Recenze (24)
Saló aneb 120 dnů sodomy (1975)
Nezažili sme vojnu, ale aj v mierových časoch sa nájdu riadni sviniari, a to vôbec nemusia byť len zvrhlíci typu Saló. Niekedy osud nadelí človeku sitácie, keď sa môže spoľahnúť len a len na seba. Čo sa Pasolini so svojou otvorenosťou častokrát asi aj musel.
Dekameron (1971)
Pre mňa je fasinujúce Pasoliniho skvelé rozprávačstvo, ktoré vychádza z dávnych renesančných tradícií - či už je to v použitom nárečí, príbehu, celkovej atmosfére. A tomu je ochotný podriadiť aj svoje umelecké ambície byť za každú cenu originálny.
Sladký život (1960)
Prvá hodina filmu mi absolútne nesedela, všetko prázdne a nudné, ale po scéne na večierku u chlapíka-dokonalého mi zrazu všetko, čo bolo aj bude, došlo. Možno ten dlhý úvod neakcie je skúškou trpezlivosti diváka, o to viac v dnešnej dobe.
Monty Python a Svatý Grál (1975)
Sú fascinujúce nezávislosť, nadhľad a pritom hlboká fundovanosť Pythonov v histórii. K takýmto brnknutiam po štátnych aj ľudských "dôležitostiach" nenči čo dodať.
Od kolébky do hrobu (2003)
Jet Li je parádne ľudsky nad vecou. K nemu sa zhodou náhod pripojí taký americký protipól - ale obaja sú vo svojich snaženiach úprimný, a tak vznikol veľmi príjemný a aj hlboký punkáčsky film.
Utržený ze řetězu (2005)
Jet Li aj v pre neho netypickej póze, keď musí hrať niekoho, kým nie je, to v pohode udržal. Massive Attack sa so sprievodnou hudbou vyhrali absolutisticky. A bol tam aj veľký kus ľudskosti.
Samotáři (2000)
Zase len priemer, založený na slovách, ktorým chýba ukotvenie v akcii. Chvalabohu tým, že scény filmu sú také ťažko uveriteľné, to nie je až taká veľká depka.
Faunovo velmi pozdní odpoledne (1983)
Ten Suchařípa jak se tam promenuje a kecá, to je úžasné...
Vyhnání z ráje (2001)
Nádhera. Toto je svet súčasného umenia. Taľafatky, prkotinky, emócie, "veľké" námety - a pritom až tak o veľa nejde. Ale to niekto, kto je už vo víre tohto sveta, môže len ťažko uvidieť. A nielen režisér Polívka, ale aj kopec iných skutočných režisérov, hudobníkov, divadelníkov, celebrít... Iba ak tvrdým pádom, ktorému sa všemožne bránia. Milujem vaše filmy, pani Chytilová. A tento je aj esteticky pekný.
Pasti, pasti, pastičky (1998)
Chytilová je svetlom súčasnej českej kinematografie. Úprimný film o jednej polohe mužstva a ženstva v našich geopolitických šírkach.