Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Horor
  • Krátkometrážní
  • Akční
  • Komedie

Recenze (2 266)

plakát

Amerikai cigaretta (1978) 

Aké milé prekvapenie. Na tento kratučký poetický film som narazil úplnou náhodou. TV rip ku ktorému som sa dostal sa zdá byť jediným dostupným médiom tohto filmu. Snímka zachytáva oceneného básnika Lászla, ktorému sa sprotivil konzumný život nablýskaného sveta horných 10000. Odmieta vydať svoju zbierku básní, hoci je už všetko dohodnuté. Čaká sa len na tlač. Utečie od známych aj rodiny a začne navštevovať jednu miestnu krčmu kde sa dáva do reči s miestnymi troskami a ľuďmi na úplnom konci potravinového reťazca. Celkom ma prekvapila poetika a úplne západná atmosféra, hoci ide o film z roku 1978 po komunizme tu nie je ani stopy. Vedľajšie postavy starého alkoholika a jeho kolegyne ktorí robili spolu verejnoprospešné práce boli tak dobre zahraté, že som si bol na 99% istý, že ide o ľudí bez domova alebo tulákov. Nedalo mi to a zistil som, že v obidvoch prípadoch išlo o špičkových hercov. Hilda Gobbi a Zoltán Makláry to nemohli zahrať viac autenticky.

plakát

Palmer (2021) 

Ja viem. Dej ma zaviedol emočne presne tam kde chcel. Robil so mnou presne to čo chcel, preto chápem keď niekto túto snímku kritizuje z hľadiska, že je to príliš predvídateľné, prvoplánové a vydiera diváka. Áno je to tak, uznávam a priznávam sa, že som sa nechal. Hoci Justin Timberlake mi nie je v ničom sympatický a na silu multi-kulti gender rovnosť mi vo filmoch už začína liezť na nervy, tuto som tak negatívne nevnímal. Timberlake dostal rolu ktorá mu náramne sadla a keďže gender téma bola jedna z hlavných motívov filmu, neexistuje dôvod prečo by ma to malo hnevať (nešlo o nejakú samoúčelnú kontroverznosť ani o dodržanie písaných-nepísaných noriem). Skromná dráma so skromným dejom ktorá zachytáva osudy ľudí s nie práve najšťastnejším životom, ma nesmierne prekvapila. Skepticizmus bokom. Dávam 5/5*. Nič mi v tejto snímke nechýbalo.

plakát

Svatební váza (1974) 

Neviem teda. Nikdy som na mučení a ubližovaní zvierat nevidel nič avantgardného ani surrealistického. Jediné čo "Wedding Trough" skutočne je, je prvoplánové šokovanie. To uznávam, že jej ide (aj keď iba cez nevinnosť zvierat, keďže ani to pojedanie fekálií nebolo nič extrémne nechutného pre diváka ktorý podobné filmy sleduje) ale to ostatné bolo aj na bezbrehú, bezdejovú poéziu strašne vláčne. To je to, keď sa umelecký film zgrcne do niečoho, čo môže natočiť hocktorý buran, možno aj lepšie a nechutnejšie. neprišlo mi to v žiadnom smere dobré, neskutočne kontroverzné ani nechutné. Šokovalo ma to niekoľko sekúnd, (asi nie tak ako si to tvorca predstavoval) ostatné minúty ma nudili.

plakát

Šachová horečka (1925) 

Na moje prekvapenie celkom podarení groteska. Chvíľku mi trvalo, kým som sa naladil na ich strunu, keďže hneď v prvých scénkach turnaju, film pôsobil viac dramaticky, a keďže som poriadne nevidel na šachovnicu, nevedel som čo sa deje. No keď sa rozbehol príbeh mladého nadšenca šachu a jeho nevesty, ktorej všade prítomná propagácia šachu prekáža, musel som uznať, že ide o veľmi sofistikovaný a a inteligentný humor. Nemyslím si, že sa na tom nepobaví človek čo šachy nepozná ale to nadšenie a detaily prezrádzajú fakt, že tvorcovia sú prinajmenšom rovnaký milovníci tejto hry, ako hlavná postava. Na to, že ide o Sovietsku produkciu, je to celkom svieže a je to bez zbytočných ideologických nánosov. Možno preto, že ide o jeden z ich národných športov____ a možno nie. To neviem.

plakát

Super Wings (2015) (TV seriál) 

Ako sorry, beriem to, že sa jedná o animovanú rozprávku určenú pre deti ale mix Áut a Transformers ma minul natoľko, že by som tomu strelil hneď odpad ale..... Má to nejaké poučné prvky ako napríklad že každá epizóda sa odohráva v inej časti sveta a hrá tam vždy dieťa konkrétnej kultúry a je to fakt rozmanité. Ale aby som sledoval s nadšením a k tomu počúval ako sa volajú každé útoky robotov ako v nejakom japonskom animáku, tak to nie.. no keď sa to u nás sleduje, dieťaťu to nevypnem, tak zlé to z môjho pohľadu zase nie je. Jedna * stačí.

plakát

Tenet (2020) 

Nie, že by ma Christopher Nolan nezvykol príjemne prekvapiť, ale toto som fakt nečakal. Hra s predmetmi a postavami v časopriestore je geniálna. To že v polovici filmu sa hlavné postavy vracajú v čase a prechádzajú tými istými udalosťami pri ktorých sa síce nič nového nedeje ale povysvetľujú sa nejasnosti ktoré počas priebehu prvej časti neboli jasné, považujem sa úplný vrchol a osvieženie samotnej kinematografie a práce so scenárom. Jeden z najlepších filmov roku 2020.

plakát

Iceberg Slim: Portrait of a Pimp (2012) 

Raz za čas si úplne náhodne vyberiem nejaký film. Obvykle je to taký, na ktorý by som pravdepodobne nikdy nenatrafil. Bolo to aj v tomto prípade. Tento dokument síce svojou štandardnou formou vôbec nevytŕča z davu ale obsahom celkom prekvapil. Ide o klasické rozhovory známych osobností ktoré nadšene rozprávajú o ústrednej postave dokumentu. Nebolo by na tom nič divné, nebyť samotného dokumentovaného. Až po nejakom čase som si uvedomil, že Iceberg Slim bol skutočný pasák prostitútok. Sedel vo väzení, dokonca z neho aj ušiel, bol závislý na heroíne, a potom keď sa z toho ako tak dostal , začal písať o svojich zážitkoch bez servítky. Šokovalo ma to obsahom a rozhovormi slávnych osobností ako Snoop Dogg, Bill Duke či dokonca Chris Rock ale formou to bolo rovnaké ako hociktorý iný dokument od History Channel. Preto tie 2 unudené *.

plakát

Les lásky (2019) 

Viem si živo predstaviť ako Netlfix kontaktoval Šiona Sona a nadviazal s ním spoluprácu. Netflix pristúpil k šialenej dohode ktorá znela tak, že si Sono môže natočiť čo len chce aj budget dostane len nech to je od neho. A Sono povedal: Okej. Samozrejme som si to vymyslel (ale mohlo sa to tak stať) no The Forest of Love mi pripadal ako natočený podľa môjho výmyslu. Sú tu všetky prvky ktoré Sona preslávili, ktoré často používa a jasne poukazujú na jeho rukopis. Ktoré to sú už písali aj ostatný užívatelia, nebudem sa opakovať, iba dodám, že mňa na ňom najviac fascinuje práca zo scenárom. Zdá sa mi, že pri písaní používa inú metódu než Aristotelove štyri základné body drámy na ktoré je západný svet navyknutý. No nie som odborník na film, takže to nemôžem potvrdiť na 100%. Ak mi niekto vysvetlí a odôvodní to, že podľa tejto úplne klasickej štruktúry píše aj Sono, tak mu poďakujem a uznám slovami filozofa, že viem, že nič neviem (Viem, že ide o výrok Sokrata ale nejaký Aristotelov ma teraz nenapadá). Z The Forest of Love som divácky mimo. A byť takýmto spôsobom mimo, to mám rád.

plakát

Jimi: Hvězda stoupá vzhůru (2013) 

Je možné nakrútiť kvalitný životopisný film o hudobníkovi, ktorý nie len že stál pri zrode hudobnej a spoločenskej revolúcie, on dokonca zmenil pohľad na hudobný nástroj ako taký, a nepoužiť ani jednu jedinú jeho autorskú skladbu? Toto je dôkaz, že to možné nie je. Keby sa aspoň autori zaoberali striktne iba súkromným životom mimo pódia, možno by som oko prižmúril ale toto bolo priama hudobná záležitosť bez jeho hudby. Zádumčivý pohľad herca, ktorý už po dvadsiatej minúte otravoval, a jeho neschopnosť imitovať aspoň trocha uveriteľnejšie hru na gitare iba uberajú na kvalite. Do poslednej chvíle som dúfal, že tam bude niečo, nejaký zvrat alebo skutočná udalosť ktorá ma vtiahne do deja.... Ale nič. Vyzeralo to veľmi amatérsky. A hoci jeho krátky a intenzívny život vlastní materiál na kvalitnú drámu a netreba si ani moc vymýšľať, potenciál a absencia autorskej hudby tento film potopili. Scénky ako jam s kapelou Cream alebo zahraný Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band len pár dní po vydaní, sú síce fajn, ale na takých dobrých skutočných udalostiach nie je veľmi čo pokaziť.

plakát

Blood Freak (1972) 

Fúha. Blood Freak je jeden z tých bizarnejších kúskov ktoré som mal možnosť vidieť. A to som toho videl fakt veľmi veľa.A to neberte ako samochváľu prosím... Blood Freak je také čudo, že som si popri sledovaní neraz povedal, toto nemyslia vážne. Spracovanie bolo zbytočne krkolomné a to obsah viem zhrnúť do dvoch viet. Mladík pracuje (či brigáduje) v laboratóriu a jeho prácou je ochutnávanie geneticky modifikovaných moriek. Táto genetická modifikácia má naňho dosť vážny dopad, jeho hlava sa zmení na hlavu morky a začne zabíjať a piť krv okoloidúcich ľudí. Nápad na béčkový horror je to parádny, to uznávam. Ale ako tu už spolu-komentátori spomínali, spracovanie je hrôzostrašné, dokonca aj na céčkovú produkciu. Kamera, zvuk, strih, herecké výkony... No všetko zle. Jediné pozitívne okrem nápadu beriem hudbu, klasický rockový jam, a dĺžku filmu. 72 minút fanúšika takéhoto undergroundu iba poteší. 1* z milosti.

Reklama

Reklama