Wiluna

Kórejský OldBoy je tým kinematografickým pokladom, ktorý musí tvorcom závidieť celý filmový svet. Akoby predbehol dobu v zmysle, akým spôsobom je vyrozprávaný a bravúrne režírovaný. Nedýchala som, obdivovala každú minútu napätia, brutálnu – skutočne udivujúcu krutosť, bolestné pohnutie človeka (hlavného hrdinu, ale aj moje) a bohatý vizuál. Hudba skvelá. Americký remake tu pôsobí komicky a nemôže sa absolútne v ničom rovnať s originálom. Kórejská filmová produkcia mňa osobne nikdy nesklamala a verím, že takýchto úžasných skvostov má v talóne ešte viac.👍

Film som si kedysi kúpila na DVD za £3 v malom pakistanskom obchodíku a netušila som, akú vzácnosť si odnášam domov. Nádherný, hlboký epos, ktorého hlavným cieľom nie je rozoberať americký impact vo Vietname, ale pokúsiť sa o hlbšie zamyslenie sa nad životom, smrťou a v neposlednej rade nad láskou (hlavne tou kamarátskou). Lovca Jeleňov radím preto do kategórie ťažkých filmov, ktorý začína možno nudne a zdĺhavo (presne ako nalodenie na Titanic). No vzápätí pochopíte, že išlo o nevyhnutnosť, aby ste sa dokázali lepšie vžiť do nasledujúcej ťaživej kapitoly príbehu, v ktorej sa kamaráti z detstva stávajú vojnovými zajatcami. Mike a Nick (Rober De Niro a Christopher Walken) sú nútení hrať proti sebe ruskú ruletu, zatiaľ čo väznitelia okolo nich sa stavili, kto zomrie ako prvý.  Práve tieto scény majú skvelú atmosféru a vy neviete či ste pripravený nazrieť do najtemnejších zákutí ľudskej psychiky. A ich trauma zostáva a je obrovská. Výborné herecké obsadenie, skvelý scenár, emotívne herecké výkony – pri ruskej rulete mali herci na šialenú žiadosť De Nira skutočný ostrý náboj v revolveri. Preto je jeho priam šialený výraz a smiech v tejto scéne nefalšovaný. Tak isto facka, ktorú uštedril vietnamský herec Walkenovi nebola v pláne (tajná žiadosť režiséra) a jeho prekvapenie bolo o to väčšie. A film v sebe ukrýva veľa ďalších skvostov a odkazov. Ak máte chuť na niečo hlboké.....zvoľte Lovca Jeleňov.

Každý milovník hororovej tvorby (a nie len tej) musí priznať, že The Thing od Johna Carpentera je majstrovské dielo. Špeciálne efekty tej doby sa podľa mňa museli ukázať bez pochýb ako objavné a tiež obsahuje najlepší výkon v kariére Kurta Russella a Keitha Davida (môj skromný názor). To, ako je v tomto filme bravúrne spracované budovanie a vedenie napätia, robí z neho nepopierateľnú klasiku z ktorej naskakujú zimomriavky. Neskutočná synergia celého diela je ešte k tomu k dokonalosti dopilovaná Morriconeho partitúrou. Tu ma úplne dostal tým, že dokázal vystúpiť zo svojej komfortnej zóny orchestrálnej tvorby a urobil pre svoju hudbu čudnú, fakt že pulzujúcu syntetizátorovú “VEC”. A samozrejme......rozpráva príbeh o skupine výskumníkov v Antarktíde, ktorí sa ocitli uväznení vo svojom výskumnom centre s mimozemskou vecou. Aleže tá vie pekne meniť tvary .... 👏

Všetky diely filmového spracovania Rurouni Kenshin boli pre mňa strhujúce a veľmi ma bavili. Ako po obsahovej, tak po vizuálnej stránke. Hlavný hrdina Takeru Satoh, bol pre rolu Kenshina fantastická voľba.  Bezpochyby ma bavili najviac „záporáci“ a to bez výnimky! Pri niektorých naskakovala husia koža, pri druhých sa vyčaril úprimný úsmev na tvári a vzbudil obdiv nad ich rozmanitosťou, bizarnosťou a sugestívnosťou.

Kevin Macdonald odviedol perfektnú prácu vytvorením výnimočného dokumentu z prostredia peruánskych Ánd, ktorý pútavo vyrozprávali horolezci Joe Simpson a Simon Yates a ponúkli divákovi zažiť s nimi opätovný, dramatický pád do ticha.  A nezveličujem ak poviem, že ma to zanechalo fyzicky aj psychicky vysilenú. Nazriete do kompletnej, emočnej stupnice človeka, jeho extrémneho nadľudského úsilia prežiť a ohromnú vôľu žiť, príbeh o bolestivej dileme, ktorá zničila most priateľstva.  Je to skutočne silný príbeh o ľudskej vytrvalosti, vyvolávajúci podnety na hlboké zamyslenie. Zábery na horu Siula Grande vyrážajú dych.