž zvládol za necelý deň.