Gendai sei hanzai zekkyo hen: riyu naki boko

Na rok vzniku samozřejmě dosti šokující počin. V rámci tvorby režiséra Wakamatsua ale jeden z těch pro mne slabších. Příběhy v jeho filmech většinou zcela chybí, spíše jde o formu podání sexuálního (a jiného ...) násilí. Zde trojice delikventů znásilní po sobě několik dívek. Nic víc, nic míň. Film není natolik drsný a šokující, jako řada jiných od tohoto režiséra. Není bohužel ani zvlášť moc zajímavý. Taková nevýrazná kritika zkažené mládeže. Každopádně pro příznivce subžánru a režiséra rozhodně doporučuji... (12.10.2011)

Japonské mesto, bar a traja kamaráti, skrachovaní študenti, ktorí spolu bývajú v jednom byte. Čiernobiely vizuál mi príde bledší ako v režisérovom filme z rovnakého roku Gendai sei hanzai ankokuhen: aru torima no kokuhaku. V prvých minútach sa dá badať trochu preskakujúci strih, ktorý si režisér asi neustrážil. Hudba je na začiatku upokojujúca, nie je tak strhujúca a znepokojivá ako v Gendai sei hanzai ankokuhen: aru torima no kokuhaku. To je tiež nevýhodou filmu, že mu trvá, kým diváka zaujme. To sa stáva v momente, keď sa dvaja z troch študentov rozhodnú nevystúpiť z vlaku na svoje zastávke a tretí sa ku nim pridá. Zámer je ešte nejasný a znie to poeticky. Niektoré scény, ako napríklad príchod vlaku na stanicu, či chodenie po móle alebo na pláži, by sa patrilo v záujme lepšej plynulosti deja skrátiť. Strhnutie diváka v Gendai sei hanzai ankokuhen: aru torima no kokuhaku bolo zapríčinené rýchlym vtiahnutím do deja s jasným zámerom, ktorý mal úvod asi 3 minúty filmu a počas toho úvodu bol film aj formálne strhujúci. Tu zámer síce tušíme a poznáme z obsahu, ale kým sa režisér vypľuje, chvíľu trvá. Pri zbadaní young couple na pláži pomenujú svoj problémy a vtipkujú na účet jeden druhého. Z náhleho popudu sa preto mladý pár rozhodnú napadnúť. Pri rozhovore s mužom sa vyhovárajú na sociálne dôvody, čo veru niekedy nie je výhovorka. V násilných scénach opäť nie je strhujúca hudba ako v Gendai sei hanzai ankokuhen: aru torima no kokuhaku, skôr taká, ku ktorej si priradíte folk melódie Texasu. Znásilnenie tu režisér zobrazuje aj ako rutinnú udalosť, kedy ku tej istej scéne priradí hlavu jedného z trojice študentov. Wakamatsu opäť prepína z čiernobielej do farby. Film je čiernobiely do momentu, kedy sa dvaja z hlavných postáv trojice študentov rozhodnú špehovať suseda cez dieru v stene. Pohľad na dianie v susedovej izbe už je farebný. Z japonskej kultúry spoznávame dávanie nôh pod nízky stôl a prikrývanie si nôh obrusom. Hlavní hrdinovia sa snažia osloviť ženy aj na ulici, ale podľa reakcií bol pickup ešte zjavne v plienkach a bez dobrých tipov ako dnes. Hlavní hrdinovia síce majú podobný problém ako má hlavný hrdina režisérovho filmu Gendai sei hanzai ankokuhen: aru torima no kokuhaku, ale rozoberajú aj príliš veľa tém, čím roprávanie o nich je menej intenzívne ako v spomínanom filme, aj ich činy nie sú tak intenzívne a strhujúce ako v tom filme a atmosféra tiež až toľko neznepokojuje ako tam. (01.04.2021)