Reklama

Reklama

Bratislava, ukážkové postsocialistické mesto. Masívna výstavba nahrádza staré novým. Meniace sa podoby mesta sa k nám okrem budov prihovárajú aj prostredníctvom jeho obyvateľov. Blanka bojuje s osamelosťou na balkóne petržalského bytu. Po meste sa objavili billboardy so sľubmi, Bratislavu čakajú regionálne voľby. Matúš sa chce stať starostom. Realitný agent Michal ukazuje klientom predstavu spokojného života v bratislavských bytoch a dvaja robotníci maľujú cestné značenie s pravidlami pre okoloidúcich. Po práci pijú pivo v ubytovni a uvažujú nad životom. Plachý Danko sleduje mesto, ktoré sa mení na jeho vkus prirýchlo. Načúva mu, chce zachytiť rytmus obyčajnosti, ako plynú dní. Kde sa končí verejný priestor a začína sa intimita? Sociológia každodennosti. (Film Expanded)

(více)

Videa (1)

Trailer

Recenze (10)

pepo 

všechny recenze uživatele

Veľmi pekný artový dokument s presahom a historickou hodnotou. Nesadlo mi to úplne, no spokojný som bol dosť. 7/10 ()

Danqo 

všechny recenze uživatele

Prečo? Krásne kamerové zábery s dobrou hudbou pokaziť klasickou slovenskou debilitou; nesympatické postavy majúce iritujúce kecy, pseudointelektuálny skladateľ či zdutá obyvateľka bytu, prečo by mali mať priestor na plátne? Pekne za čiarou boli aj stalkerské pohľady do okien a balkónov a topenie myši. ()

Reklama

Koloman_R 

všechny recenze uživatele

Takto. Film je to pekný. Dalo by sa povedať aj krásny. Čakal som však niečo iné. Vysvetlím. Mám rád Bratislavu. Som hrdý bratislavčan, mám rad svoje ulice, uličky a vôbec. Viem sa hnevať, keď je niečo zlé, dokažem sa tešiť, ak niečo ide ako má. Prajem všetkým obyvateľom mesta aby tu boli štastní a napĺňa ma radosťou, ak som toho svedkom. Teším sa keď vidím spokojných a milých ľudí.  Mám mierne nostalgickú radosť keď sopliaci vo svojich špinavých Vansoch tiahnu mestom, bavia sa a užívajú si svoju bezstrarostnosť. Držím palce prevádzkam a podnikateľom, ktorí majú pohľad na veci nezaťažený socíkom a majú pekné logotypy. Nočné mesto a jeho atmosféra ma nikdy neomrzí a s radosťou fotím ako uličku historického centra, tak aj ten najhnusnejší panelák. Vkusný development mi nevadí, ale som rád, že nedaľeko downtownu máme staré dobre centrum alebo krásnu štvrť 500 bytov. Jednoducho, mám rád Bratislavu. Starú, novú, verím že aj tú budúcu.  Čakal som, že keď sa budem dívať na tento film, budem toto všetko cítiť dvojnásobne. Na film som sa tešil dva týždne dopredu a včera pri vysielaní na RTVS som nachystal všetko tak, aby nás nič nerušilo. Ešte aj klietku s korelami som zakryl koberčekom, aby nám do toľko očakávaného a vytúženého filmového diela nepizúkali.  Ale ono to neprišlo. Nechcel by som, aby bol pocit nadšenia vyvolaný prvoplánovými a plytkými emóciámi na prvú dobrú, ako od Vila Rozborila. Práve naopak. Ibaže postavy v tomto filme ma okrem uja z Palisádov vôbec nezaujali, ba teta z Topolčianskej  ma chvíľami doslova iritovala. Áno, ľudia sú rôzni a nie všetci sme knižne (alebo skôr filmovo) krásni a urbánne chrumkaví. Tiež som čakal na hlbší prienik medzi históriou mesta a súčasnými rýchlymi zmenami. Viac ľudskej atmosféry, viac jemnosti a ticha, viac panorám. A v rozumnej miere aj pohľadnicovky, pentagonovky a hlavnástanicovky. Jednoducho, viac Bratislavy. Autori filmu to však svoju realitu Bratislavy vidia takto. A to je dobre. Rád by som však ocenil peknú kompozíciu obrazu a zvuku, hudba bola skvelá a niektoré zábery doslova fantastické. A to až tak, že by obstáli ako samostatné obrazy. Aj napriek kritickému tónu som za film autorom vďačný a mám z neho radosť. Určite mu budem venovať ešte jedno zhliadnutie. Počkám dva týždne, možno mesiac, možno dva. Potom pozriem. Zmierim sa alebo pochopím. Ono to dozreje. Možno. Nateraz ďakujem za pekný film o Bratislave. ()

Hamaradža 

všechny recenze uživatele

Film od prvej do poslednej sekundy a molekuly nie len typicky slovenský, ale i typicky VŠMU (v dobrom i zlom slova zmysle). Je tu obsiahnuté obrovské množstvo filmárskeho talentu, úžasných estetických záberov s parádnym nazvučením (zaslúžená cena v Jihlave za zvuk). Vo forme (ktorá miestami dosahuje extrakvality) by som teda chyby nehľadal. ALE. O čom to je? O toľkých veciach to hovorí čiastkovo, až to vlastne o žiadnej nehovorí poriadne. Trefne to zachytáva súčasnú Bratislavu neskorého kapitalizmu, no tú predsa poznáme z každodenného života (a kto nie, je slobodný ju navštíviť). V tomto smere si myslím že dokumentu výrazne vzrastie hodnota o 10-20 rokov, keď nadobudne nostalgickú a historickú hodnotu. Teraz ma to obsahovo nemalo čím zaujať. Že to ako umelecké gesto nemôžeme porovnávať s Mužom s kinoaparátom, alebo Symfóniou veľkomesta, to sa asi nemusíme ani baviť. Máme vôbec čo povedať? 3,5* ()

Autogram 

všechny recenze uživatele

Slnko v sieti, tentokrát úplne bez príbehu. Okrem blbých kecov (balkón, čo unesie 400 ton, maslo na linke) ma iritovala čiernobiela kamera. Nemám nič proti čb filmom, ak sú staré a vyplýva to z vtedajšej techniky, alebo ak to má nejaký zmysel. Ale svet nie je čiernobiely, a tak ho čiernobiely dokument dokumentuje nekompletne, a zvlášť ak sa zobrazuje príroda v akejkoľvek forme (parky, stromy, chameleón). Výsledok je ani film ani dokument. ()

Galerie (5)

Reklama

Reklama