Recenze (3)
O polovičku kratšie ako predošlá snímka Kirsanoffa Ménilmontant ale predsa o toľko nudnejšie. Celích 12 minút sa prechádza jedna dievčina v podpätkoch po vidieku. Je očividne začiatok jesene keďže je všade blato. Pri rieke zrazu uvidí ako sa neprirodzene pohybuje priestor. Čoje iba efekt neprirodzene vytvarovaného skla. Po čase, ako s tým tvorca krúti, sa dá vidieť že sa obrazec opakuje. Na avant-gardu je to až príliš povrchné. Neviem, akoby to nebolo točené zo srdcom. Chýba tomu viac netradičného umenia. ()
Bezděčně jsem si vzpomněl na postřeh Julie Kristevy, že "člověk nikde není cizincem více než ve Francii". ()
Očividná kombinace hraného a přirozeného mi sice úsměvně evokovala Peckinpahovu Divokou bandu (taky jste ucítili ty jemné proměny chutě mezi záběry skvostné herecké sestavy a živoucími obrazy ze života vesničanů?), avšak samotná Kirsanoffova filmová báseň je přirozeně humoru prosta a (třebaže na svou dobu jistě přinejmenším nožky smáčí ve vodách experimentálního novátorství) z dnešního hlediska již působí (až na několik krásných světelných kreseb a dějovému sentimentu se lehce vzpírajících kompozic bahnité podzimní reality) drobet vyčpěle a nezajímavě... ()