Podnázov Lunatic blood sľubuje zaujímavé násilie. Konečne Wakamatsu zameriavajúci sa na to, v čom boli jeho filmy najintenzívnejšie – znásilnenie. Spočiatku nás víta vážna, príbehová hudba. Film má už pinku dĺžku, na rozdiel od viac ako predošlých osemdesiatminútových filmov. Utrápený Sakuma po štyridsiatke v obleku cestuje vlakom. Osloví ho neznámy tridsiatnik, ktorého nepozná, no on počul že šiel do Tokia stať sa detektívom. Potom začne Sakuma ja rozprávanie, je šéfom detektívov v Tokiu. Práve ide domov na vidiek, kam nechodil, odkedy má prácu v Tokiu, lebo si nechcel pripomína temnú históriu dediny. Chlapa, čo ho oslovil, identifikuje ako kšeftára, ktorý radšej vystúpil pred dedinou. Domov inde kvôli incidentu, čo sa stal v Tokiu. Yoshio Kanbara, dvadsaťtriročný študent, naháňal po ulici ženu s roztrhanými šatami. Nechytil ju a vrátil sa do bytu, kde mali sex viacerí jeho kamaráti s náhodnými ženami. Tu Wakamatsu formálne zaujal s extatickým strihom, pozorujúci všetky postavy v opojení, ktorý zabalil do softcore hávu, čo je o rating viac ako minimálne jeden jeho film z minulého roku. Detektív ho tam šiel zatknúť a zistil, že sú z rovnakého mesta. Detektív verí, že kvli evil manovi je jeho rodné mesto prekliate, a že evil manova krv prúdi aj v jeho žilách. Z formálnej stránky potešia kamera a herci v úlohách detektíva a Yoshia Kanbaru. Vraciame sa tak do Meji éry do Choshu Domain. Wakamatsu v tomto prípade ponúka statok a dedinu. Prvý zločin spáchal muž menom Genshishi. Stratil svoj rank a bol nútený žiť s povrazom na krku a zápästiach v stodole. Jeho herec dokonale stvárnil neprítomný pohľad, ktorý je charakteristický pre všetkých bláznivých maniakov. Genshishi už nemohol mať žiadny rank, ani deti. Raz do roka, v presný, opakujúci sa deň, mu ale dali ženu. V tejto scéne, v 11. minúte Wakamatsu pri vyzlečení si ženského kimona volí farbu, ktorá prerušuje čiernu. Nechce to robiť so Saki, no ona ho prosí, lebo je to jej povinnosť. Boli manželia, on sa s ňou rozviedol a ona si ho napriek posmeškom všetkých, stále váži. V tejto chvíli hrá romantická, citová, melancholická, jemná hudba, na pridanie citov nebezpečnému zločincovi a gejši, či prostitútke. Jej herečka až tak dobre nehrá, skôr prehráva, ale scéne to veľmi atmosféru neuberá. Dnes ho ale kapitán druhej kavalérie, ktorej bol členom, Kanbara, pozve na svoju narodeninovú oslavu. Upravený prichádza, ponížený ale musí prísť inými, než hlavnými dverami a čelí posmeškom. Genshishi počúva posmešky na adresu jeho ženy a prebúdza to v ňom nepríčetný hnev. Japonský strunový nástroj scéne zvyšuje napätie. Potom tu máme znova farbu. Práve preto, lebo nasleduje po sexe druhý typ scény, ktorý sa v pinku zvýrazňuje, a to násilie a krv. Genshishi si počká svojho trýzniteľa a s krátkym samurajským mečom koná. Krv z úst obete je bohužiaľ menej kvalitná, ako Tarantinov kečup, ale pôsobivosť scény tu stále máme. Akcia scéne je umne zostrihaná tak, aby vyvolala šok a zahnala všetky pochybnosti o jej prevedení, keďže úplne celú ju nevidíme. Scénu kazí len neskoršia tenká vertikálna zelená čiara, čo ide cez celý obraz. Genshishi vyzerá byť po čine ešte väčším maniakom. Stále tu máme farbu, keďže po vražde naháňa samurajovu ženu a znásilní ju, bez odpovedania na jej prosbu o odpustenie. Strunový nástroj tu hrá teraz zlovestnú temnotu. Po skončení ju nahú nechá utiecť a zlovestne, na plné hrdlo, sa smeje. Ďalšiemu agresorovi, Kanbarovi, znásilňuje ženu pred očami. Potom príde za Saki a chce s ňou stráviť noc predtým, ako ho zabijú. Toto je emočná scéna, tak tu máme čiernobielu. Scéna ich sexu je farebná, ale má trochu modrý odtieň. Po sexe sa so Saki zabili, aby vyjadrili svoje oslobodenie. Kanbara bol ale stále nahnevaný a zmrzačil Genshishiho telo pred pohrebom. Jeho gény ale prežili – a to v znásilnenej žene Yoichira Kanbaru. Zomrela pri pôrode jeho syna Yoichiho. Teraz je prvá polhodina filmu za nami. Nasleduje Taischo éra a Yamaguchi prefektúra a Yoichi sa opičí po svojom pravom otcovi – ale okrem znásilnenia ženy aj zabíja a jeho poddaní mu chodia vravieť, že ženy napadol vlkodlak. Jeho činy ale boli už v čiernobielej. Jeho druhé videné znásilnenie je podkreslené už zlovestnou hudbou bez strún, kedy neposedné svetlo sviečky robí čiernobielu temnou. Yoichio syn a dcéra zase ponúkli jedno znásilnenie a konečne nenásilný sex – zato ale incestný. Ich scéna obsahuje zase jemnú ´, zvučnú, romatickú hudbu. Dva obrazy púšťané cez seba ma ale veľmi nepotešili. Táto časť s komunistickými myšlinekami bola najslabšia preto, že jej chýbal vraždiaci a znásilňovací chtíč. V ďalej generácii tu máme detektíva a niečo ako incest. Najslilnejšou scénou z tejto časti je banzai! pokrik. Vojnová tematika ale s predošlým dejom pramálo súvisí, preto je jej podsúvanie teraz nepatričné a kazí tak predošlými časťami spoľahlivo budovaný obraz násilia jedinca. Záver ale našťastie prináša celkom uspokojivé finále napriek predošlým dvom slabším častiam. Veľmi sugestívne rozprávanie, čo nabieha pocitu uveriť, že jedna dedina je prekliata zlom, ktoré si kedysi sama spôsobila a žije stále členmi jednej rodiny. Jeden z Wakamatsuových filmov, ktorým sa oplatí začať, pretože sa zaoberá tým, čo mu vo filmoch šlo vyjadriť najlepšie, násilím.
()
(méně)(více)
Podnázov Lunatic blood sľubuje zaujímavé násilie. Konečne Wakamatsu zameriavajúci sa na to, v čom boli jeho filmy najintenzívnejšie – znásilnenie. Spočiatku nás víta vážna, príbehová hudba. Film má už pinku dĺžku, na rozdiel od viac ako predošlých osemdesiatminútových filmov. Utrápený Sakuma po štyridsiatke v obleku cestuje vlakom. Osloví ho neznámy tridsiatnik, ktorého nepozná, no on počul že šiel do Tokia stať sa detektívom. Potom začne Sakuma ja rozprávanie, je šéfom detektívov v Tokiu. Práve ide domov na vidiek, kam nechodil, odkedy má prácu v Tokiu, lebo si nechcel pripomína temnú históriu dediny. Chlapa, čo ho oslovil, identifikuje ako kšeftára, ktorý radšej vystúpil pred dedinou. Domov inde kvôli incidentu, čo sa stal v Tokiu. Yoshio Kanbara, dvadsaťtriročný študent, naháňal po ulici ženu s roztrhanými šatami. Nechytil ju a vrátil sa do bytu, kde mali sex viacerí jeho kamaráti s náhodnými ženami. Tu Wakamatsu formálne zaujal s extatickým strihom, pozorujúci všetky postavy v opojení, ktorý zabalil do softcore hávu, čo je o rating viac ako minimálne jeden jeho film z minulého roku. Detektív ho tam šiel zatknúť a zistil, že sú z rovnakého mesta. Detektív verí, že kvli evil manovi je jeho rodné mesto prekliate, a že evil manova krv prúdi aj v jeho žilách. Z formálnej stránky potešia kamera a herci v úlohách detektíva a Yoshia Kanbaru. Vraciame sa tak do Meji éry do Choshu Domain. Wakamatsu v tomto prípade ponúka statok a dedinu. Prvý zločin spáchal muž menom Genshishi. Stratil svoj rank a bol nútený žiť s povrazom na krku a zápästiach v stodole. Jeho herec dokonale stvárnil neprítomný pohľad, ktorý je charakteristický pre všetkých bláznivých maniakov. Genshishi už nemohol mať žiadny rank, ani deti. Raz do roka, v presný, opakujúci sa deň, mu ale dali ženu. V tejto scéne, v 11. minúte Wakamatsu pri vyzlečení si ženského kimona volí farbu, ktorá prerušuje čiernu. Nechce to robiť so Saki, no ona ho prosí, lebo je to jej povinnosť. Boli manželia, on sa s ňou rozviedol a ona si ho napriek posmeškom všetkých, stále váži. V tejto chvíli hrá romantická, citová, melancholická, jemná hudba, na pridanie citov nebezpečnému zločincovi a gejši, či prostitútke. Jej herečka až tak dobre nehrá, skôr prehráva, ale scéne to veľmi atmosféru neuberá. Dnes ho ale kapitán druhej kavalérie, ktorej bol členom, Kanbara, pozve na svoju narodeninovú oslavu. Upravený prichádza, ponížený ale musí prísť inými, než hlavnými dverami a čelí posmeškom. Genshishi počúva posmešky na adresu jeho ženy a prebúdza to v ňom nepríčetný hnev. Japonský strunový nástroj scéne zvyšuje napätie. Potom tu máme znova farbu. Práve preto, lebo nasleduje po sexe druhý typ scény, ktorý sa v pinku zvýrazňuje, a to násilie a krv. Genshishi si počká svojho trýzniteľa a s krátkym samurajským mečom koná. Krv z úst obete je bohužiaľ menej kvalitná, ako Tarantinov kečup, ale pôsobivosť scény tu stále máme. Akcia scéne je umne zostrihaná tak, aby vyvolala šok a zahnala všetky pochybnosti o jej prevedení, keďže úplne celú ju nevidíme. Scénu kazí len neskoršia tenká vertikálna zelená čiara, čo ide cez celý obraz. Genshishi vyzerá byť po čine ešte väčším maniakom. Stále tu máme farbu, keďže po vražde naháňa samurajovu ženu a znásilní ju, bez odpovedania na jej prosbu o odpustenie. Strunový nástroj tu hrá teraz zlovestnú temnotu. Po skončení ju nahú nechá utiecť a zlovestne, na plné hrdlo, sa smeje. Ďalšiemu agresorovi, Kanbarovi, znásilňuje ženu pred očami. Potom príde za Saki a chce s ňou stráviť noc predtým, ako ho zabijú. Toto je emočná scéna, tak tu máme čiernobielu. Scéna ich sexu je farebná, ale má trochu modrý odtieň. Po sexe sa so Saki zabili, aby vyjadrili svoje oslobodenie. Kanbara bol ale stále nahnevaný a zmrzačil Genshishiho telo pred pohrebom. Jeho gény ale prežili – a to v znásilnenej žene Yoichira Kanbaru. Zomrela pri pôrode jeho syna Yoichiho. Teraz je prvá polhodina filmu za nami. Nasleduje Taischo éra a Yamaguchi prefektúra a Yoichi sa opičí po svojom pravom otcovi – ale okrem znásilnenia ženy aj zabíja a jeho poddaní mu chodia vravieť, že ženy napadol vlkodlak. Jeho činy ale boli už v čiernobielej. Jeho druhé videné znásilnenie je podkreslené už zlovestnou hudbou bez strún, kedy neposedné svetlo sviečky robí čiernobielu temnou. Yoichio syn a dcéra zase ponúkli jedno znásilnenie a konečne nenásilný sex – zato ale incestný. Ich scéna obsahuje zase jemnú ´, zvučnú, romatickú hudbu. Dva obrazy púšťané cez seba ma ale veľmi nepotešili. Táto časť s komunistickými myšlinekami bola najslabšia preto, že jej chýbal vraždiaci a znásilňovací chtíč. V ďalej generácii tu máme detektíva a niečo ako incest. Najslilnejšou scénou z tejto časti je banzai! pokrik. Vojnová tematika ale s predošlým dejom pramálo súvisí, preto je jej podsúvanie teraz nepatričné a kazí tak predošlými časťami spoľahlivo budovaný obraz násilia jedinca. Záver ale našťastie prináša celkom uspokojivé finále napriek predošlým dvom slabším častiam. Veľmi sugestívne rozprávanie, čo nabieha pocitu uveriť, že jedna dedina je prekliata zlom, ktoré si kedysi sama spôsobila a žije stále členmi jednej rodiny. Jeden z Wakamatsuových filmov, ktorým sa oplatí začať, pretože sa zaoberá tým, čo mu vo filmoch šlo vyjadriť najlepšie, násilím. () (méně) (více)