Seihanzai

Videl som 75 min. verziu. Ťažko mi je film komentovať bez spoilerovania scén. Čiernobiela a hneď niečo, čo vyzerá ako sexuálne násilie na žene alebo zviazenie a konsenzuálne potešenie sa. Za tónov jazzovej hudby sa na to pozerajú mladíci, jeden začudovaný, druhý masturubujúci študent fyziky v okuliaroch, posilňujúci stereotyp introverta, a tiež mladý, znudený Ken Yoshizawa. Pri úvodných titulkoch pri každom mene obraz zamrzne a zmatnie, hudba je však plynulá. Po úvodných titulkoch zistíme, že ide o kino. Scenár má na svedomí Masao Adachi. Film počas mĺkvych scén pozerania pornofilmu v kine naberá sústredený dojem Wakamatsuových filmov zo 60. rokov, kedy preniesol na plátno niekoľkých zvrhlíkov a násilníkov. Kamera sa plíživo pohybuje pri zameraní masturbujúceho fyzika, nad ktorým ohŕňa nos Ken Yoshizawa. Napriek ich stretnutiu a rovnomernému zobrazovaniu v kine sa dej zameriava na postavu Kena Yoshizawu v úlohe Itomiho a ostatných mladíkov z pornokina vynecháva. Ken si svoju úlohu tradične užíva. Počúva rozhovor zbohatlíka a pimpa, ako chce zbohatlík ženu podobnú herečke Michiyo Aratama. Ženu, ktorú zbalil klamstvom pre zábavu a oddala sa mu, pimpuje bez jej vedomia čašníkovi. Neskôr, na internáte, zisťujeme jeho pravé meno, povesť, a vzťah ku jeho ex, ktorú lišiacky zvádza. Neviem, či len verzia, ktorú som pozeral, obsahuje statické zábery prerušujúce dynamickú scénu alebo ide o chybu tvorcov. V 24. minúte je vyzliekanie prerušené statickými, zmatnenými zábermi. Vraví jej, že nie je tak zameraný na sex, ale vďaka reakciám pri sexe odhaľuje charakter človeka, len vtedy odhaľuje skutočného seba, že sexuálne zážitky sa nedajú pochopiť, ale len pocíť sexom s daným človekom. Ona vraví, že na sex myslí celý deň, no počas neho už na niečo iné. V najlepšom prichádza Hiramatsu a chce len od Itamiho pomôcť s esejou, ten sa mu snaží vysvetľovať na praktickom príklade s jeho frajerkou, čo Hiramatsu chvíľu vydrží, no potom ho komicky napadne, na čo Itomi reaguje counter úderom päsťou z postele, čo ho nešťastnou náhodou zabije buchnutím hlavy o roh skrinky. Myslia si, že je v bezvedomí, a pokračujú v sexe ďalej. No aj pri zistení jeho smrti pokračujú, a ešte náruživejšie, pričom sa pridávajú tóny jazzovej hudby. V scénach ich sexu sa prelínajú zábery ich hláv so zábermi ich tiel. Mne to štylisticky nesedí. Nevedia, čo s telom, tak idú radšej na obed, lebo s prázdnym žalúdkom sa ťažšie rozmýšľa. Jemu veľmi chutia špagety, jej nie, ale scéna nie je nechutná ako z Hasebeho filmu. Začne hrať komediálna hudba a ona sa pýta, či už niekoho zabil predtým, keď je taký pokojný. On len, že veľa žien. Ale metaforicky. Keď neskôr relaxujú v Itamiho byte, on zhodnotí, že jej sexualita potrebovala jej priateľa mŕtveho, lebo potom bola náruživejšia. Po výmene faciek to robia znova. Po odchode z mieste Hiramatsovho posledného odpočinku (čítaj protizákonného spálenia tela) sa normálne bavia, Itomi chce napísať knihu a násjť si part-time job. Ona ho pozve do opusteného domu jej sestry na pláži. Prijíma a pri jeho osamotenom trávení času na preplnenej pláži počujeme jeho myšlienky, resp. myšlienky tvorcov ohľadom kritiky pláže bez prírody a ľudí, ktorí zničili svoj vlastný sex (alebo pohlavie ako také). Časť na pláži je najslabšia z celého filmu a kazí jeho doteraz nepredvídateľnú atmosféru, ako asi každé filozofovanie bez akcie. Utekanie pred domnelou bombou som nepochopil. Úspešne zvádza ženu po tridsiatke, ale pravdepodobne po štyridsiatke, na parkovisku medzi autami sa jej snaží dať minisukňu a dovedie ju do plážového domu, kde svoju milenku predstaví ako sestru Kinuko a povie jej, nech im prinesie drinky. Pri sexe obviňuje ženu, že staré, neukojené babizne ako ona spôsobujú kolaps ekonomiky. Jej to nevadí, chce to len nežnejšie. Možno najtrúfalejšia postava Kena Yoshizawu u Wakamatsua, ak nerátame vyslovene vražedné postavy. Kinuko ich pozoruje, ťažko to znáša. Vypije si, nahá pustí vodu v kúpeľni a líže točku. Pri odchode staršej ženy im Kinuko podáva nápoje a snažia sa viesť rozhovor, až dokým sa Kinuko aj Itami nerozosmejú, neodhalia sa a nevysmejú ženu. Kinuko napriek tomu žiarli. Itami chce skrátiť proces zbalenia ženy až ku sexu, s Kinuko nechce hlbší vzťah, inak by to musel ukončiť. Partia mladíkov unesie Kinuko a Itomi sa tomu nesnaží zabrániť, prichádza až po znásilnení. Znásilnenie pred koncom inak skoro nenásilného filmu už prakticky nedáva veľmi zmysel, ale Wakamatsu s Adachim chceli mať svoju vrcholnú scénu, čo sa drsnosti týka a spravili z nej aj rozvoj ženskej postavy a jej sexuality. Itami svoje poznatky zhŕňa ako: ľudia žijú v dvoch extrémoch: znásilnení a násilníci, ľúbiaci a ľúbení, páčiaci sa a tí, čo ich majú radi. Vo všeobecnosti útočník a obeť. Pravú tvár sexu prirovnáva ku energii smrti. Úplný záver má slušnú hlášku, ale nevyznieva až tak kultovo. Ďalšie z Wakamatsuových a Adachiho sexuálnych zamyslení plné absurdných scén. (10.07.2023) (méně) (více)