jojinecko

In Treatment je špecifický seriál, ktorý je naozaj vynikajúci, hoci neviem povedať, či by som ho plnohodnotne ("päťhviezdičkovo") ohodnotil nebyť mojej psychologickej "profesionálnej deformácie":) Špecifická forma a svojská dynamika seriálu ma v prvom momente zaskočila, ale za malú chvíľku som mu doslova prepadol. Je až neuveriteľné na súčasnú seriálovú produkciu s akou presnosťou, "nepovrchnosťou" a fundovanosťou sa tu pracuje s učebnicovými psycho pojmami ako prenos, protiprenos, obrany, klient v odpore, sny, podvedomie atď atď. Oceňujem vyhranie sa s každým detailom, dokonca aj so zdanlivo elementárnymi a nepodstatnými "detailíkmi". Rovnako oceňujem, že konečne sa niekto podujal na vykreslenie realistických postáv- Paul nie je žiadny Dr. House kríženy s MacGyverom, ale človek s chybami, ktorému sa terapia darí aj nedarí, ktorý je nadšený z pokroku klienta, ale aj pochybuje o zmysle terapie ako takej a má "burn-out" chvíľky, kde mu občas lezú jeho klienti aj na nervy. In Treatment nie je seriálom pre každého, vyžaduje si dávku tolerancie, istý level IQ a v neposlednom rade hlavne poriadnu dávku EQ. Po prvej sérii (43 dielov) som doslova nadšený, hoci je fakt, že nie všetky diely ma bavili rovnako a mal som svoje obľúbené terapie (Laura, Alex, Gina). Musím ešte spomenúť brilantných hercov, ktorí svoje ťažké role zahrali presvedčivo a vierohodne. ...Teším sa na ďalšie série! UPDATE: 2. séria - nemám slov, sňáď len: GENIÁLNE. Pozerať In Treatment je ako čítať tie najlepšie psychologické kazuistiky. Neskutočne dokonale a vierhodne napísané, zamerané tak ako jednotka na najmenšie detaily. Úplným vrcholom v tejto sérii boli stretnutia s Ginou, no ostatní "nezaostávali". Platí to, čo pri prvom diely, len teraz ešte dva krát podčiarknuté, teším sa na tretiu sériu. A zároveň sa trochu obávam českej verzie (napr. aj s "pani herečkou" Kamilou Magálovou :) UPDATE: 3. séria je asi divácky najmenej sexy, ale zato pekne graduje až do "logického" finále. Tentokrát ma takmer vôbec neoslovili sedenia s "herečkou", ale zase Sunil, Adele a Jesse to dostatočne kompenzovali. Ako psychológ môžem opäť len kvitovať tú až nehoráznu presnosť a bazírovanie na detailoch terapeutického vzťahu, supervízori pridelený ako "dozor" odviedli neskutočnú prácu pri vedení hercov a pri scenári. Stále viac som si nie istý, či by som si dokázal seriál užiť nebyť "profesionálnej deformácie", ale v rámci kontextu je to pre mňa lahôdka!

Into the Wild sa mi páčilo omnoho viac po každej stránke. Jean - Marc Vallée, môj obľúbenec, bohužiaľ stráca formu priamo úmerne tým, ako sa vzďaluje nezávislej alternatívnej a nekomerčnej sfére a stále viac sa dáva na príbehy, ktoré sú komerčnejšie a ktoré oslovia väčšie masy. Príroda je vo Wild krásna, príbeh ako z "americkej rozprávky", ktorý majú ľudia radi a chytajú sa naň. Nič proti Cheryl - každý dospeje do bodu, keď sa "musí nájsť", ona si vybrala túto cestu, respect... Ale že by som sa na to musel pozerať dve hodiny...

Tých 12 rokov sa oplatilo počkať na finálny produkt... Linklater v jeho najžiarivejšej forme, Boyhood sa môže radiť k jeho božskej trilógii "Before ..." . Treba písať viac..?!

Až na jednu relatívne (!!!) slabšiu poviedku ("servírka") sa jedná o skvost, ktorý dáva na frak podobne ladeným filmom, takmer vo všetkom od námetov, cez scenár, prevedenie, až po brilatnú kameru a réžiu. Hoci niektoré poviedky sú skutočne absurdno zábavné, na povrch vypláva aj veľa seriózneho a silného, "ako zo života". Almodovara v pozadí jasne cítiť, ale režisér to našťastie drží v tých správnych mantineloch, aby sa z toho nestal nejaký príliš veľký úlet. Všetko je tak, ako má byť, ja som nadšený...a šťastný, že nepoznám pána Pasternaka:)))

Divný film, v ktorom kolónka žáner je tak trochu zbytočná. Je to mix všetkého možného, scenár je nalajnovaný akoby pravítkom na tri zvláštne časti, z toho tá prvá sa mi páčila najviac. Trochu zaujímavé, trochu rozpačité, trochu napínavé, trochu hororové, trochu všetkého a ničoho...ale ako jednohubka je to fajn.

Pri sledovaní Lucy mi stačilo využiť približne 2,17% môjho mozgu, aby som pochopil, že Luc Besson je stále v sračkách, iba hĺbka sa mení....

Dôkaz o tom, že aj v dnešnej dobe sa dá natočiť maximálne príjemný, neafektovaný, neklišoidný, rodinný, inteligentný, hravý, vtipný film pre deti aj dospelých...Paráda! 4,5*/5

Áno, ten kto videl True Detective, tak asi ho tento seriál pri pozeraní napadne. Aj tu hrá prostredie veľkú rolu pri budovaní atmosféry a ešte dotvára stiesnenosť a nepokoj. Španieli tak ako (takmer) vždy bodujú a pri pozerní som bol maximálne spokojný! Veľkým paradoxom a tak trochu sklamaním ostáva, že až po skončení filmu som chcel vedieť oveľa viac o postavách (najmä vyšetrovateľov), motivácii a pod. (nechcem prezrádzať záver). Takto mi spätne príde, že z tohto filmu sa dalo vytĺcť oveľa (!) viac, keby bol menej priamočiary a nekĺzal sa iba po povrchu.

Seth Rogen by mal mať vlastnú kategóriu, pretože už sa dajú presne očakávať všetky tie "vtípky", ktoré nudú nasledovať. Už pred pozretím mi bolo jasné, že nepôjde o intelektuálnu zábavku, ale sračka je jednoducho sračka!

Nebyť fantastického (ako inak!)Billa Murraya, tak ten film môže veľmi ľahko skĺznuť do prílišnej patetickosti a "limonádovosti". Aj sa tak síce deje, ale stále je zachovaná hranica dobrého vkusu a sentiment je dávkovaný tak akurát znesiteľne. Predvídateľnosť je vybalancovaná sympatickým celkovým vyznením. Nič svetoborné, ale na jedno pozretie je to OK:)