Za ginipiggu 2: Chiniku no hana

Flowers of Flesh and Blood sériu Guinea Pig nikde významne dopredu neposúva. Síce na reálnosti a bizarnosti sa trocha pridalo, atmosféra toho však opäť moc nepobrala. Nekrvavý začiatok síce trocha navnadil, ale ten sa podarilo celkom rýchlo zabiť svojim neskorším pomalým tempom. Hideshi Hino sa zameral na nechutný osud japonskej dievčiny, ktorá mala tú smolu, že v pokročilú hodinu narazila na úchylného sadistu. Ten ju vo svojom príbytku za sprievodu sveteľných efektov ( asi to bol japonský discofil :-] ) manuálne spracoval. Prvoplánové filmové znechutenie na mňa moc nezabralo. (27.12.2007)

Vraj sa Hideši Hino inšpiroval opisom skutočného zločinu. Mne to štylizáciou pripomínalo japonský strašidelný príbeh o ovládnutí démonom, ktorý vstupuje do snov a robí v nich večer čo večer popisované krvavé bububu (mimochodom z takejto opakovanej nočnej mory by šiblo zrejme každému). Celé toto "řádění" je poprekladané vzletnými básnivými pojednaniami o tele, krvi a násilí. Cieľovým efektom je vytvorenie odpudivých artefaktov zmaru a rozkladu. Veď povážte: zobral by si ktosi k obdobnému masakru megahelmu, samurajský úbor a recitoval pri tom pateticky hromživé verše? Nasvetľoval by si každý kúsok odpidlikávaného tela iným svetlom? Ondial by sa najprv so zápästiami a potom s celou pažou? Kdeže, mal by to v paži a šmyk, šmyk. Taktiež môže byť Za ginipiggu 2 vnímané ako pocta totálnemu znehybneniu (šibari) - dievča už sa nepohne, keď sa mu pohyb stupňovane znemožní - najprv chloroformom, potom vyviazaním na lôžku, anestetikom a nakoniec amputáciou. Sadisti a tí, čo nenávidia ženy sa tu môžu substitučne ukľudniť, rybári zase v záverečných scénach rozpoznať minimálne tri druhy červíkov (také biele malé hmýriace sa, hrdzavé podlhovasté a také akoby jablkové ružovkasté, čo vytvárajú také obrátené účka, keď lezú). Naozaj ťažké hodnotenie, bezprostredne po pozretí som si povedal: "Čo je to za nudnú kravinu!", no potom som si spomenul na japonské ducháriny a nejako sa mi to spojilo. Aj so samotným záverom, kde sa lovec opäť vydáva na stanicu, kde to všetko začína odznova. Moc démona je večná, nikdy sa nekončí (séria Za ginipiggu má sedem častí). (07.08.2013)

FLOWERS OF FLESH AND BLOOD je pro me asi nejpovedenejsi z cele serie...a to hlavne po technicke strance, co se samotne storyline tyce, to uz je o dost slabsi..., je videt, ze se " tvurci " pred samotnou realizaci zamerovali spise na zvladnuti tech vsech protez a spec.hejblat, nez na vymysleni nejakeho duchaplneho pribehu....ha ha, ale u tohoto zanru zadna novinka, ze ????? Mimochodem, z "making of.." je patrne, ze si cele nataceni fakt dost uzivali.... Z dnesniho pohledu zcela urcite klasika ve sve kategorii.., nicmene uz davno prekonana, coz je patrne hlavne z " del " transgresivnich silencu Masama Akity, Fuji Kikaku ci Tamakichi Anaru.... (03.01.2006)

Pri tomto vyzerá Cannibal Holocaust ako rozprávka pre deti na dobrú noc a je to asi to najšokujúcejšie, najgorovitejšie, najsplatterovatejšie, najkrvavejšie a najbrutálnejšie, čo som kedy videl (teda nič ma nenapadlo ani po dlhšom premýšlaní:))) Toto je len pre FEST silné nervy a žalúdky! Čo sa dá vlastne na takomto snímku hodnotiť??? Ak budeme brať snuff ako plnohodnotný filmový žáner tak musím dať odpad, aj keď to je z 85% podmienené skôr šokujúcim obsahom, ktorý poriadne útočí na divákove emócie a zmysly. Tých 15% (jedna hviezdička) je za spracovanie, ktoré keď sa na to pozeráme z umeleckej stránky (značne zvrhlej a chorej samozrejme) je výborne naturalisticky spracované a nebyť úvodných titulkov (chvalabohu že tam sú!!!!!) tak mám vážne obavy o to dievča...Takéto filmy fakt nemusím a už nechcem ani ďašie diely série vidieť...Aj gore má pre mňa isté hranice...Len tak na margo-ako budúceho psychológa by ma zaujímala typológia ľudí, ktorý si snuff dokážu "vychutnať" a páči sa im to...Možno sa tým v budúcnosti budem zaoberať :))) (18.03.2006)

Vzhledem k tomu, že série už je stará skoro 30 let, musím jí uznat určitý potenciál své doby, ale v současnosti, kdy hranice toho, co je zobrazeno, zacházejí ještě o něco dále, jen tenhle vrah v samurajském brnění prostě jen jedním filmem z mnoha, který ničím zásadně nevyniká. Absence děje tomu příliš nepomáhá, jsme vlastně celou dobu v místnosti, z níž se nehneme, až na úvodní scénu, kdy je vražděná dívka unesena. Jak říkám, se statickou kamerou by tohle celé vyznívalo jinak. (27.11.2013)